Staručká evanjelická fara nad trnoveckým evanjelickým kostolom svietila červenými ťahavými muškátmi. Ozýval sa z nej smiech dievčat a brechot psov. To budúce ôsmačky zo Základnej školy z Kvačian sestry Martinka a Miška Uhríkové s Leou Oravcovou čakali na návštevníkov výstavy obrazov akademického maliara Vladimíra Petríka a krátili si chvíľku hrou so psíkmi. Výstavu nainštalovali v Liptovskom Trnovci v rámci Trnoveckého jarmoku.
„K Trnovcu sa viažu dve osobnosti s menom Vladimír Petrík. Jeden je literárny kritik, narodil sa v Liptovskom Trnovci v roku 1929, druhý akademický maliar – ten sa narodil v Bratislave v roku 1953, ale takmer každé prázdniny ako chlapec trávieval u nás. Nie je medzi nimi príbuzenský vzťah,“ snažila sa zorientovať nás Eva Štofčíková medzi Vladimírmi. My sme našli aj ďalší rozdiel: literát má svoju internetovú stránku, maliar nie. Vraj je lenivý, zasmial sa umelec. Čo-to o maliarovi však prezradili mladučké sprievodkyne výstavy. Martinka: „Niekedy v podvečer sa Vladimír Petrík zastaví a rozpráva nám o obrazoch. V jednej miestnosti vystavuje grafiky, v druhej maľby. Už veľa ľudí prišlo na výstavu a myslím si, že sa im viac páčia maľby ako grafika. Aj mňa zaujala maľba Večer, má príjemné zemité farby.“ Keď si Martinka urobila pauzu v rozprávaní, Miška pohotovo dodala: „Na výstave budeme sprevádzať záujemcov až do 10. augusta, ak však bude o ňu veľký záujem, ostaneme do konca mesiaca. Jeden z návštevníkov nám povedal, že v týchto priestoroch bola kedysi trieda. Ďalší chcel kúpiť hneď osem obrazov naraz.“
S Vladimírom Petríkom sme sa usadili na bývalej katedre (drevený stupienok v triede, na ktorom stával učiteľský stôl, za ním tabuľa) v bývalej triede v starej evanjelickej fare. Tri dievčatá-sprievodkyne oproti nám na zemi so skríženými nohami a nespustili oči z maliara.
Váš vzťah k Trnovcu?
Veľmi dobrý. Otec sa narodil v Trnovci a ja som tu často trávieval prázdniny. Okolie mám prešliapané: Prosiecku, Kvačiansku dolinu… Babky pokladám za trnovecký vrch i keď je trošku ďalej. Bývam však v Bratislave, ale v Trnovci máme chalupu, takže sme občas aj v Liptove.
Čo vám dáva teraz Trnovec?
Peknú krajinu, inšpiračné háje nachádzajú v mojej tvorbe odozvu v stromoch či lesoch. Myslím, že v Trnovci mám nejaké vzdialené zázemie.
K čomu viac inklinujete: k maľbe či grafike?
Je to na striedačku. Ono sa to prelína, najmä niektoré technologické veci sa prenášajú do maľby. Grafika má výhodu v tom, že je umelecká, ale z časti aj reprodukčná. Potom je i zázemie divákov väčšie ako pri obrazoch. V grafike je totiž povolený náklad dvesto kusov, ale z litografii zvyčajne robievame okolo päťdesiatky. V litografii je zaujímavé aj prelínanie tlače, aj technológia. V podstate litografia je alchýmia.
Využívate aj počítač pri grafike?
Len použitú grafiku, grafickú úpravu, písmo… Výtvarnú nie.
Maľba?
Maľba má trošku širší záber: stromy, zátišia alebo aj figurálne témy, ktoré na trnoveckej výstave nemám. Sú to zoštylizované vzájomné vzťahy muža a ženy. V maľbe hrá väčšiu úlohu farba ako ostatné veci. Farba ma upútala, má svoj výraz. Svet je farebný, takže aj moje maľby sú farebné.
Kedy vznikajú názvy obrazov?
Názov prichádza väčšinou až nakoniec. Niekedy mám ideu, čo by malo na obraze byť. Zvyčajne počas tvorby má práca len pracovný názov, ktorý dostane konečnú podobu až na záver.
Ktorá z výstav je pre vás tá naj?
Trnovecká. Totiž vždy je to tá posledná. S tou človek žije, pripravuje ju.
Ako dlho chystáte výstavu?
Ako kedy. Túto som pripravil za mesiac. Vedel som, aký veľký priestor v Trnovci mám, zbalil som obrazy a prišiel inštalovať. Na výstave je dvadsaťosem malieb spolu s grafikami.
Kedy maľujete?
V noci, ráno… ako kedy. Je to rôzne. V noci je horšie svetlo, ale väčší pokoj. Viac sa môžem sústrediť sám na seba, na svoje myšlienkové pochody, tvorbu. Nerozptyľujem sa tak ako cez deň. Noc má svoju výhodu. Možno, keby v ateliéri boli okná vyššie, že nevidím nič, len nebo. Možno, že by to pomohlo a deň by ma nerušil.
•••
Vladimír Petrík sa venuje maľbe, kresbe, grafike, ale aj knižnej ilustrácii, filmu, monumentálnej tvorbe a tvorbe v architektúre. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Fakulte architektúry Slovenskej technickej školy, ústav dizajnu, v Bratislave. Má mnoho individuálnych výstav a viac ako stodvadsať kolektívnych. Vystavuje doma i v zahraničí. Jeho práce sú napríklad v Českej republike, Nemecku, Maďarsku, Francúzsku, Švajčiarsku, Belgicku, Izraeli, Japonsku, na Cypre...
Autor: DagmaRA
