On – Miroslav Števček, päťdesiatštyriročný. Ona – história, mnohoročná. Vraj medzi nimi preskočila tá povestná iskra, z ktorej sa rodí veľká láska. Pre Miroslava hlboká a celoživotá. Ona ako pravá dáma postupne odkrýva pred ním tajomstvá, ale vždy si časť necháva len pre seba. On je fascinovaný okrem iného bojmi kurucov a labancov vo Vavrišove. Ona ho navádza, aby skúsil o nich natočiť film a urobiť všetko preto, aby sa liptovský i slovenský svet dozvedeli, že od stretu kuruckého a labanského vojska vo Vavrišove uplynie v roku 4. augusta 2009 tristo rokov.
Prečo nie Švihrovská bitka
„Vo všetkých dostupných materiáloch slovenskí historici nazývajú bitku z roku 1709 Švihrovská bitka. Pomenovanie však nemá opodstatnenie, lebo nie je ani v mapách, ani lokalita, na ktorej sa odohrávala bitka, sa tak nevolá. Chcem, aby okolo bitky bolo naozaj historicky všetko v poriadku. Švihrová je totiž južnejšie od miesta bojov. Čiže ja ju volám bitka pri Vavrišove, pretože skutočne sa bojovalo vo Vavrišove a nikde inde. V tom čase bola opevnená aj Pribylina, aj Liptovský Peter, aj hrad v Liptovskom Hrádku, ale do bojov nijako nezasiahli. Boje prebiehali len vo Vavrišove,“ zdupľoval Miroslav Števček a pozrel smerom, kde kedysi boje prebiehali. V rozhovore sme postupne prešli miesta bojov a Miroslav vysvetlil, že v miestach, kde dnes vo Vavrišove na hornom konci stoja rodinné domy, sa stretli v čase od 4. do 10. augusta 1709 labanci s kurucami. Dôkazy? Pri stavbe domov našli ich majitelia pozostatky streliva i úlomky delostreleckých granátov. Každý z nich mohol mať priemer dvadsaťpäť až tridsať centimetrov. Niekoľko úlomkov opatruje doma aj Miroslav. „Na niektorých miestach vo vavrišovských záhradách napríklad nič nerastie. Pravdepodobne sú hlboko pod zemou hroby bojovníkov...“ doplnil M. Števček. „Bol som aj na pláni, kde sa bojovalo a našiel som podkovu z jazdeckého koňa. Vo Vavrišove nikdy jazdecké kone neboli.“
Šiancové opevnenie okolo dediny
Skôr, ako sme sa dostali k historickým koreňom bitky pri Vavrišove, Miroslav povysvetľoval niektoré historické názvy. Napríklad šianec a šiancové opevnenia, ktoré naši predkovia budovali zvyčajne na rovine. V podstate to boli dva rady kolov, kde v priestore medzi vnútorným a vonkajším radom nahádzali na spevnenie haluzinu, kamene a drne. „Na vtedajší spôsob bojov to postačovalo, lebo pušky mali dostrel osemsto metrov a kanóny tisíc na priamy výstrel. Náboje tak neprenikli šiancom.“
Neďaleko Vavrišova kedysi stáli tri dediny, ktoré dnes už neexistujú. Svätý duch, Danišovo a Čutkovo. „O týchto dedinách sa mylne traduje, že v bitke boli zničené delostreleckou streľbou. Ale to nie je pravda z dvoch dôvodov: všetky tri dediny stáli úplne mimo bitky. Druhý dôvod - zanikli pravdepodobne už v 15. storočí, pretože v biskupských vizitáciách sa v ďalších rokoch nenachádzajú.“
Traduje sa však, že za letných sparných popoludní vidieť cisárske a kurucké vojsko potichu bojovať na lúkach za Vavrišovom. Miroslav Števček dal odpoveď aj na túto záhadu. „Pred dvadsiatimi rokmi vo Vavrišove bolo veľmi veľa borievok. Ľudia ich chodievali pravidelne klčovať, občas si oddýchli ležiac na zemi. A videli bojujúce vojská. Prečo? Ak si ľahnete na zem a pozerate sa proti horizontu, vzduch sa vlní a vyzerá ako nejakí bojujúci vojaci.“
Dnes by študoval aj maďarčinu a nemčinu
Odkiaľ čerpal Miroslav Števček informácie o bitke pri Vavrišove? Po prvýkrát o nej v roku 1932 prednášal po maďarsky podplukovník Arpád Marko na pôde Maďarskej akadémie vied v Budapešti. Jeho prednášku neskôr vydali knižne aj s mapami bitky. M. Števček sa k týmto materiálom dostal a knihu mu preložil Michal Hudák, bývalý evanjelický farár v Liptovskom Petre. Dokumentu verí. „Po každej bitke prišli na bojisko vojenskí topografi a merači a bitku zdokumentovali,“ vysvetlil. Dôsledky bitky pri Vavrišove? „Hlavne náboženské, lebo po bitke mali navrch katolíci. Evanjelikom stanovili ponižujúce podmienky. Napríklad dovolili stavať len kostoly bez murovaných základov.“
Evidentne je história srdcovou záležitosťou Miroslava Števčeka. Prečo ju neštudoval a profesionálne sa jej nevenuje? „Človek dnes uvažuje, čo mohol, čo nemohol. Ak by som sa teraz rozhodoval pre budúce povolanie, šiel by som študovať históriu a jazyky. Nemčinu a maďarčinu. V týchto dvoch jazykoch sú totiž písané mnohé staré dokumenty týkajúce sa slovenských dejín,“ vysvetlil.
Blíži sa tristé výročie bitky pri Vavrišove. Miroslav Števček sa usiluje pripomenúť okrúhle výročie aj asi hodinovým filmom o bitke, ktorý by mal byť hotový na budúci rok. Vedel by si predstaviť i šianec postavený na mieste pôvodnej bitky... „Na histórii sa dá stavať. Kto však nepozná históriu svojich predkov, nemôže ísť ďalej,“ uzavrel Miroslav Števček.
