„Chodíme s manželkou Katkou do pribylinského skanzenu už pätnásť rokov, pretože sa nám tam páči a páči sa nám aj v celom Liptove,“ vyznal sa z lásky k Liptovu keramikár Gustáv Virág zo Slovenskej Ľupče. „Za celé tie roky sme sa ešte nestretli so zlým Liptákom, a preto nevynecháme ani jednu nedeľu s programom.“ Nedele rodákov, včelárska či remeselnícka nedeľa, nedeľa zasvätená strašiakom, sv. Hubertovi, deťom alebo úrode. Všetky nedele lákajú do Múzea liptovskej dediny v Pribyline nielen návštevníkov, ale aj remeselníkov.
Gustáv Virág vyrába úžitkovú keramiku. Mnohé pätnásť, dvadsaťlitrové hrnce, džbány a šálky však majú nádych dávnych čias. Na niektorých z nich nájdete nárečové nápisy. Napríklad šmalec, ale mnohé z nádob sú spevnené drôtom. Kedysi ich takto drôtovali drotári, Gustávove hrnce si vďaka drôtu držia svoj starodávny imidž. Vraj aby boli slovenskejšie. No tie bez kovovej ozdoby zas nesú na sebe staré slovanské vzory, ktoré sú známe na celom území Slovanov od Poľska po Jadran, smerom na východ až po Ural. „Robím úžitkovú keramiku a zásadne len ručne točenú. Vyše sto druhov,“ oznámil Gustáv Virág a zároveň prezradil, že na keramike má svoj podiel aj manželka. Ona však skromne dodala, že najmä upratuje. „To nie je pravda,“ zareagoval domáci pán. „Ja maľujem starú klasiku, ona retušuje.“ Čo za klasiku maľuje keramikár? Tradičný slovanský keramický dekor: bodka, čiarka, vlnovka. To by vraj malo byť na každom hrnci, ktorý vyjde z jeho dielne. „Maľujem husacím brkom tak, ako sa voľakedy maľovalo, aj farby používam prírodné.“ Kam chodieva keramikár po námety? Do minulosti. Asi pred pätnástimi rokmi kopali v Ľupči na Kláštorisku. G. Virág sa dohovoril s kastelánom, ktorý robil archeologický výskum, a vďaka vykopávkam začal napodobňovať starú ľupčiansku keramiku. Rekordy? „Nikdy som sa nehral na rekordy, skôr na počet kusov,“ zasmial sa keramikár. „Napríklad za dopoludnie som vyrobil stoosemdesiat šálok.“
Podľa jeho slov má keramický hrnček z jeho dielne dlhú životnosť. Vydrží aj sto rokov, ak má dobrú opateru. Ak nie, vydrží, až kým ho nerozbijete. On ten svoj hrnček vyrobil v roku 1979 a dodnes z neho pije.
Autor: DagmaRA