Titulné stránky novín patria spravidla významným udalostiam, v športovom svete rekordom či veľkým finálovým gólom. Futbalový turnaj o pohár starostu Nižnej Boce, ktorý je niekoľko posledných ročníkov zároveň aj pamiatkou na jedného zo zakladateľov tejto originálnej myšlienky Juraja Böhmera, si nenárokuje na zaradenie do kalendára vrcholných podujatí. Aj tak si po dvoch dekádach svojej existencie zaslúži čestné miesto.
Vidieť v dobe umelých trávnikov, špeciálnych zavlažovacích systémov a kosenia akoby laserom vykrojených hracích plôch s moderným zázemím behať hráčov po pilinami vymedzenom priestore, to je námet na futbalový román. Kto aspoň raz zavítal na malý „plácok“ pod Nižnou Bocou, nepotrebuje počúvať žiadne povesti. Jeden polčas treba útočiť hore kopcom, po zmene strán zase včas brzdiť smerom dole. Po pravom krídle musí útočník najskôr prekonať zopár hrbov, aby vyzval na súboj súperovho gólmana, na ľavej strane sa lopta od autovej čiary sama skotúľa späť do hry.
Nechajme však radšej hovoriť priamych vyznavačov čírej futbalovej romantiky.
Zrovnať hrby, alebo ich nechať tak?
Jozef Böhmer, bývalý dlhoročný náčelník horskej služby v Jasnej, ponúkol starostovský pohľad na bocanskú „Maracanu“: „Pre loptové hry máme v našich podmienkach obmedzené možnosti. Prakticky tu niet rovnej plochy, na ktorej by sa dal vytvoriť solídny futbalový areál.
Toto ihrisko ani zďaleka nespĺňa potrebné parametre, no práve o to je zaujímavejšie.
Neplatia na ňom fyzikálne zákony. Takmer žiadny uhol dopadu sa nerovná uhlu odrazu. Chceme ho však v rámci projektu rozvoja tejto malebnej doliny skultivovať. Bocianska dolina je bez debaty najvhodnejšou lokalitou na výstavbu moderného lyžiarskeho strediska v pohorí Nízkych Tatier. Vyžiada si to dobudovanie celej plejády sprievodných aktivít pre návštevníkov. Do tohto obrazu by malo zapadať aj štandardné futbalové ihrisko.
Keď ho zrovnáte, nepríde o svoje čaro?
Horná bránka leží o niekoľko metrov vyššie ako dolná. Terénne nerovnosti nesú v sebe riziko úrazov. Treba ho trochu upraviť, zárukou jedinečnosti je predsa okúzľujúca prírodná scenéria.
Už spriada budúcoročné plány
„Nemilo nás prekvapila kalamita, v prvom momente to na futbal vôbec nevyzeralo. Napokon sme ihrisko stihli pripraviť. Najlepšou odmenou je spokojnosť všetkých účastníkov,“ hodnotil hlavný organizátor Jozef Jelínek. „Chodia k nám práve kvôli tomuto špeciálnemu terénu. Turnajov na rovných ihriskách je koľkokoľvek, ale tento náš je len jeden. Už teraz spriadame plány na budúci ročník rovnako v poslednú augustovú sobotu.“
Úspech slávili vysoké centre
„Boli sme tu aj vlani, zapáčilo sa nám to. Bez váhania sme opäť prijali pozvanie,“ plným právom spokojne konštatoval Peter Nižník, kapitán víťaznej Palúdzky. „Zahrali sme si a navyše neviem, akým činom aj vyhrali. Nezišli sme sa totiž v pripravovanej zostave.
Čo hovoríte na doslova kopce uprostred hracej plochy?
Tento terén zvýrazňuje čaro futbalu. V niektorých herných situáciách bolo náročné zdolávať prevýšenia. Miestami to pripomínalo výstupy na Gerlach.
Rýdza priateľská atmosféra sa v posledných minútach finále zmenila na pravú finálovú.
O slovo sa trošku prihlásili aj emócie, prestíž. Každý z nás chcel, samozrejme, vyhrať.
Uspeli ste taktikou vysokých nakopávaných lôpt na útočné hroty.
