Dušan Revaj z Liptovského Mikuláša prišiel pred dvadsiatimi rokmi pri pracovnom úraze o pravú ruku. Amputovali mu ju v zápästí a má na nej protézu. Napriek tomuto hendikepu absolvoval na bicykli celú 182-kilometrovú trasu cyklomaratónu Po stopách Martina Rázusa. „Vedel som o tomto podujatí, ale akosi mi to nikdy časovo nevychádzalo. Tento rok som si to považoval už za povinnosť a nahovoril som aj syna Mareka. Viedlo ma k tomu aj to, že myšlienky Martina Rázusa – národné aj sociálno-demokratické, sú mi veľmi blízke. S jeho najmladším bratom Ondrejom som kedysi robil v kožiarskej fabrike, s jeho synom Vladom som chodil do školy. Ondrej Rázus mi dal dokonca talizman. Doniesol ho z Ameriky, kam chodieval často za svojím bratom,“ povedal Dušan Revaj a spod trička vytiahol okrúhly prívesok zavesený na šnúrke. Na jednej strane bol bizón a na druhej Indián.
„Je to minca, ktorá nemá veľkú hodnotu, iba päť pencí. Ale pre mňa má obrovskú hodnotu, veľmi si ju vážim a strážim ju ako oko v hlave. Na Ondreja Rázusa spomínam s úctou a obdivom. Bol to fantastický človek a veľmi rád by som si ho prial za otca. Raz mi povedal: ,Pozri sa, Dušan, na ruky, čo máš na nich napísané,´a ukázal na čiary, ktoré na oboch dlaniach vytvárajú písmeno M. ,To znamená – maj mieru. Vo všetkom.´ Táto jeho myšlienka sa mi veľmi páči a snažil som sa jej v živote držať. Som veľmi rád, že som ho poznal. Celá Rázusova rodina bola obdarená takými vlastnosťami a genetickými predpokladmi, že potiahli nielen svoj rod, ale celú spoločnosť kúsok dopredu.“
Dušan Revaj kedysi aktívne športoval, bol majstrom Slovenska v cyklistike do vrchu, behával, lyžoval. Ale priznal sa, že doteraz sa nenaučil plávať. Životom však pláva s úsmevom a optimizmom a nesťažuje sa na svoj osud. „To, že nemám ruku, nechcem povedať, že považujem za dar, ale viem sa s tým vyrovnať, dá sa s tým žiť.“
