Prečítala som si v novinách článok, ktorý mi dodal odvahu, aby som aj ja vyjadrila nespokojnosť s mojím, už našťastie, bývalým zamestnávateľov z liptovskomikulášskej reštaurácie s rýchlym občerstvením, o ktorej sa asi píše v článku. Takmer každý týždeň hľadá v ponuke zamestnania zodpovedných ľudí a sľubuje im týždenný plat. Aj mne ho sľúbil vyplácať najskôr každý týždeň, potom každý druhý, potom po odpracovaní troch týždňov výplatu za dva týždne. Keď nastal ten, pre mňa túžobne očakávaný deň, prevádzkar, ktorý vyplácal peniaze, zmizol domov. Keď som mu telefonovala, povedal, že sa mám dohodnúť so šéfom. Ten urobil zo mňa nechápavú, lebo že mi povedal, že po odpracovaní štyroch týždňov dostanem výplatu za prvé dva týždne. Telefonicky sme sa dohodli 15. a 30. v mesiaci. Pretelefonovala som sedemdesiat korún. Keďže 15. platíme inkaso (v júli to bola nedeľa), popýtala som šéfovu manželku, aby ma vyplatil skôr, no ona mu to vraj zabudla povedať. V pondelok som čakala, čo sa bude diať, no nedialo sa nič a peniaze mi nikto nedal. Domov som išla popoludní 17.15 hod., aj keď šéf povedal, že robiť mám najdlhšie do 17. hodiny. Pochopiteľne, keď prevádzka bola otvorená do večerných hodín, ľudia stále prichádzali a pribúdali špinavé riady. Na druhý deň ráno som si pýtala peniaze a odmietla som robiť, kým ich nedostanem. Až potom som dostala peniaze a išla som zaplatiť inkaso. Vyčítali mi, že som nechala neporiadok, do tých čias nebola žiadna pripomienka. Zhodou náhod som už viac nenastúpila do tejto, na prvý pohľad, moderne zariadenej reštaurácie rýchleho občerstvenia, kde nechýbajú ani detské preliezačky, kde som musela v nedeľu umývať okná, kde pri umývačke riadu nie je okno, z ktorého by išlo aspoň trochu čerstvého vzduchu. Bolo to neznesiteľné hlavne v letných horúčavách, a to mi ešte šéf vypol aj ventilačku, lebo je vraj zbytočné zapnutá.
Tridsiateho som si išla po peniaze za prvé dva júlové týždne. Nedostala som ich, že až 20. ako je na dohode a že mi budú krátené, lebo má výdavky so zháňaním náhrady za mňa. Pri mojom nástupe do zamestnania totiž požadoval, aby som mu oznámila ukončenie dohody mesiac dopredu alebo si našla za seba náhradu. Vlani som tiež robila na dohodu v reštaurácii a tam mi zamestnávateľ ukončil dohodu zo dňa na deň.
Dvadsiateho som bývalému šéfovi napísala esemesku, že si prídem o 14.15 hod. po peniaze. Nebol tam, časť peňazí mi dal prevádzkar a zvyšok že si mám vybaviť so šéfom. Telefonovala som mu, ale neozval sa. Napísala som mu sms správu, že ak mi nepošle zvyšok peňazí, napíšem sťažnosť na inšpektorát práce. Ozval sa na druhý deň a neodporúčal mi to robiť, lebo že si to zase inde zariadi, že si dal niečo overiť, ale že to bude vedieť až o týždeň a dovtedy sa s vyplácaním nepohne. Žeby overoval v Haagu, keď mu to tak dlho trvá?
Je to na zamyslenie, ako so svojimi zamestnancami robia zamestnávatelia – dohodári. Neexistuje inštitúcia, ktorá má právomoc klepnúť im po prstoch? Ak budete chcieť pracovať v takýchto „sľubotechniach“, kde vám budú sľubovať týždenné výplaty, nech to napíšu aj do dohody. Aj keď v letných mesiacoch niet z čoho vyplácať, nečakajte, že mimo sezóny sa stane zázrak.
Autor: Elena Poliaková
