Piatok, 7. október, 2022 | Meniny má Eliška

Onkochoroba pomohla deťom rýchlo dospieť

Biely potkan plával, pamäť im dvíhala tep, diagnostikovali farboslepého, hľadali ukryté veci, všetci mali modré pramienky vo vlasoch... Kto, kde, kedy? Deti, ktoré prekonali onkologické choroby alebo sa z nich práve liečili. Liga proti rakovine v spolupráci s Klubom detskej nádeje totiž zorganizovala pre mladých vo veku trinásť až osemnásť rokov na Škutovke v Liptovskej Osade dvojtýždňový letný tábor. Bol to už deviaty ročník letných táborov pre onkologické deti a toho liptovského sa zúčastnilo tridsaťšesť detí z celého Slovenska (z toho štyri z Liptova), jedenásť vedúcich a jeden lekár, ktorý bol deťom k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne.

Pre rakovinu ich rozmaznávajú

„Keďže sa stretnutia zúčastnili väčšie deti a tínedžeri, tematicky bol program tábora voľnejší,“ povedala jedna z organizátoriek v onkotábore v Liptovskej Osade Janka Horváthová z Ilavy. Bol to jej štvrtý tábor za dva roky. Študuje v Bratislave a už počas roka začala s priateľmi chodievať na detskú onkológiu do nemocnice na Kramároch, nasledovala práca v Klube detskej nádeje, prvý onkotábor a: „Decká sú úplne úžasné, majú neskutočne veľa energie, usmievajú sa a sú šťastné. Chytili ma za srdce.“ Hoci Janka stále hovorila o deťoch, okolo nás pobehovali mládenci a slečny. Vraj sú riadni puberťáci, ale neskutočne zlatí, tvrdila Janka. A nielen ona. Vedúci jej slová potvrdili, aj keď priznali, že niektoré deti sa musia učiť žiť v kolektíve a nemať len sebecké priania. Doma ich totiž rodičia i celé ich okolie pre rakovinu rozmaznávajú, vo všetkom im vychádzajú v ústrety, plnia, čo im vidia na očiach, a tak niektoré majú problém udržať hranice a byť zodpovednými sami za seba. Ale v tábore sa učili rešpektovať aj iných s rovnakými zdravotnými problémami, ale najmä v hrách a súťažiach s rovnocennými partnermi získavali sebavedomie. Preto mohli prežiť napríklad astronomický, biologický, archeologický, hudobný či ekonomický deň. Každý mal svoje čaro, a tak na jednom zliepali črepiny z rozbitých kvetináčov, na druhom sa učili poznávať vlastné telo, na inom kupovali lacno a predávali draho, na ďalšom vyrábali jednoduché hudobné nástroje z obalov na jogurty, z korálikov, dreva a gumičiek tak, aby večer pri prezentácii mohli na nich hrať.

Ľútosť v tábore nemala miesta

V tábore prázdninovali deti, ktoré boli len dva mesiace po liečbe, alebo boli na udržiavacej liečbe, ale aj deti, ktoré už tábory absolvovali niekoľkokrát. Dokonca vedúcimi sa stali aj bývalí onkopacienti. „Pre nich bol prvý tábor ťažký, mal preklenovací charakter medzi pozíciou detí a vedúcim. Bolo však zaujímavé, že práve títo vedúci zaraďovali do programu hry, ktoré sami neznášali ako deti,“ zasmiala sa Janka, „vraj aby si neobľúbené hry vyskúšali aj iní. V tábore však boli aj deti krátko po liečbe, preto sme robili náročno nenáročný program. S ničím sme nepreháňali, snažili sme sa k deťom správať ako k zdravým. Ľútosť v tábore nemala miesto.“ Podľa Jankiných slov práve za to boli deti vďačné. Veľmi radi však mali aj tie činnosti, ku ktorým sa pri zdravých deťoch či doma nedostali a nemohli si vyskúšať svoju šikovnosť. Preto ich zaujalo zlaňovanie, motorkári, hasiči a práca s hasičskou technikou.
Pri príchode do tábora deti absolvovali vstupné prehliadky, každý tretí, štvrtý deň preventívne. Lekár aj vedúci sledovali, či sú v poriadku, či sa ich zdravotný stav nezhoršil. „Niekedy sa však rodičia boja dieťa pustiť do detského onkotábora. Svoj strach ospravedlňujú tým, že sú vraj na nich citovo naviazaní. Zo svojho okolia poznám také prípady, pritom všetky deti sú vždy v tábore bez rodičov šťastné a usmievavé. Deti s onkologickými chorobami rýchlo dospeli, a preto aj my sme sa s nimi rozprávali ako s dospelými. Nedalo sa s nimi rozprávať ako s deťmi, ale napriek tomu sme mali určité pravidlá. Všetky však fungovali na báze kamarátstva.“

