„Živá strava je v podstate surová strava, ale istý rozdiel tu predsa len je. Niekto do surovej stravy zahŕňa aj surové mäso, prípadne surové vajcia. My nie. Pod živou stravou rozumieme buď čerstvé ovocie a zeleninu, alebo semená rôznych druhov,“ snažil sa termín živá strava vysvetliť Marián Reichel. „Ak tieto semená zasadíme, vyklíči z nich nový život. Ide o rôzne druhy semien od obilných cez strukovinové až po orechy, tiež sezam, ľan, slnečnica, tekvica a mak. Uprednostňujeme vyklíčené semená - klíčky. Takáto strava je zameraná na zelené rastliny s vysokým obsahom chlorofylu a dopĺňame ju malým množstvom mlieka a jogurtu, trochou medu, rôznymi druhmi korenín a byliniek. Na pitie odporúčame bylinkové čaje, minerálne vody alebo čistú vodu.“
Pôsty nie sú len módnou záležitosťou
Marián Reichel má vlastné skúsenosti so živou stravou. Roky pracoval ako biochemik, takže každé sústo, ktoré sa dostáva do ľudského organizmu, dokáže chemicky rozložiť, vysvetliť a sledovať jeho chemické premeny v tele. Výskum v laboratóriach ho však nebavil, a preto sa rozhodol pre školstvo. Deti ho doslova „žrali“. Dokázal naučiť, ale v pohode si s nimi zahral aj vankúšovú vojnu. Stravovaniu a zdravej výžive ostal verný. Podľa neho človek intuitívne cíti, že strava má na ľudský organizmus výrazný vplyv. Vie, že sú obdobia v roku, kedy zje viac a kedy menej. Akosi prirodzene sa potom vynárajú otázky, keď už začať s očistnou kúrou, tak kedy a akú si vybrať. Niektoré stravovacie, najmä odtučňovacie, diéty sú módne, iné časom zapadnú do zabudnutia, aby po čase vyplávali na povrch. Živá strava však znamená očistu a človek podvedome cíti, že najvhodnejším časom na ňu je prechod z jedného ročného obdobia do druhého. Každé ročné obdobie má totiž svoje metabolické zvláštnosti, organizmus sa metabolicky prebudováva.
Potrebu zmeny stravy práve pri zmene ročného obdobia potvrdzujú moderné vedecké výskumy, ale aj staré tradície a zvyky. Nie náhodou majú veľké svetové náboženstvá pôsty práve na jar. Odborníci odporúčajú odľahčenú stravu aj v jesennom období. Práve v tomto období je výhodou množstvo čerstvej zeleniny, orechov či semien.
Ako sa vyznať v spleti diét
Existuje niekoľko výživových smerov a stovky rôznych diét, nie je jednoduché vybrať si. Marián Reichel s priateľmi sa rozhodol pre živú stravu z niekoľkých dôvodov. „Predovšetkým viacerí z nás mali s touto stravou svoje skúsenosti. Prešli kurzami živej stravy doma i v zahraničí a pocítili na sebe jej pozitívne účinky. Po druhé: veľké množstvo literatúry, vedeckých výskumov a mnohých liečebných ústavov z celého sveta nás utvrdzovali v správnosti výberu.“ Bolo rozhodnuté, a tak vyše štyridsať ľudí zo severu Slovenska absolvovalo šesťtýždňovú očistnú kúru so živou stravou. Z toho dvanásti Liptáci.
Čo všetko ich čakalo? Nebolo podmienkou prečistiť si celú tráviacu sústavu, aby bola pripravená na novú stravu, ale takmer všetci túto predprípravu urobili. Ako? Črevnou sprchou, klystírom alebo špeciálnymi očistnými technikami. A potom si už pochutnávali na surovej zelenine, ovocí, orieškoch. Vymieňali recepty, radili nezabudnúť jesť aj jogurty, prípadne smotanu, občas si zeleninový tanier pokropiť olivovým olejom lisovaným za studena. Samozrejme, všetci vylúčili alkohol, fajčenie, niektoré dámy sa však nedokázali vzdať kávy a s výčitkami svedomia si ju dopriali.
