Na Revúckych haluškách súťažilo aj družstvo Brucho team, ktorého členom bol aj štvornásobný majster Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek Marián Székely – Mako. „Ja som v ňom iba hosťoval. Chlapi, s ktorými som tancoval vo folklórnom súbore Liptov, to chceli vyskúšať, a prehovorili ma.“
Na Revúckych haluškách bol Mako prvý raz a páčilo sa mu. „Klobúk dolu pred usporiadateľmi, veľmi dobre to spravili, fajn bolo. Len trochu viac ľudovej hudby mohlo byť.“ Spýtali sme sa ho, aký rozdiel je medzi majstrovstvami Slovenska a Revúckymi haluškami.
„Majstrovstvá Slovenska bývali v Krompachoch, teraz sú to súčasťou folklórneho festivalu v Košiciach. Tento rok som nebol, ani vlani, lebo pôvodné družstvo sa rozsypalo a nemal som partiu. Ale tvrdo pracujem na ďalšej, ktorá by tam išla. Určité rozdiely sú v pravidlách súťaže. Na majstrovstvách sveta varí napríklad iba jeden človek, všetko robí sám. Ostatní sú pomocníci, iba jedia. Na majstrovstvách Slovenska môže každý robiť všetko, ale vždy iba jednu činnosť jeden človek. Čiže nemôžu trieť zemiaky naraz dvaja. Na Revúckych to bolo tak, že jeden robil jednu činnosť, ale mohlo sa trebárs stať, že jeden trel zemiaky a druhý už miešal cesto. Nevedeli sme, že je to dovolené. Víťazné družstvo napríklad natrelo polovicu zemiakov, urobili cesto, jeden nahádzal halušky do vody, druhý ešte trel druhú polovicu do požadovaného množstva. Kým urobil cesto, prvú várku vybrali, dali na váhu a dorobili do troch kilogramov halušiek. My sme urobili až 3,5 kg. Pol kilogramu halušiek sú asi dve a pol minúty roboty. Mali sme čas 15 minút aj nejaké drobné a skončili sme ôsmy...“ Nasledovala logická otázka: Znamená to, že keby ste urobili iba tri kilá halušiek, boli by ste prví? „Umiestnenie nebolo podstatné. Nešli sme do Revúc s tým, že ideme vyhrať. Išli sme nabrať skúsenosti, nasať atmosféru a skúsiť to. Chlapci prvýkrát v živote varili halušky, ani postup nevedeli, ale všetka česť, robili to s oduševnením. Oboznámili sme sa s pravidlami a nabudúce už budeme vedieť, čo a ako. Pravidlá súťaže sme síce dostali na papieri, ale nebolo jednoznačné, čo kto môže, ako, kedy. Ja sa nezvyknem porezať, ale stalo sa. Bolo nám napríklad povedané, že zemiaky sa musia dotreť celé, nesmú zostať konce. My sme to rešpektovali, a z toho plynie aj spomínané menšie poranenie. Konce zemiakov sa totiž drhnú najhoršie a je to aj časová strata. Ale niektoré družstvá aj štvrtinu zemiaku nechali, odhodili a treli ďalší. Nabudúce budeme vedieť, že aj toto je tolerované. Chceli by sme prísť a vyhrať. Treba na to okrem fortieľu aj skúsenosti, prax a dohovoriť si taktiku súťaženia.“
Mako varí halušky nielen na súťažiach. Kamarátovi z Lúčnice navaril na svadbe až päťsto porcií. Jeho špecialitou je, že ich z lopára hádže do vody lyžičkou a nie nožom.
Marián Székely vie nielen variť halušky a tancovať, ale aj hrať na fujare, harmonike, píšťale, gitare a trochu aj na klavíri. Ako folklorista precestoval celú Európu, bol aj v Afrike. Má rád hory, stál na vrchole Mont Blancu aj Elbrusu, ale najkrajšie je podľa neho v Žiarskej doline. Hovorí, že je ňou odkojený, odmalička do nej chodieval a keď ešte chodiť poriadne nevedel, nosil ho po nej otec na pleciach. Je správcom chaty Horskej služby nad Žiarskou chatou a čestným členom Horskej služby. Hráva hokej za Old Boys a jeho bufet na zimnom štadióne je plný klubových trofejí.
