V priestoroch hotela Esperanto v Pribyline sa stretlo vyše šesťdesiat účastníkov z jedenástich krajín na študijnom pobyte pod názvom Letná škola medzinárodného jazyka Esperanto. Nie náhodou sa Slovensko stalo usporiadajúcou krajinou tohto významného podujatia. S menom Albert Škarvan, ktorý je pochovaný v Liptovskom Hrádku, sa spájajú počiatky esperanta na Slovensku. Tento tolstojovec preložil a v roku 1907 v Turčianskom sv. Martine vydal prvú učebnicu esperanta pre Slovákov. Takže 20 rokov potom, ako poľský lekár Ľudovít Lazar Zamenhof pred 120 rokmi vydal učebnicu, ktorou položil základy esperanta. V učebnici, ktorú zverejnil svetu 26. júla 1887 sa podpísal pseudonymom Dr. Esperanto (dúfajúci), z čoho neskôr vznikol názov jazyka.
O bližšie informácie podujatia sme požiadali účastníka letnej školy a člena Liptovského esperantského klubu Vladimíra Surovčeka.
Všetci účastníci boli na rovnakej jazykovej úrovni?
Na úvod sme písali vstupné jazykové testy. Ich úroveň posúdili lektori a následne vytvorili tri skupiny. Prvú tvorili začiatočníci a viedol ju Stanislav Marček zo Slovenska. Vyučovalo sa priamou metódou, otázky a odpovede boli výlučne v esperante. Pri tejto metóde sa používa množstvo ilustrácií, ktoré uľahčujú myslieť a hovoriť v tomto medzinárodnom jazyku. Druhú skupinu viedol Xosé Conde zo Španielska, tretiu skupinu viedla Irina Gončarová z Ruska a bola určená pre vyspelých účastníkov.
Čo bolo hlavnou témou podujatia okrem učenia?
Priblížiť slovanské národy, dejiny, zvyky a ich obyčaje. Každý deň bol vyhradený na prezentáciu o tradíciách. Napríklad ruskí účastníci predviedli zvyky na tradičnej dedinskej svadbe. Ich vystúpenie bolo v amfiteátri Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Pritiahlo množstvo náhodných divákov. Rusi sa dobre pripravili na svoju prezentáciu, dôkazom čoho bolo, že si do batožiny pribalili národné kroje. A nezabudli ani na zvyk rozhadzovať kopejky do davu ľudí – pre šťastie novomanželov.
Čím sa prezentovali naši účastníci?
Slovenský deň - Slovaka tago - sa začal návštevou Múzea liptovskej dediny v Pribyline a pokračoval prednáškou Jozefa Kariku z Liptovského múzea v Ružomberku na tému Jarné zvyky Slovanov. Do esperanta prekladal Ján Vajs z Liptovského Mikuláša a Peter Baláž z Partizánskeho. Večer sme spievali slovenské ľudové piesne s ukážkou ľudových tancov.
Aké turistické lákadlá ste pripravili?
Pri pohľade na Kriváň každý sa už videl na jeho vrchole, ale pre časovú tieseň sa nedal absolvovať, a tak sme pripravili aspoň výstup na Poludnicu (na fotografii) a návštevu Demänovských jaskýň.
Na podujatí boli účastníci z jedenástich krajín. Kto bol hlavným organizátorom?
Pred časom na Svetovom kongrese esperantskej mládeže v Zakopanom predniesli túto myšlienku práve slovenskí účastníci s tým, že každý rok bude letná škola v inom štáte. Tento rok je pre slovenské esperantské hnutie významné. Je sto rokov od prvého vydania učebnice esperanta do slovenčiny. Takže hlavným usporiadateľom bola Slovenská esperantská mládež a Liptovský esperantský klub so sídlom v Liptovskom Mikuláši. A krajiny? Rusko, Ukrajina, Litva, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Švédsko, Španielsko, Česko, Holandsko a usporiadajúca krajina.
Môžete priblížiť tento jazyk?
Esperanto je premyslený medzinárodný jazyk, ktorý dnes používajú milióny ľudí na celom svete. Je zložené na báze novorománskych jazykov, 87 percent jeho slov je spoločných s románskymi jazykmi a 13 percent s jazykmi germánskymi. Slovosled je voľný a blízky slovanským jazykom.
Ako dopadli záverečné skúšky?
Účastníci dostali certifikáty o absolvovaní školy, ale bude záležať na každom, ako bude pokračovať v individuálnom štúdiu. Myslím si, že každý sa bude zdokonaľovať. Letná škola dáva na to príležitosť, aby sa v cudzojazyčnom prostredí podnecovalo komunikovať v jazyku esperantských podujatí, a tak spoznávať kultúru a zvyky mnohých krajín.
Kde bude v budúcom roku letná škola?
Ešte sa nerozhodlo, ale určite to bude slovanská krajina.
