„Myslel som si, že je to môj koniec, keď som ju v päťke dostal. Bola prísna, ale vedela naučiť. Po čase som zistil, že je jedna z najlepších učiteliek v škole, ak nie najlepšia,“ zhodnotil svoju učiteľku Miroslavu Majchútovú zo Základnej školy v Okoličnom v Liptovskom Mikuláši jeden zo žiakov po zájazde na Thasoss. Miroslava Majchútová totiž zorganizovala rozlúčku s deviatakmi v Grécku a jej bývalí žiaci mali nádherné zážitky. „Na výlete bola prísna len v niektorých situáciách. Tresty? Museli sme sa každú hodinu hlásiť. Ale inak boli všetci dospelí super. Verili nám.“
Vrátili sa zdraví a šťastní
Miroslava Majchútová bola posledných päť rokov triednou učiteľkou deviatakom futbalistom. Sľúbila im kedysi v nižších ročníkoch, keď sa spolu dostanú do deviatky, rozlúčia sa v zahraničí. Sľub splnila. „Rozlúčili sme sa pekne na zahraničnom zájazde organizovanom cez cestovnú kanceláriu. Nebol to školský zájazd. Počasie bolo perfektné, pláže nádherné, čisté, voda smaragdovo - zelená a priezračná, piesočnatá pláž,“ povedala triedna futbalistov a hneď dodala, že chlapci jej pripravili prekvapenie. „Urobili sme si na pláži rozlúčkové posedenie a od mojich deviatakov som dostala krásnu škatuľku. Bála som sa ju otvoriť, lebo od chlapcov vystane všeličo... Nevedela som, či si niečo na mňa nepripravili. Nie. V krásne zabalenom darčeku som dostala zlatý prsteň s poďakovaní za päť spoločných rokov. Bol to veľký zážitok, no najväčší bol ten, že sme na zájazde boli všetci a vrátili sme sa zdraví, šťastní a spokojní.“ Vraj chlapci si na budúci rok chcú podobný zájazd s bývalou triednou zopakovať a neprekáža im, že už nie sú deviataci...
Športovali, súťažili, hrali
Na zájazde sa zúčastnili nielen futbalisti, ale aj členovia občianskeho združenia Tom (turistický oddiel mládeže), tzv. motáci. A keďže pohybovo zdatné deti potrebovali byť neustále v pohybe, dospelí im pripravovali denno-denne najmä pohybové aktivity. Učiteľka Mária Ilavská program zájazdu zhrnula do slov: „Veľmi zaujímavé boli thasossoviny. Hrali sme ich na štýl makrizáckych Vilomenín. Žiaci mali napríklad súťaže, kde museli do určitého limitu pozbierať veci po kempe, museli ísť do obchodov a spýtať sa, koľko stoja napríklad lopty a nafukovačky, v reštaurácii koľko stoja typické grécke jedlá, museli si pomôcť jazykovo, ako vedeli. Museli získať informácie o kempe, museli sa poobliekať podľa určitých kritérií – srdiečko na ľavom líci, hodinky na ľavej ruke, jednu nohavicu vykasanú, jednu dlhú, na jednej nohe šľapka, na druhej botaska. Všetci podmienky súťaže splnili. Deti však na pláži stavali z piesku aj sochy, postavili pyramídy, hrad s padacím mostom a vodou dookola. Do stavieb sa zapojili i učiteľky. Všetci spolu postavili pri mori aj živú reťaž, do ktorej bolo treba po pláži pozbierať čo najviac ľudí. Asi štyridsať, päťdesiat dovolenkujúcich sa dalo na ňu nahovoriť. Podľa mňa však boli aktívnejší turisti, pretože sú zvyknutí zúčastňovať sa na súťažiach a rôznych akciách. Futbalistov vždy bolo treba viac rozhýbať, aby začali niečo robiť...“ No futbalisti podľa slov ostatných išli do hier s veľkým nasadením a chceli vyhrávať. Darilo sa im, samozrejme, najmä vo futbale. Vyhrali všetkých päť zápasov.
Športovci mali rozum v hrsti
Dospelí pripravovali deťom súťaže aj tak, aby museli zvládnuť v cudzojazyčnom prostredí aj angličtinu. „Niet sa čo hanbiť za deti. Naozaj sa vedeli dorozumieť po anglicky, aj keď niekedy používali ruky, nohy... Je v nich niečo a v mnohých situáciách si poradili originálne. Napríklad Maťo nevedel preložiť slovo leták, takže recepčnej povedal, že chce informácie o kempe na papieri. Keď sme neskôr išli okolo, pracovníčka v informáciách povedala: ,Tie vaše deti sú výborné v angličtine´. Aj keď sú športovci, futbalisti, sú aj rozumovo zdatní,“ zhodnotila jazykové znalosti M. Majchútová. A dodala: „Počas piatich rokov sa mi s nimi niekedy robilo ťažko, ale sú to dobrí chlapci. Ako kolektív boli naozaj zohraní.“
Ako sa páčilo na nezvyčajnom ukončení školskej dochádzky v základnej škole chlapcom? O svojich dojmoch rozprávali Matej Močarník a Lukáš Chudý z Tom-a, deviataci-futbalisti Peter Teličák a Andrej Marko.
Maťo: „Jeden z naj zážitkov bol návrat loďou z výletu do kempu Chrissi Ammoudia. Hoci sme pôvodne mali ísť do tábora pešo, začalo popŕchať, a tak sme sa rozhodli pre loď. Na mori boli veľké vlny. Ale bola to perfektná plavba, lepšie ako na horskej dráhe. Jeden z nás to však nevydržal, najmä jeho žalúdok...“
Peťo: „Najlepšie bolo v mestečku hneď pri kempe. Tam som na autodrome jazdil s pani učiteľkou a vrážali sme do všetkých.“
Lukáš: „Pre mňa najväčším zážitkom bolo hrať proti futbalistom volejbal. Mysleli sme, že vyhráme, ale nakoniec sme skončili druhí. Futbalisti vyhrali.“
Andrej: „Mne sa páčili baby z Grécka. Aj ružomberské tam boli celkom slušné, niektorí z chlapcov už dnes behajú do Ružomberka... Zážitkom boli aj večerné výlety do mesta, nákupy. Gréci sú pohostinní, vedeli poradiť tiež v obchodoch, aj znižovali ceny, keď sme zaváhali. A najmä - rozprávali sme po anglicky.“
