Kto neveril, že po lanskej vydarenej premiére prehliadky heroických výkonov silných mužov priamo v srdci liptovskej metropoly, môže nasledovať ešte niečo lepšie, dostal v sobotu jasnú odpoveď. Tím okolo Vladimíra Bátika, viceprezidenta Slovenskej asociácie silných mužov, pripravil vďačným stovkám divákov skvelý zážitok.
Na štartovú čiaru nastúpilo štrnásť borcov, ktorí najskôr prevracali päťstokilové pneumatiky. Po nich prišlo na rad ťahanie kamióna a nosenie dvoch železných kufrov. Jeden vážil úctyhodných stošesťdesiat kíl. Potom prišlo na rad rátanie, ďalej totiž pokračovala najlepšia dvanástka. Pod dohľadom pozorných očí skúsených rozhodcov Milana Gabrhela a V. Bátika sa vyberaní siláci zo Slovenska, Čiech, Poľska a Maďarska snažili čo najdlhšie udržať rukami odbrzdené autá, naopak, do pohybu dostali „bačov kyjak“ (200 kg). Po schodoch nosili závažie (250 kg), aby ho musel zakaždým upratať najsilnejší Mikulášan Peter Cuker, ktorému zranenie nedovolilo ani tento rok predstúpiť súťažne pred svoje publikum. Dráma vyvrcholila ukladaním troch liatych betónových gulí na stôl (najťažšia vážila 185 kg). Z celkového triumfu sa zaslúžene tešil Čech Jan Šalata, pred dvojicou slovákov. Moderátorskú taktovku mal v rukách martinský Lipták Peter Vons, ktorému zdatne sekundovala speváčka Anawi.
„Napriek hrozbám nám napokon žičilo aj počasie. Čo by malo nasledovať o rok? Táto paráda stála takmer dvesto tisíc. Ak sme konečne presvedčili všetkých potencionálnych sponzorov o stále vyššej úrovni tejto akcie, verím, že nabudúce privábime ďalšie hviezdy,“ konštatoval s nádejou V. Bátik.
***
„Dopredu som vedel, že sa tu zíde oveľa vyššia kvalita ako vlani. Rátal som s druhým miestom, lebo Honzo Šalata je vynikajúci, veď vyhral štyri kolá Česko-slovenského pohára v sérii,“ s typickou rozvahou hodnotil neúspešnú obhajobu lanského triumfu Braňo Golier. „Urobil som zopár chýb. Nechcem sa vyhovárať na únavu, no boli to v krátkom čase už moje ôsme preteky. Nesmierne sa teším na oddych.“
Pri záverečnom vykladaní betónových gúľ na stôl si išla vaša manželka hlasivky vykričať.
Neviem, neviem. Asi ma povzbudzovala slabo, lebo som sa nakoniec prepadol na tretiu priečku.
Vzájomné vzťahy medzi silákmi vyzerajú navonok úplne inak ako, napríklad, medzi tenistami či futbalistami. Je to naozaj tak?
Aj medzi nami je zdravá rivalita, ale v duchu fair-play.
Kedy Slováci zaútočia na svet?
Už na tom usilovne pracujeme. Prednedávnom bol v Trenčíne medzinárodný Meč Matúša Čáka. Mimochodom, na akcii, ktorú priamo rozhodoval šéf svetovej asociácie, som bol druhý, tiež za Šatatom. Naši zväzoví činovníci už medzitým vybavujú licenciu pre dvoch Slovákov, ktorí sa v blízkej budúcnosti predstavia na elitných podnikoch. Dúfam, že sa dostanem do nominácie.
***
Úlohu favorita splnil poldruha metrákový Jan Šalata z Teplíc (na fotografii v hornom rade uprostred), 31-ročný bývalý guliar: „Pri pohľade na blížiaci sa atletický šampionát v japonskej Osake je mi aj dnes ľúto. Stále ma v myšlienkach prenasleduje, že som musel pomerne skoro skončiť s ľahkou atletikou. Vynahrádzam si to aspoň takto, v súťažnej spoločnosti „ťažkých“ atlétov sa pohybujem druhý rok.“
Ako hodnotíte toto podujatie?
Keď to porovnávam s Poľskom, u nás príde tak tristo, štyristo divákov, v krajine našich spoločných severných susedov aj niekoľko tisíc. Môžu si dokonca dovoliť vyberať vstupné. Tu v Mikuláši musím byť spokojný s víťazstvom. Diváci videli plejádu výnimočných výkonov od každého pretekára.
Ide o vás chýr, že ste narobili vetry dlhoročnej svetovej jednotke, Poliakovi Mariuszovi Pudzianowskemu.
Minulú stredu som bol s Jirkom Žaloudkom, ktorý tu, bohužiaľ, chýba, na súťaži dvojíc. Skončili sme iba tri body za duom, v ktorom figuroval spomínaný Pudzianowski.
Postupnosť vám káže zaútočiť na ešte vyššie vrcholy.
Dúfam, že to čoskoro príde. V česko-slovenskom rebríčku mám veľký náskok, chcel by som sa už pozrieť niekam a zakúsiť svetovú konkurenciu.
***
Zdeno Chobot, nezničiteľný šoumen je prototypom Čecho-Slováka. V žilách mu koluje žilinská krv, vyrastal v Liberci a žije na Záhorí. Jeho unikátny zjav je neodmysliteľnou súčasťou väčšiny siláckych akcií. Aj mikulášske publikum bavil v prestávkach medzi jednotlivými disciplínami ohýbaním hrubých klincov v zuboch. Na hlave držal mohutný betónový obrubník, ktorý vzápätí rozlomil úderom kladiva jeden z ochotných asistentov. Finálovým číslom bol prejazd osobného auta po doskách, ktoré ležali volne na bruchu malého obra. Takmer 50-ročný dobráčisko s nemiznúcim úsmevom, hoci jeho extrémne kúsky musia evidentne bolieť, bol po tom všetkom ešte ochotný odpovedať na naše otázky.
Ako stoja slovenskí siláci v porovnaní s cudzinou, kde sú tieto podujatia nesmierne populárne?
Brázdim po takýchto súťažiach celou Európou. Slovensko patrí medzi veľmoci. Našou nevýhodou je absencia potrebných veľkých sponzorov a dostatočnej propagácie. Ľutujem týchto chlapcov, ktorí za svetové výkony vyhrávajú u nás pár korún či nejaké poháre, hoci samotná príprava stojí nemalé prostriedky.
Neláka vás zmerať si naostro svoje sily?
Som už prakticky jediným aktívnym pamätníkom začiatkov rozvoja tohto atraktívneho odvetvia u nás na začiatku deväťdesiatych rokov. Proti mladým borcom by som nemal šancu, no hanbu by som si určite neurobil. Teraz už radšej pomáham svojimi exhibičnými vystúpeniami vypĺňať pauzy, potrebné na oddych a zrátanie výsledkov.
Ako hodnotíte StrongMan Liptov 2007?
Jedným slovom, skvelá úroveň, výborná atmosféra. Trochu ma mrzí, že tu nevidím viac typicky liptovských disciplín. Máte fantastickú žinčicu či bryndzu, s tým by sa dalo niečo originálne podniknúť. Snáď už o rok.