Takmer u všetkých zvyčajne na tretí, štvrtý deň nastala detoxikačná kríza. Prečo? „Predstavte si bunky svojho tela ako veľké továrne, v ktorých denne prebiehajú státisíce biochemických reakcií produkujúcich energiu a všetky potrebné látky. Vedľajšími produktmi týchto reakcií sú odpadové látky, ktoré bunka vylučuje do svojho okolia a potom z tela von. Vzhľadom na našu stravu a štýl života je však týchto odpadových produktov priveľa a telo ich nevládze všetky vylúčiť. Preto ich ukladá v organizme na skládky odpadu, väčšinou do tukových zásob alebo na povrch kože. Z času na čas treba tieto skládky vyprázdniť a celé telo dokonale prečistiť. Tomuto procesu hovoríme detoxikácia.“ Čím dochádza v bežnom živote k detoxikácii? Dýchaním, pohybom, stravou a špeciálnymi očistnými technikami, ktoré treba robiť iba pod odborným vedením. Odbúravanie tuku v tele spôsobí uvoľňovanie toxických látok, tie sa z tela vylučujú, organizmus sa prečisťuje. Keď je však toxických látok priveľa a organizmus ich nestačí vylučovať, môže nastať detoxikačná kríza. Detoxikáciu však možno urýchliť pobytom v saune, prechádzkami na čerstvom vzduchu, kúpeľmi s jemným drhnutím kože, aby sa cez ňu stimulovalo vylučovanie a naťahovacími cvičeniami, ktoré pomáhajú vyplaviť odpadové látky z medzibunkových priestorov.
Rozhodovanie pre pôst nebolo ľahké,
...tvrdila jedna z účastníčok projektu. Zvážila však pre a proti, ale najviac ju do živej stravy „dotlačili“ tukové zásoby na tele, únava, ale aj čosi viac. „Mojou silnou motiváciou boli osobné vnútorné problémy a snaha vyriešiť ich pokojne a tak, aby som neubližovala ani sebe, ani svojmu okoliu. Predpokladala som, že vďaka živej strave budem vnímavejšia a odpoveď na mnohé otázky nájdem v sebe. Nemala som žiadne výrazne zdravotné problémy, takže zdravie ma k živej strave nemotivovalo. Trošku rozhodla možnosť schudnúť. Prvé dni zavládlo veľké nadšenie a veľké pozorovania na telesnej úrovni. Problémy s jedálnym lístkom neboli, pretože mi nerobilo problémy vymýšľať nové chody podľa návodu - čo moja kuchyňa, komora, pivnica dá a čo môžem doplniť z obchodu. Myslím, že previerkou mojej snahy „živo“ sa stravovať, bol víkend u známych. Keďže neboli na mňa pripravení, tak som skoro celý víkend „chrústala“ listy čínskej kapusty s mrkvou, občas jabĺčka. Usilovala som sa však nemyslieť na jedlo a víkend som prežila.
Myslím, že výraznú krízu som neprežila. V prvých asi desiatich dňoch som sa cítila trošku malátnejšia a keď som pomyslela na tanier zeleniny, nemala som chuť jesť. Zelenina sa totiž je dlho a ťažko. Ovocie a rôzne orechy ma zachraňovali. Takmer vôbec som nepoužívala soľ a cukor, nechýbali mi. Občas som najmä kaše sladila medom, ale ak som ich pripravovala zo pšenice - špaldy, nebolo ich treba vôbec sladiť. Kaše so základom špaldy či už na slano, alebo na sladko sú mňam-mňam.
Nikdy ma neprepadla „žravá“ túžba, ale v posledných dňoch živej stravy mi chýbal čerstvý chlebík a čokoláda. Snívalo sa mi o nich, takže k chlebíku som sa po šiestich týždňoch, keď mi váha ukázala mínus sedem kilogramov, vrátila.“
Čokoláda pre zamilovaných zo živej stravy
Čokoláda pre zamilovaných zo živej stravy alebo ako rozmaznať svoju lásku, jogurtovo - banánová explózia, 3 krát (5 plus 6) = ?, ranné prebudenie, hrozienkovník. Niekoľko z množstva z receptov, ktoré kolovali medzi tými, ktorí jedli živú stravu. Mnohé z receptov mali zaujímavé názvy a bolo ich radosť pripravovať. Takže napríklad rozmaznať svoju lásku môžete, ak šálku namočených ďatlí a hrozienok (stačí ich namočiť na dve hodiny) rozmixujete spolu s vodou, v ktorej sa močili, pridáte štyri(!) na kúsky nakrájané oriešky, čajovú lyžičku nenamočených hrozienok, štipku škorice a zahustíte troškou sójového mlieka. Podávate svojej láske v pohári vyzdobenom kúskom ovocia (najsexi je jahoda).
Čo za pochúťka je 3 krát (5 plus 6) = ? No predsa 5 ďatlí, 5 sušených sliviek (bez kôstiek), 5 fíg, 6 mandlí, 6 lieskovcov a 6 kešu orieškov. Všetko pomelieme na mäsovom mlynčeku, vyvaľkáme a krájame na kocky. Takáto matematika je ľahko straviteľná a sladučká.
