Udalosti, ktoré predchádzali bitke pri Vavrišove, sú charakterizované odporom šľachty a poddaného ľudu proti Habsburgovskej vláde, ktorý vzrástol najmä po Bratislavskom sneme roku 1687. Opatrenia, ktoré boli na sneme prijaté, obmedzili stavovské privilégia a záujmy šľachty. Všeobecná nenávisť vyústila do stavovského povstania, ktoré viedol František Rákoczi II. V roku 1704 sa do rúk Rákocziho kurucov dostalo celé Slovensko. Vojnové pustošenie najviac postihlo poddaný ľud. V spomínanom roku vyhoreli obce Vavrišovo a Kokava. Kurucké vojsko však v roku 1708 utrpelo porážku v bitke pri Trenčíne. Nastal zlom vo vojenských akciách Rákocziovského povstania. Jedna z posledných bitiek tohto povstania sa odohrala vo Vavrišova. Cisárske vojsko vybudovalo na tú dobu dosť netradičný spôsob obrany. Uzavreli Liptovskú kotlinu od úpätia Vysokých Tatier až po úpätie Nízkych Tatier. Cisárski vojaci vybudovali tzv. šiancový obranný systém. 4. augusta 1709 bola nedeľa. Kurucké vojsko sa pohlo do útoku. Všetky kurucké a cisárske pramene uvádzajú, že útok sa začal ráno medzi 7. a 8. hodinou. Takto kuruci stratili prvú výhodu – možnosť tichého nočného nástupu do boja. Keď sa Tollet dozvedel, že kuruci začínajú útočiť, postavil sa na čelo svojej jazdy a uháňal na očakávané miesto boja k Vavrišovu. Kuruckí pešiaci postupovali smerom k Dovalovu a jazda sa pokúsila prebrodiť Belú. Prvý vstup jazdy do bojov nepriniesol želaný výsledok. Miesto, kde mali prekročiť Belú, bolo veľmi dobre opevnené a navyše na brehu už čakal prápor cisárskej jazdy, ktorý tam poslal Tollet. Tejto menšej skupine sa však nakoniec podarilo páliac z pušiek vynútiť si prechod, vtedy však na miesto dorazil Tollet a zahnal kurucov späť. Csákyho pešiaci medzitým dorazili po prvú líniu a zostali bezradne stáť na strmom brehu. O Csajaghym, ktorý bol v pohotovosti v Porúbke, nemal Csáky žiadnu správu. Ostatní velitelia, vidiac otáľanie Csákyho, prihnali sa k svojmu veliteľovi, aby zistili príčinu jeho otáľania; tým skôr, že jazda napokon predsa ovládla brod cez rieku Belá a podarilo sa im preniknúť hustým porastom, ktorý rástol na pravom brehu a prenikli za vavrišovské šiance. Situácia bola zrelá na to, aby Csáky zostúpil do údolia a udrel celou silou na ústredný vavrišovský šianec i dedinu, k okoliu ktorej sa dovtedy Tollet so svojimi jazdcami vrátil. Ostatní velitelia naliehali, aby útok začal okamžite, avšak Csáky nemal odvahu vydať takýto rozkaz a chcel počkať na brigadíra Csajagyho. Bolo veľkou chybou, že Csáky a Csajághy nemali medzi sebou spojenie. Takto Csajághy nemohol pozorne sledovať postup Csákyho a ten ani nevedel, kde sa Csajághy nachádza. Ten až okolo 10. hodiny, keď počul dva výstrely z dela, sa aj bez rozkazu pohol smerom k Vavrišovu. Bitka, ktorá dosiaľ pozostávala iba z bezvýznamného vzájomného ostreľovania a menšej jazdeckej šarvátky, sa začala posúvať k jedinému centru – k Vavrišovu. Csajághyho prápory museli prejsť popod hrádocký kaštieľ, ale cisárski labanci, ktorí ho bránili, vidiac presilu sa ani len nepokúsili ich zastaviť. Obruč okolo Tolleta sa začala sťahovať. V popoludňajších hodinách bol zranený Tollet so 400-500 jazdcami úplne zovretý vo Vavrišove. Pri severnom vstupe do Vavrišova bol vybudovaný hviezdicový šianec, do ktorého sa okolo 15. hodiny cisárski vojaci uchýlili, keď predtým zapálili Vavrišovo. Šikovný Csajághy zatiaľ útočil a nemýlili ho ani plamene horiaceho Vavrišova. Bol veľmi prekvapený, keď ho generál Pál Andrássy, pravdepodobne na základe úpravy, ktorú medzitým obdržal od Csákyho, zastavil. Csajághy vedel, že Tolleta možno ráznym útokom poraziť. Medzitým plukovník de Riviére uviedol svoje delá do palebného postavenia. Rozmiestnil ich na mieste už predtým obsadeného šianca a v noci začal s ostreľovaním ústredného vavrišovského šianca. Toto palebné postavenie bolo na stráni severne od dnešného poľnohospodárskeho dvora. Csajághy však nemal pokoja a poslal na vlastnú zodpovednosť 300 mužov severne od Vavrišova, pretože tadiaľto mohol Tollet v noci prelomiť obkľúčenie a uniknúť. V takejto situácii uplynula noc zo 4. na 5. augusta 1709. Keby Csákyho zlí radcovia neboli otáľali, bolo by im víťazstvo už v prvý deň padlo do lona. V každom prípade však môžeme dať za pravdu Csajághymu, ktorý výsledok prvého dňa bitky uzatvára slovami: „Je isté, že ak by pred mojím príchodom boli naši šli na nepriateľa, boli by zvíťazili, lebo vbehnúc do dediny nepriateľ sedel na koňoch a ako som počul, už vtedy bol zmätený. Sedieť na koni uprostred šiancov bez akéhokoľvek poriadku neprezrádza úmysel na obranu, ale skôr prípravu na útek. A ak už aj vtedy na nepriateľa neútočili, kiež by zaútočili vtedy, keď som tam dorazil ja s pánom Andrássym a odrezali sme od pevnosti časť nepriateľa. Nazdávam sa, že sme mohli šianec šťastne dobyť. Prečo sa tak nestalo? Neviem, čudoval som sa tomu. Potom sa aj nepriateľ lepšie recolligoval (orientoval) a výhoda nášho vojska sa zmenšila.“ Takto Csáky vojnovú operáciu proti vavrišovskému šiancovému systému prehral už v prvý deň. V ďalších dňoch bolo zjavné, že Csáky chce čo najskôr prestať s obliehaním šiancového opevnenia a bez akejkoľvek príčiny ustúpiť.
Autor: Miroslav Števček
