„Ako ďalej so včelárstvom v Liptove?“ Zopakovala otázku predsedu Slovenského zväzu včelárov v Liptove Martina Piovarčiho Marta Slanická, ktorá pracuje na odbore živočíšnych komodít na Ministerstve pôdohospodárstva SR. „Budeme podporovať v rámci národného programu stabilizácie a rozvoja slovenského včelárstva znovuobnovovania včelstiev a kontroly varoázy tak, že včelári budú mať možnosť využiť finančné podpory na opeľovaciu činnosť včiel,“ pokračovala vážne zástupkyňa z ministerstva, takže sme sa opýtali: „Vy ste včelárka?“ Smiech. „Ja mám veľmi blízko, ale skôr k včelím produktom.“
K včelím produktom mali blízko všetci, ktorí navštívili Múzeum liptovskej dediny v Pribyline v rámci 15. ročníka Včelárskej nedele koncom augusta. Včelári si prišli po odborné rady, maškrtníci ochutnávali med, mnohí sa tešili z produktov a výrobkov z medu, medovej kozmetiky či liečivých výrobkov. Niektorí zvolili krásu pri voľbe kráľovnej medu i krásu medovníkov na 13. ročníku celoslovenskej súťaže Maľované na medovníku. „Pripravili sme tradičné veci, viac–menej sme sa snažili, aby do Pribyliny prišli zástupcovia z ministerstva pôdohospodárstva a odborníci z výskumu,“ komentoval jubilejný ročník M. Piovarči. „Urobili sme Včelárskej nedeli veľkú propagáciu na celom Slovensku a prišlo takmer päťsto včelárov z rôznych kútov Slovenska. Z Liptova asi stodvadsať. Bola to skutočná slávnosť včelárov.“
Podľa slov M. Piovarčiho, včelára, organizátora nedele, moderátora programu a človeka, ktorý bol dušou 15. ročníka Včelárskej nedele, je najideálnejšie kupovať med priamo od včelára, ktorého poznáme. Netreba vraj chodiť po med do veľkých obchodných reťazcov. „Neviete, aký med kúpite. Vždy to môže byť aj o tom, že človek môže byť alergický na niektoré tropické ovocie. Ale keď kupujete med z oblasti, v ktorej žijete, ste priamo s medom spätá a alergie by nemali byť. My v Liptove máme najkvalitnejšie medy v rámci Slovenska. Na druhej strane Slovensko je ojedinelou krajinou, lebo slovenskí včelári dokážu vyprodukovať až desať druhov medu. Recept? Každý večer polievkovú lyžicu medu. Prospieva srdiečku, prospieva nervom, je dobrý na potenciu a podporuje imunitu človeka.“
Keď vzduch voňal propolisom a medom
„Niekedy sa na svietenie používali len voskové sviečky. Parafín ľudia nepoznali. Ale včelári mali povinnosti voči vrchnosti. Museli odovzdávať desiatok medu, desiatok vosku a šľachta to potom používala v hradoch, zámkoch a kaštieľoch,“ načrel trošku do histórie sviečok Michal Mačička z Liptovského Hrádku a naplno sa venoval malej návštevníčke. Vyrábali spolu rolovanú sviečku z včelieho vosku. Na čiernej fólii slniečko vosk prehrialo. Dal sa potom krájať, formičkami vykrajovať, rolovať. „Sviečky robievame nielen rolovaním, ktoré tu ukazujem, ale odlievame ich. Potom je sviečka plná, rýchlosť topenia a horenia je podstatne pomalšia. Dokážeme vyrobiť zo včelieho vosku príležitostné sviečky a vieme vyrobiť sviečku, ktorá bude horieť nie niekoľko hodín, niekoľko dní, ale aj niekoľko mesiacov bez toho, aby zhasla.“ Michal Mačička rozprával, ale stihol aj kontrolovať, ako záujemca o výrobu sviečok pracuje. Sem-tam opravil rolovanie, poradil nenechávať veľké medzery, pretože práve pre vzduchové medzery rolované sviečky rýchlejšie horia. „Čím je sviečka hrubšia, tým musí byť hrubší aj knôt. A to, čo horí, malo by sa spotrebovať, teda sviečka by nemala odtekať. Rolované však otekajú, liate nie,“ doplnil. Vlastnoručne vyrobené sviečky voňali voskom, vôňa vosku však ostávala dlho aj na rukách výrobcov.
