Štvormiliónová Barcelona je mestom plným umenia, mestom, ktoré je späté s menami ako Picasso, Miró, Gaudí. Má veľa zelene a parkov, je známe kultúrou, živými sochami, gastronómiou, či oslavou tradičných sviatkov. Nás zaujali tri miesta, ktoré nemožno v Barcelone prehliadnuť, a vďaka ktorým si z mesta na pobreži Stredozemného mora odnesiete veľmi silné zážitky.
Každý večer sa modlia k vysvietenému Ježišovi
Tibidabo (v preklade tebe to dám) nad Barcelonou je jeden z najkrajších chrámov, aké sme kedy navštívili. Španieli ho postavili na mieste malého kláštora. Dokonca rešpektovali stavbu kláštora a veľký chrám k nemu akoby prilepili. Samotná výstavba trvala roky, stavitelia narážali na rôzne problémy, najmä finančné. Obyčajní ľudia i bohatí sponzori však nedovolili, aby chrám ostal nedostavaný. Dokonca i dnes všetci veriaci z Barcelony i okolitých dedín prispievajú finančne na to, aby bolo Tibidabo s obrovskou sochou Ježiša na vrchole každú noc vysvietené. Prečo? Aby sa k nemu mohli každý večer modliť, aby ho videli. V chráme robia aj prehliadky so sprievodcom pre skupiny turistov. My sme mali šťastie, pretože náš sprievodca David Moncada, profesionálny barcelonský fotograf, fotografuje práve v Tibidabo, a tak sme si mohli urobiť súkromnú prehliadku chrámu. Hoci stavba vyzerá impozantne a zároveň staro, chrám začali stavať len začiatkom minulého storočia a jeho výstavba bola ukončená až v šesťdesiatych rokov 20. storočia. Na chráme je najzaujímavejšia obrovská socha Ježiša na jeho vrchole. Keď sme stáli pri jeho nohách, cítili sme sa ako chrobáčiky.
Keď fontána spievala a hrala všetkými farbami
Výlet do Barcelony. Tridsaťšesť stupňov v chládku, ale teplo sme si v zvedavom očakávaní ani neuvedomovali. Tešili sme sa na „spievajúce” fontány. Hoci sme zažili hrajúce fontánky v Košiciach, či väčšiu spievajúcu Křížikovú fontánu v Prahe, vraj barcelonská sa nedá s ničím porovnať. Nedala. Keď tisíce trysiek začalo v noci chŕliť v rôznych tvaroch prúdy vody, do toho farebné svetlá reflektorov a Mozart, mráz behal po chrbte. Neskutočná hra svetla, vody a hudby. Ľudia nadšene vykrikovali alebo v nemom úžase stáli pred nezvyčajným divadlom. Magická, kúzelná, čarovná a spievajúca fontána. Tak o nej všetci hovoria a ona akoby chcela tieto slová potvrdiť, vytvárala z vody a vo farbe reflektorov velikánske košíky, vence, stĺpy, množstvá vody sa dvíhali do výšky, či rozprskli do šírky a pokropili okolostojacich.
Živé sochy ožívali len za pár centov
La Rambla. V preklade koryto, ktorým tečie voda. V tom barcelonskom – živý prúd ľudí. La Rambla je totiž centrálna ulica v meste, ktorej stred tvorí široký pás lemovaný stromami a vytvára priestor pre pouličných umelcov a stánky od výmyslu sveta. Nájdete v nich malinké jašteričky, keramiku, knihy, obrazy... a vedľa nich živé sochy. Stoja v nehybnosti, no len čo zazrú fotografovaniachtivých turistov, niektoré natiahnu ruky v ústrety zárobku, iné sa usilujú pritiahnuť ľudí pohľadom. Ak im hodíte do klobúka, škatuľky či ruky pár centov, ochotne vystrúhajú s vami pozíciu, aby ste mali fotografiu na pamiatku. Mnohí vám ešte vložia do dlane kamienok či hviezdičku pre šťastie. A znehybnejú v pohybe. Mladí futbalisti zas predvádzajú kúsky s loptou. Briliantne sa predvádzajú a potom si tiež vypýtajú niekoľko centov do klobúka.
La Rambla ústi do prístavu, kde na obrovskom stĺpe stráži more kamenný Krištof Kolumbus. Prístav je plný škrekotu čajok, ľudskej vravy, hukotu lodí a pleskotu strieborných rybích tiel. Tie spolu s ďalšími morskými tvormi sme videli aj v podmorskom akváriu. Návštevníkov najviac zaujali žraloky, raje a chobotnice.
