Skupina Gladiator vznikla po revolúcii v roku 1989 a jej základ tvorili traja bratia Hladkí. Dvaja v nej hrajú dodnes – Miko a Maroš. Vydali dvanásť albumov, z toho prvých päť v angličtine. Gladiator bola prvá kapela zo Slovenska, ktorej videoklip v roku 1992 odvysielala prestížna hudobná stanica MTV. Prvú pesničku v slovenčine naspievali až v roku 1997. Volala sa Slovenská a stala sa skladbou roka. Prvý album v slovenčine Viem, kde Boh spí, vydali o rok neskôr a zatiaľ posledný – Mesto – vlani. Gladiator má v svojej zbierke niekoľko Zlatých platní, získal viacero ocenení a nominácií v rôznych hudobných súťažiach, napríklad Slávik či Aurel. Koncertovali v mnohých európskych krajinách. V súčasnosti je Gladiator na letnom turné po Slovensku. Ich hity Som divoký dážď, Keď sa láska podarí, Nemôžem dýchať, Medulienka a iné zazneli minulý utorok aj v Uhorskej Vsi. Po koncerte nám Miko Hladký ochotne odpovedal na pár otázok.
Boli ste už niekedy v Uhorskej Vsi?
Nie. V Liptove sme síce hrali už veľakrát, často chodíme okolo. Ale netušili sme, že raz budeme hrať tak blízko diaľnice.
Koncertovali ste niekedy len pre štyridsať ľudí?
Asi nie. Možno na strednej škole, keď vznikla kapela.
Prečo ste si dali názov Gladiator? Inšpirovali vás gladiátori?
My to tajíme, ale vám to povieme (smiech). Hľadali sme jednoducho názov, ktorý vystihuje silu a energiu a nemusí sa prekladať. Spočiatku sme totiž spievali iba v angličtine, jazdili sme po celej Európe. A Gladiator - tomu rozumeli všade.
Dali ste si novoročné predsavzatie, že budete vegetarián. Dodržali ste ho?
Dodržal, ale len do apríla. Potom prišla jedna večera, chalani objednali tatársky biftek a neodolal som.
Na Vianoce ste dostali udicu. Chodíte na ryby?
Mám kamaráta, s ktorým občas idem na ryby. Je to výborný relax.
Aj ste niečo chytili?
Jasné.
A čo?
Takúúúúto veľkú rybu... (a so smiechom ukázal dobrých sedemdesiat centimetrov.)
Chytali ste aj na Liptovskej Mare?
Pôjdem určite aj na Maru. Chcel by som ísť koncom augusta do Tatier na dovolenku, ale neviem, či to stihnem.
Na jeseň by malo vyjsť vaše nové cédečko. Aké bude?
Nechajte sa prekvapiť. Pripravujeme pesničky, oslovili sme rôznych textárov, niečo robíme sami. Keď skončíme letné koncerty, pustíme sa do toho naplno.
Jeden z vašich najnovších veľkých hitov – Holubienka sivá, je upravená ľudovka. Bude niečo podobné aj na novom cédečku, alebo to bola iba recesia?
Recesia to nebola, bol to experiment. Tá pesnička sa nám páčila, preto sme ju nahrali. Ale nemienime v tom pokračovať. Sme rocková kapela.
Kde sa vám hralo najlepšie?
Dobre sa nám hralo napríklad nedávno na Duchonke. Bol to výborný festival. V podstate všade, kde prídu ľudia a bavia sa, je dobre. Tento rok je na Slovensku veľa festivalov, sú dobre pripravené, dobrá nálada a radosť hrať. Začiatkom roka sme mali koncert v Londýne, tam bolo tiež super. Na budúci týždeň ideme hrať do Talianska pre Slovákov, ktorí tam žijú a pracujú. Už sa tešíme a dúfame, že tiež bude super.
S kým by ste si chceli zahrať alebo stretnúť sa na jednom pódiu?
Nedávno som stretol na jednom festivale, ale nie na pódiu, českého muzikanta a speváka Davida Kollera. Veľmi sa mi páčil jeho koncert. S ním by som si rád zahral. To je taký môj malý hudobný sen.
Keď ste boli malý, hrávali ste sa vraj s bratmi a kamarátmi na Indiánov. Mali ste nejakú indiánsku prezývku?
Žeby Hatatitla? (smiech) Nie, to bol Winetuov kôň. Mňa odmalička volajú Miko.
„A ja som bol Rybana,“ dodal na záver Mikov brat Maroš. Trochu sa na ňu podobá – farbou vlasov. Na rozdiel od Mika ich má čierne. Ale Hatatitla by sa asi spotil, keby ho mal niesť na chrbte...