Začínali s pätnástimi deťmi

„Všetko bola čistá hra. Hoci sa deti dozvedali na jednotlivých stanovištiach na biologickom dni nové poznatky o ľudskom tele, bavili sa aj na mne. Ja som farboslepý a prekvapilo ich to, že vidím niečo iné ako ony,“ vysvetľoval jeden z vedúcich Peter Celet a dodal, že každý rok sa usilujú pre deti vymyslieť niečo nové. On sám chodí do onkotáborov už ôsmy rok. „Deti sú fantastické, sú iné ako zdravé a tábory sú pre ne dôležité zo psychologického aj sociálneho hľadiska.“ Podľa Petra v tábore mali deti pohodu a silné sociálne podnety, ktoré zvyčajne v bežnom živote nezažívajú práve preto, že ich najbližší držia akoby v bavlnke. „Kedysi sme začínali v táboroch s pätnástimi deťmi, dnes je to už megalomanská vec,“ zakončil Peter.
Rakovina - nerakovina deti vstávali aj na nočné hry. Nech si užijú ako zdravé. O druhej v noci budíček, raňajky a hajde do varenia obedu. Navarili polievku a o piatej mohli ísť dospať noc. Niektorým sa hra páčila, iným nie. Vraj taká poriadna je o ceste lesom a o strachu. Mali mať. O dve noci neskôr si užili aj cestu nočným lesom s nefalšovaným strachom z tmy a strašidiel. Po nočnej mali cez deň voľnejší program, osobné voľno. Využívali ho najmä na rozhovory s vedúcimi, s kamarátmi. Mnohí totiž prišli do onkotábora kvôli kamarátom. Starým i novým. Zvyčajne ani nové deti však nemali problém začleniť sa do kolektívu. Pri odchode domov ronili velikánske slzy.
„V tábore som bol prvý raz. Bál som sa, že v ňom budú len deti po operácii a veľmi smutné,“ vďačne sa rozrozprával jeden z chlapcov, ktorého rodičia si však nepriali, aby sme zverejnili jeho meno. Rešpektujeme. On dokončil: „Boli tu však zábavní ľudia a ja som si našiel kamarátov.“ Paľko s Romanom potvrdili, že v tábore bolo super, no im sa najviac rátal výlet do Banskej Bystrice, kde mohli chodiť po meste sami. Asi deväťročná Lucka bola po liečbe ešte zoslabnutá, bledučká, no do každej činnosti v tábore šla s plným nasadením. Najradšej však mala výtvarné práce a aj v čase osobného voľna sa skláňala nad výkresmi. Jeden z vedúcich bol pri nej. Nikdy vraj žiadne dieťa neostávalo pri akejkoľvek činnosti v tábore samo.
„Bolo tu super,“ zhodnotila Lucka a dospelácky pokračovala: „Doma nemám kamarátov, kvôli chorobe som sa od nich odpojila. Z ich rečí som vyrástla. Oni majú iné záujmy ako ja. V tábore som nikoho nepoznala, ale rýchlo som zapadla do skupiny.“

