Ružomberok – „Nastal čas pre zmenu, nie však generačnú, ale vynútenú podstatným zhoršením môjho zdravotného stavu. Čo sa týka bezprostredného riadenia klubu, od začiatku augusta sa mojím nástupcom stal Roman Cibulka. Zdravie je prvoradé, bol som rozhodnutý absolútne skončiť s akýmkoľvek funkcionárčením. Členovia výkonného výboru ma však požiadali, aby som im ešte pomohol. Do skončenia volebného obdobia, ešte tri roky, zostávam vo funkcii prezidenta klubu. Roman Cibulka je jeho novým manažérom. Ako invalidný dôchodca som si zobral symbolický úväzok jeden deň v týždni hlavne preto, aby som Romana voviedol do zložitej klubovej problematiky. Základom bude naplnenie poldruha miliónového rozpočtu nevyhnutného pre zabezpečenie chodu.“ To sú slová prezidenta Športového klubu stolného tenisu (ŠKST) Ružomberok Mariána Bystričana, muža, ktorý má na svedomí veľký rozlet celuloidovej loptičky pod Čebraťom.
„Tento subjekt som ťahal od roku 1984,“ pripomína M. Bystričan. „Vlastne od čias, keď sa začalo s výstavbou súčasnej herne. Rád sa vraciam a naďalej budem k množstvu nádherných zážitkov. Bolo to aj obdobie, ktoré prinieslo hŕbu starostí. V žiadnom prípade však nebanujem, že som sa vydal touto cestou.“
Hoci prevažnej časti svojej bohatej pracovnej náplne sa M. Bystričan zbavil, stolnotenisové srdiečko mu nedá zostávať v ústraní. Nielenže chce byť nápomocný pri získavaní potrebných prostriedkov, ale už myslí na blížiace sa súboje v extralige: „Za svoje som si ešte zobral dať dokopy mužský i ženský tím, ktorý sme výrazne posilnili. Do družstva prišla bývalá reprezentantka Martina Škultétyová, ktorá hrala v Nemecku a niekdajšia juniorská reprezentantka Tatiana Bakaiová, naposledy pôsobiaca v Rakúsku. Treťou do partie je doterajšia jednotka Denisa Lenčová. Dovolím si povedať, že máme družstvo, ktoré by malo získať medailu. Iná situácia je medzi mužmi. Kvôli zahraničnému angažmánu sme sa rozlúčili s Amelom Demírom a Patrikom Senkuličom. K dvojici Filip Pindura, Jozef Kovalík pribudol Róbert Blcha z ŠKST SCP. Stále nám však zostáva nezodpovedaná otázka štvrtého hráča. Naším cieľom je, aby nás nemátali existenčné problémy. Medailové umiestnenie v ženskej extralige by som bral ako veľmi pekný darček pred mojím úplným odchodom z funkcionárskej scény.“
Marián Bystričan je aj popredný medzinárodný rozhodca. Na tomto poli zatiaľ odchod nehlási. Prezrádza svoju veľkú túžbu: „Tejto aktivity sa nemienim vzdať. Nie je až taká náročná na čas a organizmus človeka. Mám za sebou dve paralympiády – v Sydney a Aténach. Mojím snom je v tomto smere dosiahnuť pomyselný hetrik v Pekingu. Uvedomujem si, že je to mimoriadne ťažký plán. Nominovaných bude iba šesť európskych arbitrov. Moje šance vidím tak na polovicu.“