Keď sme pred rokom po majstrovstvách Európy spovedali úspešnú dorasteneckú hliadku Juraj Ontko, Lukáš Gajarský, Matej Skubík, zaujala popri výkonoch, ktoré ich vyniesli na stupne víťazov, hlavne ich veselá bezstarostná nálada.
Dnes je už situácia iná. Chlapci sú o čosi starší, od posledného stretnutia niektorí z nich prešli určitým sebapoznávaním. Matej Skubík sa po kratšej pauze vrátil do súťažného kolotoča, Juraj Ontko pomaly tiež.
Pred pár dňami si nielen táto trojica, ale aj ďalší odchovanci mikulášskeho KTK urobili na domácej vode z mládežníckych majstrovstiev Slovenska klubový šampionát. 16-ročný Patrik Gajarský to za seba zhodnotil odhodlane: „Všetko som vyhral. Doma nemám konkurenciu. Na budúci rok idem vyhrať svetový aj európsky juniorský šampionát. Urobím pre to úplne všetko, čo sa dá.“
Majstrovský titul v deblovkách zostal doma zásluhou dua Miroslav Danko, Miroslav Matejka: „V budúcnosti chceme naháňať Bátika s Kučerom či Kubáňa s Olejníkom. Navyše nám pribudla konkurencia v podobe dvojice Matej Skubík, Lukáš Gajarský.“
Filip Machaj, jediný Mikulášan v štartovom poli kajakárov, má za sebou, rovnako ako Miroslav Matejka, hokejové začiatky: „Okolo vodného slalomu sú väčšie zážitky. Výjazdy po hokejovom Slovensku sme vymenili za vodácke cesty do zahraničia. Nič však nie je zadarmo, stojí to množstvo potu a tréningovej driny, ale nesťažujeme sa.“
Prirodzeným hovorcom celej skupiny je Lukáš Gajarský. Aj on vymenil nálepku bezstarostnosti za jasné odhodlanie: „Tvoríme silnú skupinu. Vedie nás Juraj Ontko st., Filipa trénuje Peter Mráz. Teraz to celé berieme už vážne. Trénujeme tri, štyri razy denne, ráno pred školou posilňovňa, o desiatej voda, poobede znovu a večer beh. Obrovskou motiváciou pre nás všetkých bola úžasná atmosféra seniorských majstrovstiev Európy, ktoré sa nedávno uskutočnili na našom areáli. Dostali sme šancu skúsiť si úlohu predjazdcov, bolo to niečo úžasné. Takýchto pretekov by tu malo byť čo najviac. O dva roky tu majú byť majstrovstvá Európy juniorov. Chceme na nich uspieť.“
Talentovaní chlapci majú vzory každodenne nablízku, veď Martikán, Kaliská či Šajbidor sa pripravujú na tých istých vlnách. „Majstrovskej skupine sa radšej nemotáme do cesty,“ vysvetľuje Lukáš. „Ako sa do nej dostať? Musíme si ju vytvoriť sami. Ešte raz opakujem, predtým sme z toho mali predovšetkým veľkú srandu, dnes už je náš prístup serióznejší. No nadhľad treba stále, aby sme hlavne na štarte neprišli o nervy. Je skvelé, že je nás, Mikulášanov, pohromade viac. Nevieme sa dočkať budúcoročných výziev. Na ceste za nimi sme už začali zimné prípravné obdobie.“