Sami v prekrásnom prostredí

Napriek chorobe deti zažívali v onkotábore veľa zábavy a smiechu. Dokonca až tak, že Janka Horváthová hodnotila ako výhodu, že tábor bol takmer stratený v liptovskej prírode a niekoľko kilometrov od najbližšej dediny. No Angelina Klimová z Ružomberka, ktorá deťom prenajala chatu, tvrdila, že žili ako jedna veľká rodina. „Onkotábor bol v Škutovke už v zime a teší nás, že sa k nám deti vrátili aj v lete. Mám vlastnú skúsenosť s rakovinou v rodine, viem, čo deti potrebujú a rada som ich nechala v chate samých napriek tomu, že ostalo veľa lôžok neobsadených. Hviezdne maniére? Nemali, ak neberieme do úvahy, že chceli byť sami. Mám vlastné deti v ich veku, takže môžem povedať, že tieto boli tichšie a utiahnutejšie, ale hravé a zlaté.“
A kde plával v tomto príbehu potkan? Na jednom stanovisku na biologickom dni. Deti ho museli za desať minút naučiť v bazéne s vodou podľa značky nájsť ostovček, na ktorom sa dalo oddýchnuť. Darilo sa. Najšikovnejší potkan zvládol ostovček za sedem sekúnd.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  2. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  3. Kedysi boli takéto šóry na práčku PHILCO. Dnes ju môžete VYHRAŤ!
  4. Dizajnový krb či krbové kachle? Šetriť dokážu obe
  5. S Alžbetou II. odchádza aj kus osobných dejín Britov
  6. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy
  7. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  8. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  1. Dizajnový krb či krbové kachle? Šetriť dokážu obe
  2. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy
  3. Biometricky presné progresívne okuliarové šošovky Rodenstock
  4. S Alžbetou II. odchádza aj kus osobných dejín Britov
  5. Kedysi boli takéto šóry na práčku PHILCO. Dnes ju môžete VYHRAŤ!
  6. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  7. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  8. Riešenie Atosu zachraňuje životy
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 22 122
  2. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52% 7 871
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 6 983
  4. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 6 015
  5. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy 5 220
  6. Dôležitosť duševnej pohody 5 096
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 4 051
  8. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami 3 186

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Tak jej napíš odkáž že ti je ľúto ...
  2. Anna Romanová: Moja psychóza 4 - samotná psychóza
  3. Juraj Krúpa: SNAŽÍM SA UDRŽAŤ NAD VECOU, SNAŽÍM SA UDRŽAŤ EMÓCIE, ALE... NEJDE TO!
  4. Miroslav Iliaš: Otvorený list novému ministrovi školstva Jánovi Hvoreckému
  5. Anna Miľanová: Klaun...
  6. Ján Valchár: Všetko najlepšie k narodeninám, Vladimír Vladimírovič!
  7. Ivan R. V. Rumánek: Bohemizmy vs anglicizmy (Jazyk je všetko 26)
  8. Café Európa: Ako sa žije na slovensko-maďarskej hranici
  1. Matúš Lazúr: Koľko rôznych "dedečkov" s platmi ako minister živíme z našich daní v rôznych organizáciách napojených na štátne peniaze ? 7 248
  2. Jana Melišová: 💝 Keď sa chce, tak sa dá 5 166
  3. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 5 026
  4. Post Bellum SK: Bola smrť tisícov vojakov na Dukle nezmyselnou? 4 369
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 4 092
  6. Jozef Černek: Smutná pozvánka pre pani prezidentku 3 090
  7. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 005
  8. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 910
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Prečítajte si výber TOP športových správ z regiónov.


6 h
Ilustračné foto.

Mesto Ružomberok sa nestane stopercentným vlastníkom spoločnosti Technické služby (TS).


TASR 7 h

V ponuke sú ďalšie tikety.


6. okt
Cesta nie je v dobrom stave. Lokálne vysprávky boli len krátkodobým riešením.

Vodiči by mali počítať so zdržaniami.


6. okt

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Tak jej napíš odkáž že ti je ľúto ...
  2. Anna Romanová: Moja psychóza 4 - samotná psychóza
  3. Juraj Krúpa: SNAŽÍM SA UDRŽAŤ NAD VECOU, SNAŽÍM SA UDRŽAŤ EMÓCIE, ALE... NEJDE TO!
  4. Miroslav Iliaš: Otvorený list novému ministrovi školstva Jánovi Hvoreckému
  5. Anna Miľanová: Klaun...
  6. Ján Valchár: Všetko najlepšie k narodeninám, Vladimír Vladimírovič!
  7. Ivan R. V. Rumánek: Bohemizmy vs anglicizmy (Jazyk je všetko 26)
  8. Café Európa: Ako sa žije na slovensko-maďarskej hranici
  1. Matúš Lazúr: Koľko rôznych "dedečkov" s platmi ako minister živíme z našich daní v rôznych organizáciách napojených na štátne peniaze ? 7 248
  2. Jana Melišová: 💝 Keď sa chce, tak sa dá 5 166
  3. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 5 026
  4. Post Bellum SK: Bola smrť tisícov vojakov na Dukle nezmyselnou? 4 369
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 4 092
  6. Jozef Černek: Smutná pozvánka pre pani prezidentku 3 090
  7. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 005
  8. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 910
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu