Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Jeho sny sa premenili na skutočnosť

Učiteľ. Hudobník a vedúci Ružomberského Jazz Bandu. Dôchodca. Organizátor mnohých pekných akcií, ale aj tlmočník pre deti z Beslanu, ktoré navštívili v auguste Liptov a ktoré mu zložili poklonu v tom, že určite pochádza z Ruska, keď tak krásne po rusky rozpráva. Kto? Vladimír Struhár z Ružomberka. Koncom augusta oslávil svoje šesťdesiate piate narodeniny. MY sme využili príležitosť na rozhovor so zaujímavým človekom.

Narodili ste sa 24. 8. 1942 v Klenovci. Čo vás „privialo“ do Liptova?
O pár mesiacov po mojom narodení dostal môj otec zamestnanie v známej ružomberskej tlačiarni Lev ako typograf. Od roku 1942 žijem s rodičmi a bratmi v Ružomberku. Ako učiteľ som pôsobil vo viacerých obciach v Liptove. Rád spomínam na Východnú, Likavku a Liptovské Sliače. Najmä preto, že v nich sa mohla naplno rozvíjať moja tvorivosť, najmä v oblasti ľudovej hudby, tanca a spevu. Bohaté mnohoročné skúsenosti dnes naplno využívam pri ľudovej hudbe detského folklórneho súboru Ďumbier, ktorý vediem už tri roky. Ako basista hrám vyše pätnásť rokov vo folklórnom súbore Salatín v Ružomberku. Ak by sa niekto čudoval, prečo som dirigentom RBK Jazz Bandu, odpoveď by našiel v mladých rokoch, keď som začal hrávať v amatérskych kapelách na džezovú trúbku a počas vysokoškolských štúdií v Martine aj v tanečnom orchestri skladateľa Jána Štassela.

Môžete porovnať kraj a ľudí dolu na južnom Slovensku s Liptovom?
Liptov je mojím rodným krajom. Zamiloval som si nielen jeho prírodu, ale aj ľudí, ktorí v ňom žijú. Obohacovali celý môj život, pomáhali mi premieňať vlastné sny a túžby na skutočnosť, to sa nedá ničím nahradiť. Bez Liptákov – rodákov by som nebol nikdy úspešným a šťastným človekom. Preto im skladám hlbokú poklonu. Ťažko je porovnať malebný laznícky Klenovec s Liptovom len niekoľkými vetami. Možno, že je to čisto slovenská obec, má podobnú históriu v ovčiarstve, drevorubačstve a ťažbe rúd ako Liptov, udržiava si folklórne tradície, má skvelých heligonkárov alebo ľudovú hudbu, ktorá chodí hrávať až do Viedne, že základná škola je pomenovaná po spisovateľovi Vladimírovi Mináčovi, ktorému som chodil cez prázdniny pri jeho rodnom dome pásť kravy, že Klenovské vrchy veľmi pripomínajú okolie Ružomberka. Klenovec bol medzi prvými základnými školami, ktoré sa pripojili k projektu rozšíreného vyučovania regionálnej výchovy a tradičnej ľudovej kultúry po vzore Základnej školy v Liptovských Sliačoch (autori Vladimír Struhár a Ľubica Revajová). Podnes pretrvávajú živé kontakty folklórnych skupín obidvoch obcí a vzájomné účinkovanie, či na Liptovských dňoch matky alebo na Klenovskej rojtovke.

Hoci by ste si mohli užívať dôchodcovský vek, stále ste v činnosti. Čo vám takýto život dáva?
Dôchodcovský vek je pre mňa motiváciou na zúročenie všetkého, čomu som sa v živote naučil a zároveň možnosťou na odovzdávanie tohoto bohatstva svojim žiakom, vnukom a nasledovníkom. Môj život má každý rok presne vytýčené ciele, ktoré postupne dosahujem. Vďaka láske k hudbe som precestoval mnohé krajiny Európy, vďaka pôsobeniu v školských službách som navštívil Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a Rusko, mohol som študovať v bývalom Lenigrade, byť týždeň na návšteve v Európskom parlamente v Štrasburgu. Po celý život ma zaujímala spoločenská angažovanosť, folklór, hudba, kultúra a umenie. Kontakty s predstaviteľmi a tvorcami v týchto oblastiach pretrvávajú, dôchodok mi umožňuje, aby som sa im mohol ešte viac venovať a rozširovať ich.

Máte veľmi veľa aktivít a profesií. V ktorej z nich sa cítite najviac doma a prečo?
Ťažko preferovať jednu aktivitu pred druhou. Všetky sa navzájom dopĺňajú, raz je potrebná jedna, inokedy druhá, tretia. V každej som sa snažil byť profesionálom. Zvedavosť a túžba vedieť viac ma stále posúvajú dopredu, skúšať nové a neznáme. Ale keby som predsa mal urobiť poradie, na prvom mieste by bolo komponovanie skladieb pre ľudovú hudbu a džezový orchester, potom novinárska profesia a návraty k učiteľskému povolaniu v spomienkach na terajších i bývalých žiakov. Najmä hrdosť na to, že mnohí z nich, vo Východnej, Likavke alebo v Ružomberku sú vynikajúci odborníci, vedci alebo členovia folklórnych súborov.

Váš život je určite plný zaujímavostí a pekných príhod. Ktoré z nich nám zveríte?
Vybrať z množstva životných zážitkov tie najzaujímavejšie nie je ľahké. Nedá mi, aby som nespomenul sliačskeho rodáka Klimenta Ondrejku. Stretnutie s jeho charizmatickou osobnosťou v roku 1970 ma poznačilo láskou k ľudovej kultúre Liptova na celý život. Sedem rokov prežitých vo Východnej mi odhalilo srdcia jej obyvateľov, najmä členiek ženskej speváckej skupiny FS Kriváň. Stále mi znejú v ušiach nádherné hlasy tetky Gašperčíkovie, Bartkovie, Mikušovie a ďalších v piesňach Východná, Východná alebo Povoja, povoja. A nespomenúť knihu važeckého učiteľa Štefana Rysuľu s názvom Život podtatranského Važca, ktorú si opakovane čítam, nenašiel by som svoj vzor, ku ktorému by som sa aspoň trocha chcel priblížiť. Nech mi odpustia, že nazvem dve ženy prísnymi učiteľkami: prvej, Eve Kollárovej, dnes prednášajúcej na Univerzite Mateja Belu v Banskej Bystrici, vďačím za to, že pred dvadsiatimi rokmi dokázala vo mne odhaliť tvorivé pedagogické schopnosti a získať plaketu J. A. Komenského. Druhej - Ľubici Revajovej, bývalej riaditeľke ZŠ v Liptovskch Sliačoch za to, že mi hneď po nástupe do školy v roku 1999 zadala jednu „malú úlohu“ - zložíš pre školu hymnu! Po poldruharočnej práci nad textom a hudbou bola hymna s pomocou orchestra ZUŠ v Ružomberku nahraná na CD. A potom prišli ďalšie štyri CD. Ako by som sa mohol na ne hnevať?

Vy a váš vzťah k hudobnej skupine Ružomberský Jazz Band (RJB)?
Ružomberský Jazz Band je splnenie dávneho sna z mladosti. Vźdy som túžil dirigovať veľký tanečný alebo symfonický orchester. Orchester existuje rok. Hrajú a spievajú v ňom tri generácie. Zdá sa, že dvadsaťčlenné amatérske hudobné teleso nemá žiadne mesto na Slovensku. Sme na to patrične hrdí a radi by sme s telesom účinkovali nielen doma, ale aj v iných mestách na Slovensku. Mám tajný sen, že o nejakú dobu si vypracuje kvalitný a široký repertoár a raz bude hrať aj na džezových festivaloch.

Vaše plány, sny a túžby do ďalšej šesťdesiatpäťky?
Plánov, ako vidíte, je dosť. Som jeden z mála, ktorému sa sny premenili na skutočnosť. Mojou túžbou je byť zdravým, môcť pomáhať pri výchove milovaných vnúčeniec a vypestovať v malých muzikantoch hlbokú lásku k liptovským piesňam, aby im zostala na celý život.
Uvažujem nad novým obsahom výchovných koncertov pre mládež, pripravujem sa na novembrový koncert s japonskou speváčkou... Na spracovanie čaká náš rodinný šľachtický archív, príprava nových programov pre DFS Ďumbier a FS Salatín, dobudovanie džezového orchestra a nakoniec – zvládnuť anglický jazyk kvôli najmladšej írskej vnučke Lee Sophii. Málo či veľa?

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 718
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 170
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 521
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 102
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 952
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 277
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 473
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 566
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 279
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 991
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Odišla jednotka, príležitosť pre Ivana Krajčírika

Brankára Macíka nahradil v MFK Ružomberok Krajčírik.

Ivan Krajčírik v zelenom

Koronavírus: Ako sa testuje na odbernom mieste v Demänovej

Rezervácie na antigénové testovanie sa takmer zaplnili v priebehu niekoľkých hodín. Zostávajú posledné voľné miesta.

Testovanie v Demänovej na záchytnom parkovisku je rýchle, bez čakania na výter aj na výsledok testu.

Koronavírus: Odberné miesta v obciach na Liptove

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v obciach na Liptove

Z novembrového testovania vo Vavrišove.

Koronavírus: Odberné miesta v Ružomberku

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Ružomberku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?