Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Komunisti ho „vyhnali“ do Austrálie, po vyše polstoročí navštívil Ružomberok

„Život mi zachránilo to, že som sa v nedeľu bavil s manželkou na tanečnej zábave dlhšie ako zvyčajne - a ráno som zmeškal vlak do práce v Ružomberku,“ spomína na jar 1948 doktor Pavol Vitko, bývalý dlhoročný finančný riaditeľ firmy Transfield, najväčšieho stavebného podniku v Austrálii. Začiatkom roka 1948 bol pritom vo vtedajšom Národnom podniku Považské celulózky a papierne Ružomberok tajomníkom pre personálne veci jeho generálneho riaditeľa Karola Tlapáka. Zároveň bol v okrese tajomníkom Sociálnodemokratickej strany. Vo februári 1948 však prišiel komunistický prevrat a on musel utekať, inak by ho zatkli...
Tohtoročné leto, po päťdesiatich deviatich rokoch, vyjadril Pavol Vitko túžbu pozrieť si podnik, v ktorom začínal svoju kariéru. V ružomberskej celulózke mu vyšli v ústrety.

Čo takto dub z Austrálie

„Z 250 kamiónov drevnej hmoty denne spracúvame vo veľkej väčšine listnaté drevo...“ začal s fundovaným výkladom počas prvej zastávky odbornej prehliadky podniku komunikačný manažér podniku Ľubomír Čech. „Nuž, tak to ste naozaj poskočili dopredu,“ usmial sa P. Vitko. Porovnal: „My sme v tých rokoch spracúvali hlavne ihličnany a veľmi intenzívne sme pracovali na výskume, aby sme dokázali kvalitne a dostatočne rýchlo spracovať na celulózu aj listnáče. Mimochodom, Austrália vyváža listnaté drevo do celulózok v Japonsku. Nechcete, aby sme aj vám poslali zopár naložených lodí?“ zažartoval hosť z južnej pologule. „Samozrejme, vieme o tom. Tiež vieme aj to, že Japonci sa snažia prejsť z dnes vo svete najpoužívanejšieho 80-gramového kancelárskeho papiera v rámci šetrenia na ľahší – 70-gramový,“ okamžite nadviazal na žarty austrálskeho seniora Ľ. Čech. „Pred skoro 60 rokmi sme vyrábali 120-tisíc ton celulózy ročne a v Ružomberku sme zamestnávali 550 zamestnancov,“ súkal z rukáva čísla dlhoročný ekonóm a financmajster P. Vitko. „My za 24 hodín vyrobíme 1400 ton celulózy, čo je skoro päťkrát viac ako vtedy. No zároveň vyrobíme neporovnateľne viac kancelárskeho papiera. A zamestnancov – tých máme dnes 1800,“ kontroval hovorca.
„Hm, ak ste v prípade prerušenia dodávky elektrickej energie z verejnej siete schopní produkovať dostatok energie z vlastných zdrojov tak, aby sa neprerušila výroba, to naozaj klobúk dole. Vtedy sme o niečom podobnom len snívali,“ reagoval P. Vitko na slová Petra Daubnera, šéfa výrobného dispečingu. Dodal, však, že ružomberská celulózka bola aj po vojne na vtedajšie pomery veľmi moderná fabrika. „No pstruhy pod Ružomberkom ste iste nechytali,“ opäť zakontroval hovorca Čech. „A teraz chytáte?“ s nie celkom veriacim tónom sa opýtal čulý senior. „Do zlepšenia životného prostredia podnik investoval 300 miliónov eúr. No a to už prebralo k životu aj tie pstruhy...

