„Možno je to globálnym otepľovaním, možno dobrou starostlivosťou, alebo je to jednoducho zhoda náhod. V rodinnom dome na severe Slovenska, v Liptovských Sliačoch, dozreli banány. Viacročné pestovateľské úsilie mojej mamy Eleonóry Kelčíkovej sa tento rok odzrkadlilo aj na žltučkých kúskoch ovocia,“ tešil sa z úspechu domácej pani jej syn Róbert Kelčík. „Pritom banánovník je nenáročný, vyžaduje len pravidelnú zálievku a hlavne dostatok svetla. V minulosti mali niektoré rastliny, ktoré mama pestovala v izbe, len dva, tri malé banániky, zelené, ale tento rok sa mimoriadne vydarili.“
Päťdesiatštyriročná Eleonóra Kelčíková pracuje ako zdravotná sestra a kvetom sa venuje vo svojom voľnom čase. „To má ako relax,“ zhodnotil Róbert. Banánovník rastie v izbe, ktorá je presvetlená, má veľké okná. Banány dozreli, ale E. Kelčíková dopestovalu aj kávu. Kávovník zarodil a za starostlivosť sa jej odvďačil malými červenými plodmi kávy. Hoci ich potom zasadila, kávovníky našli vošky, a tak bol koniec s ich pestovaním. Banánovníkom sa však u Kelčíkovcov darí. Asi ročný banánovník podľa Róbertových slov vyženie od koreňa štyri – päť nových rastliniek. Starý koreň, keď zarodí, odumrie. Mladé banánovníky E. Klečíková porozdáva po rodine. Jeden si necháva. „Niekde som čítal, že pestovatelia tropické rastliny polievajú kozmickou vodou. Mama nie. Ona im venuje plnú pozornosť, a keď zistila, že banánovník sa napríklad začal ťahať za svetlom, premiestnila ho podľa jeho želania,“ doplnil syn Róbert. „Potom zakvitol v strapcoch, dlho kvitol a postupne začal vytvárať plody.“
