Čo majú spoločné cukrár, letec, fotograf, zabávač či cestovateľ? Že nič? Omyl. Majú spoločného nositeľa týchto zamestnaní či činností. Je ním Rudolf Kmeť z Liptovského Mikuláša, ktorý 19. júla prekročil deväťdesiatpäťku a skutočne týmito povolaniami prešiel. Každé z nich robil naplno a s radosťou, ale v rozhovore sa najčastejšie vracal k fotografovaniu. Nečudo. Veď aj Dejiny slovenskej fotografie od Ľudovíta Hlaváča hovoria o ňom ako o fotografovi, ktorého ťažiskom fotografovania bola krajina, živá fotografia, portrét a akt.
Čierno-biela krása zažltnutých fotografií
Pred nami vyvstala obrovská súkromná galéria čierno-bielych fotografií. Vraj roky žltli na pôjde u Kmeťovcov. Nafotografoval ich Rudolf Kmeť, syn Pavel ich ponúkol aj do Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, no neuspel. A tak sme sa so starým pánom vytešovali nad krásou fotografií najmä z päťdesiatych rokov. Odrazu sa pred nami otvoril dávny svet. Dýchal romanikou, vodnými zákutiami, hanblivými modelkami v aktoch a... lopatizmom. „Pracoval som v mikulášskom komunále. Bol som členom lutky (LUT – ľudová umelecká tvorivosť), ktorá združovala nielen fotografov, výtvarníkov, tanečníkov, či sochárov, ale i turistov. Musel som teda robiť aj pracovné fotografie. Fotografoval som na straníckych schôdzach, prvé máje, brigády, pracovníčky pri strojoch v textilke, lekárov pri mikroskopoch či iných zdravotníckych prístrojoch. Strana (rozumej komunistická) ich výrobu dotovala, ale ja som to nazýval lopatizmom,“ usmieval sa nad fotografiami tohto typu Rudolf Kmeť. Snažil sa ich rýchlo odložiť na vedľajšiu kôpku, akoby pre neho nemali veľkú cenu. Boli však presným dokumentom svojej doby. Dýchali budovateľským nadšením a socializmom.
Často sa však lopatistické fotografie miešali s tými, ktoré očarovávali romantizmom. Najmä tie pri vode a s vodou: dievčina so svojím tieňom v studničke, čln na vodnej hladine, kúpajúce sa dievčence, vodné kruhy a ich magický ligot, vodné zátišia... „Voda je život,“ utrúsil nad nimi Rudolf a potvrdil, že rád má hlavne tie romantické.
Kde sa vzal, tu sa vzal – letec
Rudolf Kmeť od malička inklinoval k fotografii. Už ako šestnásťročný si kúpil kameru na platničky, ale život ho na určitý čas zdvihol do výšin. Tých skutočných. Po druhej svetovej vojne pracoval vo Svite, kde Američania nechali sedem lietadiel. Bolo na ne treba letcov. Absolvoval letecký výcvik. Dokladoval ho tablom, na ktorom boli prví piloti Aeroklubu vo Svite z roku 1946. On medzi nimi. Dolietal však vtedy, keď dvaja z letcov uleteli na Západ. Rudolf totiž má príbuzných v USA, takže automaticky mu v tom čase vzali papiere. Pre istotu. „Tak som skončil s letectvom. Vrátil som sa do Liptova a chytil som rekreantov.“ Znovu fotografoval, ale aj pripravoval pre rekreantov estrády. Spieval, tancoval, vymýšľal zábavné programy, organizoval. Prišli prvé výstavy i príležitosti. Tak sa mu podarilo odfotografovať aj ruského prvého tajomníka komunistickej strany a predsedu Rady ministrov bývalého Sovietskeho zväzu Nikita Sergejeviča Chruščova s československým prezidentom Antonínom Novotným v Štrbe. „Cestovali vlakom a v tom čase rušeň musel čerpať vodu v Štrbe. Čakal som a keď vystúpili na chvíľu z vlaku, zachytil som ich fotopuškou.“
Z podhorskej dediny sa nedalo do školy
Rudolf Kmeť sa narodil v roku 1912 v Bobrovčeku. Tam vychodil šesť ľudových. „Z podhorskej dediny sa nedalo do školy, autobusy nechodili. Ale zato som dokázal opraviť všetkým známymi a priateľom rôzne aparáty. Dokonca som ich zhotovoval od piky, pretože vďaka českým knihám a časopisom som sa veľa naučil,“ zaspomínal. Do rozhovoru sa zapojila aj Rudolfova nevesta: „Piekol aj torty a pekne ich vedel vyzdobiť.“
Čo robí R. Kmeť dnes? Užíva si dôchodcovský vek, každý večer vypije pohárik červeného a napriek vysokému veku veľa cestuje. Takmer každý rok iná krajina: Španielsko, Elba, Korfu, Taliansko, Francúzsko, Grécko... Má síce fotoaparát, urobí pár fotografií z ciest, ale „... kedysi som si vyrábal fotografie od základu, všetko som si robil sám doma. Mal som zariadenú tmavú komoru. Dnes už je fotografovanie o inom.“ Akoby digitálny fotoaparát nestačil za čarom tých dávno vyrobených.
Autor: DagmaRA
