Až v ďalekej Kórei tlieskali diváci liptovskomikulášskemu divadlu G. F. Belopotockého. Prvého augusta odohrali v meste Masan svoje úspešné predstavenie Murlin Murlo, za ktoré predvlani získali na Scénickej žatve ocenenie Tvorivý čin roka. Je to najvyššie ocenenie, aké na Slovensku možno v amatérskom divadle dosiahnuť. Bodovali s ním aj vlani na divadelnom festivale v ruskom Čeljabinsku. Odniesli si odtiaľ cenu za najlepšie predstavenie, réžiu, ženský aj mužský herecký výkon. Vďaka hre Murlin Murlo bolo Divadlo G. F. Belopotockého nominované aj na medzinárodný divadelný festival do Kórei spojený s kongresom medzinárodnej asociácie amatérskeho divadla. Konal sa na prelome júla a augusta. O divadle a Kórei sme sa porozprávali s členom Divadla G. F. Belopotockého Mariom Jokičom.
Koľko divadelných súborov účinkovalo na kórejskom festivale a odkiaľ boli?
Bolo tam dvadsaťpäť amatérskych divadelných súborov z rôznych štátov – napríklad z Česka, Ruska, Nemecka, Fínska. Nórska, Švédska, Mongolska, Tunisu, Vietnamu, Bangladéša... Predstavenia bývali každý večer, ale trochu sa nám nepáčilo, že niekedy boli aj dve- tri predstavenia naraz v tom istom čase na rôznych miestach. Takže sme nemohli vidieť všetky.
Ktoré sa vám najviac páčilo?
Mne osobne sa najviac páčilo predstavenie mongolského divadla a domáci kórejský súbor. S Mongolmi sme sa veľmi spriatelili, boli to naši najlepší kamaráti. Dobre sme si však rozumeli aj s Tunisanmi a Bangladéšanmi. Dorozumievali sme sa najmä po anglicky, ale s Mongolmi aj po rusky.
V akom jazyku boli predstavenia?
Všetci hrali v svojom rodnom jazyku, takže sme nerozumeli Bangladéšanom, Fínom ani Kórejčanom, oni zase nerozumeli nám... Všetci sme boli v rovnakej situácii. Ale pokiaľ bolo predstavenie urobené dobre, dal sa pochopiť príbeh z konania postáv. Keď bola hra postavená viac na texte, trochu strácala.
Aký ohlas mala hra Murlin Murlo? Zažili ste v Kórey „standing ovation“?
Kórejčania zatlieskajú po predstavení raz, a tým sa to končí. Nevyvolávajú hercov potleskom zo zákulisia, ako je to zvykom u nás. Takže „standing ovation“ sme v kórejskom Olympic Theatre nezažili ani my, ani žiaden iný súbor. Reakcie publika sú tam úplne iné, ovplyvnené kultúrou, výchovou a mentalitou Kórejčanov. Keď sa na pódiu odohrávali napríklad chúlostivejšie scény, z publika sa ozývalo óóó. Neznelo to síce pohoršene, ale trochu vyľakane.
Ako sa vám páčilo mesto, čo vás v ňom najviac zaujalo?
Masan znamená v preklade konský vrch. Sochy koňov rôznych tvarov a veľkostí sme videli skoro na každej ulici. Všade bolo čisto a poriadok, nádherne upravené parky so zvláštnymi exotickými stromami a kvetmi. Národným stromom v Kórei je však asi borovica, tých tam bolo najviac. Bývali sme v jednom komplexe vysokoškolských internátov, nedá sa to porovnať s našimi. V areáli bolo jazierko s fontánami, soškami, stromami, jednoducho nádhera. Boli sme si pozrieť aj dva kláštory mimo mesta. V jednom bola asi desaťmetrová socha Budhu. Vyzerala ako pozlátená, ktovie, či bola. Malých Budhov tam boli stovky, možno tisíce. Navštívili sme aj zábavný park na ostrove pri Masane. Plavili sme sa naň loďou. Sú tam kolotoče, rôzne atrakcie aj veľké „zlaté“ prasatá. Každý sa ich dotýkal, lebo vraj nosia šťastie. Aj ich volali prasiatka šťastia.
Čo bolo pre vás najväčším zážitkom?
Určite ľudia, ktorých som tam stretol. Bol tam napríklad aj prezident medzinárodnej asociácie amatérskych divadiel Leonard Tromp, ktorý pochádza z ostrovného štátu Aruba kdesi pri Mexiku. A strašné vlhko, ktoré sme zvládali len vďaka tomu, že všetky vnútorné priestory vrátane autobusov mestskej dopravy boli klimatizované. Pomohli nám aj vejáre, ktoré nám darovali Kórejčanky. Boli veľmi milé, starali sa o nás počas celého pobytu, ukázali nám mesto a pre naše pohodlie urobili všetko, čo bolo v ich silách. Pri rozlúčke sme všetci od nich dostali nádherné originálne tradičné kórejské maľby na ryžovom papieri. Tieto tri dievčatá určite tiež patria k našim najsilnejším zážitkom.
Čo vám pobyt v Kórei dal?
Okrem pekných zážitkov, nových skúseností a priateľov aj veľa kontaktov. Dostali sme napríklad pozvánku na podobný festival o rok do Indie.
