Stanovi Husárikovi do Uhorskej Vsi prišla zahrať známa skupina Gladiator. Ako sa mu to podarilo? „Bolo treba urobiť nákup za viac ako tristo korún a poslať cez internet meno a adresu. O nejaký čas mi zatelefonovali, že som vyhral a že mi príde zahrať kapela. Dali mi na výber - Hex, Vetroplach alebo Gladiator. Vybral som si Gladiator, lebo ich pesničky počúvam rád,“ povedal Stano. Na súkromný koncert si mohol pozvať štyridsať ľudí. V kultúrnom dome na nich okrem Gladiatoru čakalo pečené prasa a rôzne iné dobroty. Na stenách viseli strapce pestrofarebných balónov, profesionálni barmani miešali drinky, na stoloch bolo pripravené nealko a oriešky, v chladničke jogurty.
Stano pozval na párty svojich priateľov, spolužiakov, bratrancov, sesternice, susedov aj riaditeľku Základnej školy v Liptovskom Jáne Janu Pivkovú. „Stanko bol náš najlepší žiak, sme na neho hrdí. Tento rok ukončil deviaty ročník, v septembri ide na gymnázium. Po celý čas mal samé jednotky. Je veľmi rozumný, seriózny, nikdy nič zlé nevyviedol, naopak, pomáhal spolužiakom. Bol úspešným riešiteľom matematickej aj chemickej olympiády, postúpil až do krajského kola. Učím chémiu, spolu sme v nej bojovali, možno preto ma pozval,“ skonštatovala riaditeľka. Stano nám prezradil, že chémia ho síce baví, ale chcel by byť právnikom. K jeho koníčkom patrí okrem hudby počítač, internet, bicyklovanie a turistika. Spýtali sme sa ho, ako prázdninuje a aký bol jeho najväčší prázdninový zážitok. „Určite Gladiator. To je zážitok na celý život. Len ma trochu mrzí, že som nemohol pozvať všetkých, ktorých by som chcel a aj touto cestou sa im ospravedlňujem. Inak sa cez prázdniny nič mimoriadne neudialo. Chcel som brigádovať, ale, bohužiaľ, ešte mám len pätnásť a brigádnikov berú až od šestnástich.“
Koncert skupiny Gladiator bol zážitkom nielen pre Stana, ale aj mnohých účastníkov párty. Veď taká známa kapela v Uhorskej Vsi nikdy nebola. Najznámejšia, aká tam kedy hrala, bol vraj Ploštín Punk. Hoci Gladiator hral iba pre štyridsať ľudí, hral tak, ako keby ich bolo štyristo alebo štyritisíc. Naživo a s veľkým nasadením. Spevák Miko Hladký sa až spotil, hoci mal na kolenách „vetráky.“ Refrény známych hitov Nemôžem dýchať, Keď sa láska podarí či Pieseň o Medulienke si niektorí zaspievali spolu ním aj zatancovali. Zatancoval si aj Stano, ktorého prezývajú Stenly. S mamou, sesternicou a vyzvŕtala ho aj suseda. Frajerku zatiaľ nemá a povedal, že mu ju ešte netreba. Ale ak si ju nájde, môžu jej ostatné dievčatá iba závidieť. Stano je totiž podľa toho, čo sme sa o ňom dozvedeli, dokonalý mladý muž. Mal by byť zákonom chránený, lebo takých, ako on, je málo. Nepije, nefajčí a nemá žiadne zlé vlastnosti. Každý ho iba chválil. „Odmalička bol samostatný a skromný, nikdy som ho nemusela hnať do učenia a nemala som s ním žiadne problémy. Bitku dostal iba raz, keď mal asi šesť rokov. Kúpila som mu nohavice za šesťsto korún, mal ich prvý raz oblečené a keď prišiel zo škôlky, mal diery na kolenách,“ povedala nám jeho mama. Otec sa iba usmial, keď sme sa ho spýtali, po kom Stano je. „Možno trochu po mojom otcovi. Bol učiteľ.“
Nakoniec sme predsa len jednu Stanovu „zlú“ vlastnosť vypátrali. „Skoro nikdy nechce s nami ísť na ihrisko hrať futbal. Iné zlé vlastnosti nemá. On je dobrý,“ povedal jeho kamarát Peter Sova. Od sesternice Peti sa nám podarilo vymámiť aj jeden Stanov „zlý“ skutok. Keď bol prvák, nechcel pustiť do triedy učiteľku. Spolu s kamarátmi držali dvere.
My držíme Stanovi palce, aby sa nepokazil a bol z neho dobrý právnik.
Autor: -bea-