Nielen voda vo Váhu, ale aj čas preteká nezastaviteľným tempom. Od domáceho európskeho šampionátu, skvelého festivalu vodného slalomu, uplynulo už viac ako poldruha mesiaca. Kolotoč pretekov sa ani potom nezastavil. Celá špička medzitým zvládla v expresnom tempe krkolomný trojdielny seriál svetového pohára.
Našej pozornosti neunikla sonda do mládežníckej základne mikulášskeho Kanoe Tatra klubu, z ktorej by po čase mali vyrásť nástupcovia Michala Martikána či Eleny Kaliskej. Pod vedením profesionálneho trénera Jána Vozára, ktorému výdatne pomáha bývalý reprezentant Roman Vajs (na fotografii), sa zdokonaľuje vodácky drobizg. Na tichej vode nad majstrovským kanálom robili prvé nesmelé zábery najmladší, poniže sa snažili vtesnať medzi bránky o trošku skúsenejší. Pri pohľade na šikovnosť ich starších kamarátov na ozajstných vlnách o ďalších pár desiatok metrov po prúde, nám bolo jasné, že keď to ide s niekým dolu Váhom, nemusí to vždy znamenať pohromu. Práve naopak, každý začínajúci mikulášsky vodný slalomár má pred sebou cestu dolu vodou. Tá ho za cenu nekonečnej tréningovej driny a odriekania môže doviesť na piedestál.
Zaneprázdnených trénerov sme nevyrušovali zbytočnými otázkami, pri odchode do lodenice vošla nášmu zvedavému redakčnému diktafónu postupne do cesty štvorica chlapcov, pre ktorých je mikulášsky areál druhým domovom.
Lino Webbink, 13-ročný Mikulášan, si zdokonaľuje svoje kanoistické schopnosti už piatu sezónu: „Teraz v lete absolvujeme od pondelka do piatku dvojfázové tréningy. Každý deň strávime v našom areáli asi šesť hodín.“ Jeho meno na prvé počutie vzbudzuje záujem. Lino, lanský majster Slovenska, ktorý má po otcovi holandský pôvod, sa ani po rokoch svojho vyvoleného športu neprejedol: „Vo vlnách a valcoch je poriadna zábava. Mojím vzorom, je, samozrejme, kráľ mojej disciplíny Michal Martikán. Je skvelé, že na našej vode sa sem-tam stretneme. Priblížiť sa k jeho majstrovstvu si určite vyžiada tvrdý tréning. Dúfam, že to vydržím, vôľu na to mám.“
Martin Jašek už tri roky meria cestu z Pavčinej Lehoty do Areálu vodného slalomu Ondreja Cibáka: „Proste som nemal doma čo robiť, tak som sem prišiel a prihlásil sa. Začínal som medzi kajakármi, no na základe odporučenia trénerov som presadol do kanoe.“ 14-ročný viacnásobný medailista z najrôznejších akcií ponúka rovnako jednoduchý recept ďalším adeptom vodného slalomu: „Nech len prídu a prihlásia sa. Na začiatok dostanú loď aj kompletný výstroj. Netreba sa báť ani chladu. Chráni nás odev z neoprénu. Nie vždy svieti slnko, no dážď nám vôbec nevadí, veď aj tak sme celí mokrí.“
Šikovného kajakára, veríme, že nasledovníka Jána Šajbidora, 12-ročného Miroslava Urbana oslovila v škole ponuka mikulášskeho Centra voľného času, týkajúca sa vodného slalomu. Aj on má blízko najväčší vzor: „Chcel by som byť taký dobrý ako Janko Šajbidor, no starším borcom sa zatiaľ musíme na trati uhýbať, lebo im zavadzáme.“ Talentovaný chlapec so správne šibalským pohľadom prezradil, že má za sebou už zopár eskimáckych obratov, pri ktorých sa mu nič vážne sa nestalo.
Aj 11-ročný Martin Mračna začína pravidelne vyhrávať, ale aj v jeho prípade je dôležité, že v dobrej vodáckej partii zažíva neustále veľa zábavy: „Robím všetko preto, aby sme o niekoľko rokov mali nových Martikánov. V lete nemáme na leňošenie čas, cez prázdniny máme tréningy ešte intenzívnejšie ako inokedy. Stále sa však na ne teším, cez voľný víkend sa ich už neviem dočkať. Zistil som, že sa bez nich nudím.“
Mekka slovenského vodného slalomu stále dýcha doznievajúcou aurou vydarenej európskej prehliadky, no je dobré, že žije svojím pravidelným každodenným životom, v ktorom je základ ďalšej perspektívy.
