„Preteky naplnili naše očakávania. Prialo nám počasie, takže vďační priaznivci uvideli v priebehu dvoch dní štyri súťaže, z toho jednu kompletnú súťaž dvojzáprahov, pozostávajúcu z maratónu, drezúry a jazdy zručnosti, tzv. parkúru. Pre skokové kone bola otvorená súťaž pre registrovaných aj neregistrovaných jazdcov. Šancu vychutnať si atmosféru pretekov po oficiálnom ukončení bez zväzujúcich stresov a nervozity mali aj najmladší začínajúci jazdci. Pre gazdov sme pripravili súťaž v ťahaní dreva. Mohli dokázať svoje umenie. Druhou časťou bola jazda zručnosti s vozom, v ktorej predviedli rýchlosť nakladania dreva,“ ochotne sa vracal k vydarenému predminulému víkendu v Bobroveckej doline – Vápenici Jozef Matloň, šéf Klubu priateľov koní Liptova. „Ťažko sa to porovnáva s vlaňajškom. Kompletná súťaž dvojzáprahov mala v Bobrovci premiéru. Povzbudzujúce je, že rozhodcovia, ktorých delegovala slovenská jazdecká federácia, vyslovovali vysoko pozitívne hodnotenia. Bola to zároveň príprava na medzinárodné majstrovstvá Slovenska, ktoré budú 15. septembra v Národnom Žrebčíne v Topoľčiankach.“
Do Vápenice prúdili doslova davy zvedavcov.
Priaznivci tradične prejavujú bohatou účasťou záujem o tento šport. Zhruba dva a pol tisíc divákov je toho jasným dôkazom.
Aj vy osobne ste si merali svoje pretekárske schopnosti.
Je to šport, každý úspech teší a posúva ďalej, no v našich podmienkach ani tak nejde o prestíž. V prvom rade chceme medzi seba pritiahnuť nových nadšencov. Na rozdiel od okolitých krajín, Poľska či Česka, kde zaznamenávajú veľký rozmach tohto športového odvetvia, u nás mu hrozí zánik. Úspechom je dať dokopy päť, šesť záprahov. Viac jazdcov jednoducho niet.
V čom je najväčší problém?
Celé je to nesmierne náročné po materiálnej stránke. Treba dva kočiare, jeden na terénnu jazdu, druhý na maratón, každý stojí okolo stopäťdesiattisíc korún. K tomu treba prirátať dva páry postrojov a oblečenie. Bez sponzorov by to nešlo ani vo vyspelom svete.
Nakoľko si ceníte vaše tátoše?
Samozrejme, každý chovateľ si určuje svoju hodnotu. Lipicany, na ktorých jazdím, sú po výkonnostných skúškach v elitnej triede a každý jeden má cenu nad päťstotisíc korún. Je to plemeno, ktoré má približne štyristodvadsaťpäť rokov. Vyšľachtili ho zo starošpanielskych koní vyložene pre potreby šľachty, špeciálne pre kočiarové záprahy. Vo svete si stále udržuje vysoký trend. U nás ho chová v čistej forme Národný žrebčín Topoľčianky ako génovú rezervu. V zemskom chove súkromných chovateľov je len zopár týchto vzácnych koní.
Neláka vás organizácia majstrovstiev Slovenska?
Keď porovnávam skutočné podmienky, v akých sa jazdí v Bobrovci a v Tatranskej Lomnici, ktorá viackrát hostila republikový šampionát, môžem zodpovedne prehlásiť, že po dobudovaní areálu a hlavne drezúrneho obdĺžnika, ktorý má už dnes rozmery sto krát päťdesiat metrov, máme reálnu šancu uspieť s kandidatúrou. Trať v Topoľčiankach má však medzinárodné parametre. Klub priateľov koní Liptova má takéto ambície. Aj teraz v Bobrovci mala súťaž parametre porovnateľné s najväčšími súťažami. V drezúre sa hodnotí dvadsať prvkov, ktoré musíme vykresliť ako povinné cviky, ustrojenie a spárovanie koní, zladenosť s kočiarom, umelecký dojem posádky.
Nemáte obavy, že túto nesmierne drahú parádu poškodíte? Nevolíte niekedy ľahší prejazd prekážok?
Nie, na podobné úvahy niet času, každý jazdí vždy naplno. Dĺžka prekážky je zhruba od stopäťdesiat do dvesto metrov. V plnom cvale treba čo najrýchlejšie absolvovať päť prvkov v predpísanom poradí. Spolujazdec, ktorého úloha spočíva vo vyvažovaní kočiara, musí mať v hlave, doslova, zapnutý počítač. Je to obdobné ako v automobilovej rely.