Včelár aj v básni ospevoval včely
„Včielky sú úžasné stvorenia. Produkujú med, peľ, propolis, vosk, včelie žihadlo a hlavnú vec, o ktorej určite neviete. Je ňou úžasná energia,“ s vnútornou radosťou o včelách rozprával Ján Paštrnák z Liptovského Hrádku. „Včielka je spojená s prírodou a každý včelár, ktorý včelári, je vlastníkom včelej energie. Každý včelár je nabitý energiou včiel.“ Rozdával informácie návštevníkom Včelárskej nedele, občas ukázal na včely v sklenenom rámiku a núkal návštevníkom ich žihadlá so slovami: „Chytíme včielku a donútime ju, aby vás pichla. Mali ste niekedy alergiu na včelie pichnutie? Chytíme včielku?“ Radšej nie, reagovali okolostojaci. Vraj nie je pravda, že chorého človeka včela neuštipne. „Ale pravda je, že včielka je alergická na alkohol a opitého človeka. Vtedy oveľa viac štípe. Keď však majú včely znášku, donášajú nektár, môžete ísť medzi ne v slipách, nič sa vám nestane,“ poradil včelár. „Niekedy čas nedovoľuje, aby ste vystihli tento pokoj a musíte ísť k nim aj vtedy, keď je to pre ne nepriaznivé. Žihadiel som dostal už priveľa. Naraz aj štyridsať, to je bežná vec. Najhoršie je, keď dostanete žihadlo do chúlostivých miest, to najviac bolí,“ potmehúdsky sa usmial J. Paštrnák. Včelári už tridsať rokov a dodnes obdivuje včely, ktoré sú podľa neho úžasné robotnice. Každá jedna prejde v úli rôznymi operáciami: je krmička, čistička, má všelijaké profesie, až potom je lietavka. „Včelárenie je obrovské umenie a koľkokrát je včelár ako na križovatke: Čo urobiť v tú chvíľu, keď vidí pri otvorení včelstva určité zmeny? Napríklad tiché výmeny matiek. Čo znamená tichá výmena? Keď včely cítia, že matka končí so životom, donútia ju položiť vajíčka. Nahodia ich matečníkmi, kde ide čisto len včelia materská kašička. Z výživy materskou kašičkou sa liahnu ďalšie matky. Zaujímavé je, že včielky vedia, ktorá bude najlepšia. Tú si strážia a ostatné zlikvidujú. Bez pardónu. Zachovávajú zdravý genofond, prežíva len to najlepšie,“ vysvetľoval J. Paštrnák a počas celého dňa bolo okolo neho veľa ľudí. Dokonca zarecitoval aj báseň o včelách, ktorú si sám napísal. Vyznal v nej obrovskú lásku včelára k maličkým stvoreniatkam.
