„Štart bol v Bystřici. Z tejto dedinky neďaleko Třinca sme sa vydali na 1 310 kilometrovú trať cez Český Tešín, Bohumín, Opavu, Bruntál, Hradec Králové, Jičín, Mladú Boleslav, Roudnicu nad Labem, Karlove Vary, Skalnú a južnou časťou Čiech späť na miesto štartu, kde bol aj cieľ,“ takto začal svoj návrat k nedávnemu cyklistickému ultramaratónu Okolo Českej republiky jeho víťaz Martin Kerekeš z Klubu nadšencov amatérskej cyklistiky Ružomberok.
Martin štartoval na takomto podujatí u našich západných susedov už deviaty raz. „Vlani som bol tretí, celkove je to moje tretie prvenstvo,“ prezrádza 31–ročný nadšenec galusiek. „Trať bola o 60 km dlhšia ako v minulosti, prevýšenie asi na rovnakej úrovni. To isté platí aj o kvalite štartovného pola.“
Na viac ako dvojdňové sústo si trúflo jedenásť cyklistických vytrvalcov, šesť Čechov, dvaja Nemci, jedna Švajčiarka a dvaja Slováci. Kým Kerekeša vítali v Bystřici ako víťaza, jeho krajan Juraj Teplan z Bratislavy sa na náročnej trati pre zdravotné ťažkosti vzdal. Pretekárov posielali na trať jednotlivo v trojminútových intervaloch. Kerekeš dostal pokyn ako predposledný.
„Hneď od začiatku som sa snažil krútiť pedály svojím tempom,“ opisuje Martin zlatú českú etapu. „Najdôležitejšie je správne si rozložiť sily. Držal som sa hlavne tepovej frekvencie, v úvode bola na úrovni 144 tepov za minútu. Neskôr, keď prichádzala únava, klesla na 130, 120. Po štarte nám do chrbta fúkal vietor. Avšak veľmi rýchlo, už na 40. km sa zmenil na bočný a po príchode do mierne kopcovitého terénu už bol z neho nepríjemný protivietor. Tým sa podmienky pretekov veľmi rýchlo pritvrdili. Prvých 300 km som sa držal na piatej, šiestej pozícii. V prvej polovici pretekov som si urobil len tri kratšie prestávky. Naopak, niektorí pretekári výraznejšie odpočívali už po prvej noci, a tak som sa postupne prepracoval na druhú priečku. Pred mestom Tábor začalo riadne pršať, podmienky sa podstatnejšie zhoršili. Práve v tejto časti trate dlhšie odpočívala dovtedy vedúca Švajčiarka Jutta Kufferová, takže som sa ocitol na čele. Ešte nebolo o ničom rozhodnuté. Najväčšiu krízu som prežíval po druhej noci nad ránom, keď som sa musel veľmi premáhať, aby som na bicykli nezaspával. Pil som kolu a energetické nápoje. Snažil som sa myslieť na niečo iné, meniť techniku jazdy či tempo. Postupne som sa z tejto situácie dostal. Až v záverečnej stovke som začal cítiť, že prvenstvo by som už nemal stratiť.“
Ružomberský borec hlásil svoje hotovo po 56:58 h šťastný, ale zároveň poriadne vyšťavený. „Do cieľa som prišiel večer pred deviatou. Bolo mimoriadne dôležité, že som tretiu noc nemusel byť na trati. Celkove som bol v sedle 51:33 h, z čoho vplynula priemerná rýchlosť 25,5 km/h. Kvôli pauzám, ktoré boli v priemere polhodinové, som stál 5:21 h, ale počas pretekov som vôbec nezatvoril oči. Vlani som si aj trochu pospal. Druhý skončil Patrik Bartík za 58:30 h a tretí Josef Pechalík, ktorý mal čas tesne nad 60 hodín. Obaja sú českí ultramaratónci.“
Martin mal opäť veľkú oporu vo svojom doprovodnom tíme. Išlo o tradičnú a osvedčenú dvojicu, ktorú tvorili otec Sigurd Kerekeš a švagor Ivan Stripský.
„Myslím si, že som odviedol svoj štandard. Mal som dosť natrénované,“ poznamenáva ďalej skromný športovec, ktorý počas svojej nonstop jazdy prišiel o päť kilogramov. „V hlavnej príprave som najazdil 400, 500 km týždenne. V tomto roku mám na svojom konte 9 500 km. Najradšej chodím na Huty, okolo Liptovskej Mary, ale i na Oravu, či do Veľkej Fatry.“ V noci Martin netrénuje, na takúto súťaž má svoju špecifickú prípravu. „Robím v našom papierenskom gigantovi v štvorzmennej prevádzke na baliacej linke,“ vysvetľuje. „Vďaka tomu som zvyknutý byť aj v noci čulý, má to svoju výhodu.“
Pre Martina to bol druhý tohtoročný štart. Prvý raz sa predstavil začiatkom júla na Glockermanne v rakúskych Alpách. Vo veľmi kvalitnej spoločnosti 20 účastníkov v náročnom kopcovitom teréne skončil jedenásty. 1 010 km pokoril za 48:43 h, čo je jeho rakúsky osobák. Najbližšie sa súťažne predstaví až v budúcom roku. Zase by rád absolvoval dva štarty. Rakúsko však rozmýšľa vymeniť za štart na premiérovom ultramaratóne v Slovinsku. Veľa zdravia a šťastia, hltač najnáročnejších cyklistických trás.