Po minuloročnej skúsenosti sme sa na tento spôsob cielene zamerali, lebo technická hra po zemi sa tu príliš neuplatní.
Malé rozmery zvádzajú k plážovému poňatiu
Najlepšie brankárske zákroky predvádzal ochranca svätyne víťazného tímu Vladimír Stankoviansky, ktorý chytá I. triedu v drese Iľanova: „Čakal som normálne ihrisko. V prvom momente som sa schuti zasmial a pýtal, či ozaj ideme hrať na tejto riadne zvlnenej naklonenej rovine. Malé bránky a pokutové územia zvádzali k akémusi plážovému poňatiu.“ Šikovný brankár vytiahol okrem bravúrnych zákrokov aj technické parády pri rozohrávke, ktorými školil dobiedzajúcich útočníkov. Ukázal sa aj ako vtipný komentátor. Po jednej spálenej šanci svojho družstva zaznela z jeho úst nezabudnuteľná veta: „Dohovorte tomu hrbu, aby nabudúce mieril presnejšie.“
Štipľavý guláš a dobré pivo
„Šéfkuchár“ Milan Matejko vykúzlil fantastický správne štipľavý guláš: „Teší ma, že všetci po ňom dokázali bez problémov behať po trávniku.“ Výčap mal tradične pod palcom Rasťo Švanda. Bol v neustálom nasadení, jednotlivé tímy plnili pitný režim aj priamo počas duelov: „Pre hráčov sme mali pripravené nealkoholické pivo alebo dobrú desiatočku. Mimochodom, patrím medzi tých, ktorí sa prihovárajú za zachovanie priam romantických hrbov na našom ihrisku. Bez nich by to už nebolo to pravé.“
Bocania rozstrieľali Poprad
Kapitán hostiteľov Ľubo Dermek dvíhal nad hlavu pohár za tretiu priečku: „Čakali sme trochu lepšie umiestnenie. Čo sa dá robiť, ukázala sa zohratosť partií futbalových „starých pánov“, ktorí sa schádzajú pravidelne na tréningoch. V prvom zápase sme viedli jasným trojgólovým rozdielom, ale po krátkom výpadku nám zostal iba bod za remízu. Poznačilo to aj náš výkon v ďalšom stretnutí. Ešteže sme si napravili chuť excelentnou osemgólovou kanonádou na úkor Popradčanov. Našou výhodou by mala byť znalosť terénu. Musíme v tomto smere pridať.“
Výsledky: Boca – Palúdzka 3:3 (3:0), Levice – Poprad 2:1 (1:0), Levice – Boca 4:0 (3:0), Palúdzka – Poprad 2:1 (1:1), Boca – Poprad 8:2 (2:2), Palúdzka – Levice 2:1 (2:0). Poradie: 1. Palúdzka, 2. Levice, 3. Boca, 4. Poprad.
Gól platí vtedy, keď ho uzná rozhodca
Všetkých šesť duelov zvládla rozhodcovská dvojica s úctyhodným vekovým súčtom 120 rokov.
Branislav Tréger, 63- ročný pedagóg síce býva v Banskej Bystrici, ale každú voľnú chvíľu trávi vo svojom rodisku: „Vyšlo to dokonale, o celkovom triumfe rozhodol až posledný zápas. Dúfam, že bolo zrejmé, že sme sa snažili o spravodlivosť. Ak bola s našimi výkonmi spokojnosť a dostaneme pozvanie, určite radi prídeme aj o rok.“
Aj 57-ročný Ľubomír Böhmer sa na „staré“, zjazdovým lyžovaním, hokejom a futbalom doráňané kolená čoraz intenzívnejšie vracia domov. Odpískal už viac ako pätnásť ročníkov tohto turnaja: „Poznáme tu každú nerovnosť. Ide nám iba o jedno, aby si všetci schuti zahrali a nikto sa nezranil. Našťastie to znovu vyšlo. Na margo gólu, ktorým Levičania zdramatizovali finále iba toľko, lopta sa od hornej žrde dostala za čiaru a od hrbu za ňou späť do ihriska. Napriek tomu, v predzápasovom pohovore som hráčom jasne pripomenul starú známu pravdu, že gól platí vtedy, keď ho uzná rozhodca.“