Hluché ozveny starých priateľstiev

Pavol Vitko si spolu so svojou priateľkou Mariou Ellen Castillo, ktorá pochádza z Guatemaly, prezrel postupne celý výrobný systém – od navážky dreva až po balenie a expedíciu kancelárskeho papiera. Kedysi s týmto podnikom ako mladý absolvent ekonómie z bratislavskej a viedenskej univerzity spájal svoju budúcnosť. „Veľmi rád by som sa dozvedel, čo sa stalo s riaditeľom Karlom Tlapákom. Boli sme rodinní priatelia. Jemu sa však nepodarilo emigrovať tak ako mne. Údajne ho potom čakali dosť nešťastné roky“ povedal ešte jednu žiadosť P. Vitko. No bohužiaľ, na túto otázku mu nevedeli dať odpoveď ani komunikačný virtuóz Čech. Hovorcovi ju nevedel poskytnúť nikto zo starších zamestnancov, ktorých sa pýtal. „A ešte som mal za priateľa riaditeľovho osobného tajomníka, ktorý sa volal Liška. Práve on mi volal domov do Levoče, čo je so mnou, keď som neprišiel do práce. Keď som mu povedal, že som zaspal, no už sa zberám na vlak, varoval ma, aby som to nerobil, lebo Tlapáka už zatkli a hľadajú aj mňa,“ opäť sa vrátil do zlomového bodu svojho života P. Vitko. Dodal, že od jedného z miestnych policajtov zistil že už majú rozkaz, aby ho prišli zatknúť. Dali mu pár hodín na útek. Hovorí, že po ňom išli hneď aj preto, lebo v podniku mal na starosti kolektívne vyjednávanie a sociálne veci. „Celulózka bol na tie pomery podnik s mimoriadne pozitívnym sociálnym programom. No komunistickí predáci, aby vyhrocovali situáciu, snažili sa predkladať riaditeľovi stále nové a nezmyselnejšie požiadavky. Na rokovaniach a verejných schôdzach so zamestnancami som zámery vedenia podniku v tejto oblasti obhajoval ja. Mal som úspech, robotníkov sa nepodarilo rozoštvať tak, ako by chceli. Vedeli si vážiť zamestnanie aj pracovné podmienky. Okrem toho ma zvolili do funkcie v rámci Sociálnodemokratickej strany, ktorú komunisti potrebovali umlčať. Preto ma boľševici chceli zlikvidovať.“

Z Ružomberka za oceán

Na útek z domu mal pár chvíľ. Čakal ho skutočne dobrodružný prechod Dunaja, prekročenie sovietskej okupačnej zóny v Rakúsku a aspoň aký-taký pocit bezpečia v utečeneckom tábore v americkej zóne. Manželka, ktorá bola rakúska občianka, sa s dvoma deťmi po značných komplikáciách dostala za ním. V Austrálii potom začínal úplne od nuly – ako od sadzí začiernený čistič ešte horúcich kotlov parných lokomotív. Tvrdo však na sebe pracoval a študoval, aby sa vyšvihol. Dodnes, aby sa udržal v psychickej kondícii, prednáša na univerzite v Brisbane slovenčinu, češtinu a nemčinu. Okrem profesionálnej kariéry bol dlhé roky aj tajomníkom Zväzu austrálskych Slovákov v Queenslande a v tomto zväzovom štáte spoluzakladal slovenské vysielanie národnostného rozhlasu. Vyznamenali ho za to Pamätnou medailou Matice slovenskej. No nielen to. Ako významnému predstaviteľovi priemyselného a spoločenského života v Brisbane sa predstavitelia mesta rozhodli pomenovať jednu z ulíc po ňom na Vitko Street.
„Práca v ružomberskej celulózke mi dala manažérske základy na celý život,“ obzrel sa ešte raz za výrobnými halami Pavol Vitko. „Dvakrát ročne vedenie akciovej spoločnosti usporadúva stretnutie s bývalými zamestnancami podniku, takže v jeseni ste pozvaný,“ nepripustil nostalgický tón 25-ročný Ľubomír Čech. Toľko isto rokov mal jeho hosť, keď bol nútený emigrovať. „Skvelé, som rád, že pokračujete v dobrom sociálnom programe, ktorý sme rozbiehali už my. Tento rok by som to ale už na druhú otočku z Austrálie nestihol,“ pokračoval vo vtipnom kontrovaní 85-ročný P. Vitko. „No pošlite mi pozvánku nabudúce a nezabudnite sa ešte popýtať na toho Tlapáka a Lišku,“ rozlúčil sa s miestami svojej mladosti spokojný šedivý pán, pričom ako suvenír si vložil do saka hárok ružomberského papiera.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 25 879
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 128
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 098
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 977
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 603
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 383
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 597
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 480
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 305
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 302
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Búrlivé oslavy po zisku titulu pokračovali aj v šatni.

V poslednom vydaní MY Liptovských novín v roku 2020 sme uverejnili rozsiahly článok o hokejových majstroch Slovenska v doraste, ktorými sa pred 20 rokmi stali mikulášski mladíci. Článok sme boli nútení rozdeliť na dve časti. Teraz vám prinášame jeho pokračovanie.

25m

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan
Testovanie v Bojniciach.

V Liptovskom Hrádku otestovali počas trojdňového (22. - 24. 1.) skríningového testovania na ochorenie COVID-19 dokopy 1857 ľudí.

9 h
Ružomberok v oranžovom

Futbalisti MFK Ružomberok uplynulý týždeň odohrali ďalšie dve prípravné stretnutia, tiež s mužstvami II. ligy, a to s poradovým číslom dva a tri.

25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

23 h

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

24 h

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Už ste čítali?