Kvapká olej. Hlásal nápis na starej motorke, ktorá visela nad stolom. Nesadli sme si pod ňu. Radšej pod okno, ale i tak sa z každej strany na nás pozerali fotografie motoriek, rôzne motorkárske relikvie, steny i kozub pomaľované motorkárskymi výjavmi a do toho vošiel Miro Turza. Štýlovo. Na rukách hrubé strieborné retiazky, kam len bolo vidno nahotu jeho nôh i rúk, všetko potetované. Miro sa preháňa na svojej „milej“ už dvadsať rokov. Jeho láska však nezhrdzavela. Drží ho a od roku 1990 je zoficiálnená. Vtedy totiž v Liptovskom Mikuláši založili motorkári Motoklub Liptov a jeho činnosť udržujú najmä spoločnými stretnutiami, ktoré sú možno najviac o zábave a poznávaní. Určitým spôsobom však aj o predvádzaní sa a imidži.
Ako vyzerajú zrazy motocyklistov v Liptove?
Už majú tradíciu, aj keď ich nerobíme vo veľkom. Veď tohto roku v septembri pripravujeme šestnásty ročník motocyklového zrazu v Liptovskom Jáne. V súčasnosti však podobné stretnutia na Slovensku majú okolo tritisíc účastníkov. Kde by sme my v Liptove ubytovali toľko ľudí? Je rozdiel ísť na zraz do okolia Bratislavy pod stan, kde je okolo dvadsať stupňov aj v noci, a spať v stane vLiptove. V klube máme asi sto ľudí a na zraz pozývame len priateľov a známych. Súčasťou zrazu sú najmä sprievodné akcie – spanilá jazda po Liptove, prejazd pešou zónou so spoločným fotografovaním na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši... Ale všetko je predovšetkým o zábave. S niektorými kamarátmi sa vidíme len raz za rok. Každý má svoje zamestnanie a rodiny, a možno práve preto chodievajú na podobné stretnutia motorkári zo všetkých kútov Slovenska. Zatiaľ je na liptovský zraz prihlásených do dvesto ľudí.
Sú stretnutia vyznávačov motocyklovej turistiky aj o pretekaní?
Nie. Všetko je skutočne o zábave. Aj vietor vo vlasoch (s úsmevom ukázal Miro na svoju vyholenú hlavu). Človek celý život robí ako baran, prečo by sa nešiel zabaviť? Na našich stretnutiach to nie je o pretekoch, súťažení, je to country, voľné, free. Jednoducho stretnutia, previezť sa, ísť pozrieť tam i tam. Veď Liptov je prekrásny, máme čo kamarátom z iných kútov Slovenska ukázať. No čakajú nás aj rock párty, nočné grilovanie a opekanie, kapela Quarreling menn, zábava, rozhovory a priateľské stretnutia.
Patrí k tvrdým chlapom na motorkách aj alkohol?
Naše stretnutia nie sú o pijatike. Ono je to všetko skreslená predstava z filmov. Pozlátko. Povie sa - tvrdí motorkári, ale opak je pravdou. Medzi nami sú právnici, učitelia, podnikatelia, ľudia, ktorí majú cit a vlastnú predstavu o živote. Veľa vecí okolo nás je imidžovka - tetovanie, koža, reťaze. Každý z nás si dobre rozmyslí, či bude piť alkohol, keď vie, že má za pol milióna motorku. Nebudem piť alkohol, aby som si ju rozbil!
Často sa však stáva, že ideme po diaľnici najvyššou povolenou rýchlosťou a motorkári len tak prefrnknú okolo nás...
Kedysi na stretnutiach motocyklistov bolo možno najviac desať japonských strojov, dnes je aj tristo. Mladí chalani okolo osemnástky idú do zahraničia na jablká, na brigády. Zarobia a zo zárobku si dokážu kúpiť motorku. Na cestách, ktoré sú u nás zväčša ako tankodrom, si užívajú vysoké rýchlosti... Preto je toľko mladých mŕtvych. Ja poznám asi desať, pätnásť ľudí, ktorí sa na motorke ročne zabijú. Dnes je už veľa mladých a veľa motoriek... Aj ja jazdím rýchlo, ale zväčša tak, aby som vnímal okolitú prírodu, aby som si užil krajinu, ktorou prechádzam.