Medovnikárčenie je náročné na čas i oči
„Keď medu mám, nevyskúšam piecť a zdobiť medovníčky?“ položila si pred piatimi rokmi sama sebe otázku Eva Piovarčiová z Hýb. Odpovedala si prácou a na celoslovenskej súťaži Maľované na medovníku v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline práve jej medovníky vzbudzovali obdiv. Nádherné, úžasné, neskutočne jemné a krásne, zaznievali hodnotenia divákov, ktorí strakatými fazuľkami rozhodovali o víťazke. Práve Eve Piovarčiovej mnohí všetky vysypali do pohára, a tak sa stala jasnou víťazkou. „My sme včelárska rodina, u nás vždy bolo dosť medu,“ začala vysvetľovať cestu k medovníčkom Eva. „Po včelárskych akciách som si roky len obzerala medovníky, až som sa chytila. Som samouk. Rada kreslím a myslím, že to na medovníkoch poznať. Sama si vzorky vymýšľam. Viackrát som chcela aj niečo odkresliť, nikdy sa mi to však nepodarilo.“ Recept na výrobu medovníkov získala pred rokmi zo ženského časopisu a je mu dodnes verná. Jej medovníčky sú hneď po upečení jedlé a mäkké. Nerobí jeden druh samostatne, ale vždy napečie väčší počet medovníčkov a potom ich už len vyzdobuje. Najprv mriežka, potom vzor. Vystavuje najmä na včelárskych akciách. Volajú ju však už aj na kurzy ako lektorku medovnikárskeho umenia. „Stretávam sa na nich s veľmi srdečnými ženami. Také boli napríklad aj ženy zo Stropkova, ktoré chceli všetko vedieť. Nerobím tajnosti okolo receptov či techník. Som veľmi rada, ak sa aj mladé dievčatá chytajú do výzdoby. Maľovanie medovníkov je však veľmi náročné na čas, oči a trpezlivosť.“ O troch najkrajšie vymaľovaných medovníkoch a tým aj o víťazkach prehliadky rozhodli návštevníci. Najviac fazuliek mala pri svojich výrobkoch Eva Piovarčiová, podľa počtu fazuliek na druhom mieste skončila nová kráľovna medu Lucia Lenková a na treťom Dominika Hricová z Pribyliny.
Eva Piovarčiová s dcérou Martinkou boli aj pri ochutnávke medov. Maškrtné jazýčky si mohli pochutnať na desiatich druhoch medu. Agátový, repkový, kvetový, gaštanový, javorový, medovicový, pohankový, malinový, lipový. „O ochutnávku bol veľký záujem,“ povedala E. Piovarčiová. „Najviac chutil gaštanový a javorový med, najmenej pohankový. Má trošku zvláštnu chuť, ale každý med je sladký, len príchuť je iná.“
Kráľovná medu pečie a zdobí medovníčky
Promenáda v plavkách chýbala, večerné róby nie. Nechýbali však otázky typu: Čo je prirodzenou vlastnosťou medu? Ako delíme med podľa pôvodu? Čo je obnôžka? Na zber čoho sú prispôsobené nohy včely robotnice? Deväť otázok pre deväť kandidátok na kráľovnú medu 2007. Dievčatá odpovedali pohotovo a presne, až v hľadisku zazneli šumy, že odpovede majú dopredu pripravené. Vraj nie, povedal organizátor súťaže a moderátor v jednej osobe Martin Piovarči. Dievčatá pred súťažou dostali materiál o včelách a mede, ktorý si museli naštudovať. Čo ešte museli? Predstaviť sa a pridať pár slov smerom k včelárstvu. Takmer každá sa vyznala zo svojej lásky k medu. Žiadna nevyjavila, ani na podpichovanie M. Piovarčiho, či má rada i žihadlá. Mária Pjateková však priznala, že má rada med hlavne v kozmetike počnúc od šampónov až po krémy. Lucia Lenková, študentka na Gymnáziu v Liptovskom Hrádku, nahlas pošepla divákom, že ona veru med má rada. Dokonca pečie a zdobí aj medovníčky, ktoré tiež priniesla do súťaže o najkrajšie vyzdobený medovník. Možno práve toto rozhodlo a kráľovnou medu sa stala práve ona. Okrem darčekovej tašky s medovými výrobkami a kytice, ktoré dostali všetky kandidátky na kráľovnú, si zo súťaže odniesla farebný televízor. Korunovala ju vlaňajšia kráľovná medu Michaela Oravcová. Druhou vicemiss sa stala Michaela Harichová z Pribyliny, prvou vicemiss Lucie Rezníková z Liptovského Hrádku.
