Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

S rakovinou bojovala do konca, ešte veľmi chcela žiť

Dobré a poslušné dievčatko. Oddaná dcéra. Milujúca a milovaná manželka. Úžasná a krásna žena. Pohodová a úspešná. Správna mama. Milovala deti, kvety, knihy, more, život. Nesťažovala sa ani v najťažších chvíľach. V práci vždy hľadala cestu, ako sa veci dajú urobiť. Život jej však často ukazoval drsnejšiu tvár. Popri láske a krásnej vlastnej rodiny jej ponúkol traumu. Najprv sestre vzal manžela a ona s ňou hlboko preciťovala stratu blízkeho človeka. Potom smrť siahla aj na sestru. Ostali po nej dve deti. S nekonečnou láskou pomáhala, dnes sedemdesiatšesťročnej mame, starať sa o ne. Pravdepodobne stres zaúradoval a donútil žieňa bojovať s rakovinou hrubého čreva. Prijala jeho výzvu. Bojovala. Vyše štyroch rokov. Potom ju rakovina zlomila. Božka Timková vo veku päťdesiatdva rokov v máji 2007 zomrela.

Nekonečne milovala život

Bolo po pracovnom čase. S gynekológom Deziderom Timkom sme zasadli v jeho pracovni do kresiel. Strata manželky bola ešte veľmi čerstvá. Pomedzi slová sa mu v očiach zaleskli slzy, chvíľami prestal rozprávať. Potom však pokračoval s úsmevom, keď spomínal na spoločné chvíle so ženou, s ktorou išiel životom dvadsaťštyri rokov a s ktorou vychovával dve deti – vysokoškoláčku Veroniku a stredoškoláka Lukáša.
Čo sa prvé vynorí D. Timkovi pri spomienke na svoju ženu? „Všetko. V našom vzťahu bolo všetko to najkrajšie, čo existuje medzi dvoma ľuďmi. My sme sa mali nekonečne radi. Moja žena bola úžasný človek. Veľmi rada pomáhala ľuďom, dokázala v každej situácii pomôcť. Nepozerala sa, ako sa čo nedá urobiť, ale ako sa dá. Všetci, ktorí chodievali za ňou, vedeli, že ona problém vyrieši. Sadla si nad ním a pracovala. Vždy našla cestu.“ Mala vraj nekonečne dobré nervy. Málokto ju počul nadávať, nepovedala nikomu krivé slovo. Nevedela sa rozčúliť, naštvať. Bola skôr introvert, napriek tomu aj spoločenská. S manželom chodievali na plesy, dokázali sa zabávať do rána, rada a pekne spievala.
Pochádzala z Párnice, pracovať prišla do Liptovského Mikuláša. Tu sa zoznámila s budúcim manželom, v roku 1983 sa vzali. Čím ho zaujala? „Jednak bola krásna, ale najmä, dalo sa s ňou o všetkom rozprávať, vo všetkom sa vyznala. Nemusela mať prvé či posledné slovo, dokázala viac počúvať ako rozprávať. Bola perfektná, úžasná,“ niekoľkokrát opakoval D. Timko. „Smrť je zlým údelom aj pre toho, kto svojho partnera nemá veľmi rád, ale je to ťažšie pre toho, kto miloval. Ona nekonečne milovala svoje deti. Ony ju. Veľmi sa mali radi. Božka veľmi milovala život. Milovala kvety. Veľmi. Máme chalupu a ona sa tam starala o kvety, všade boli vysadené. A ak som jej ich ja nekúpil, dokázala si ich kúpiť sama. Pre radosť. Doma sme mali stále kvety, milovala kvety, milovala deti, milovala život, každého mala rada. Perfektný človek. Asi mi ju tam hore závideli, takže si ju vzali k sebe. Prečo si Boh povoláva dobrých ľudí? Závidí nám, a preto si ich berie k sebe.“

Nechcela o chorobe rozprávať

Keď Božka Timková pred viac ako štyrmi rokmi ochorela, bojovala. Bojovala s rakovinou hrubého čreva. Absolovovala niekoľko operácií, dvakrát v Banskej Bystrici, dvakrát v Bratislave, chemoterapiu v Banskej Bystrici. „Ak sa niečo objavilo, riešili sme to operáciami. Jednoducho chcela žiť. Vedela, že ju potrebujeme,“ dodal D. Timko a rozhovoril sa o tom, ako sa on venoval najmä práci v nemocnici, ako chodieval do služieb, a tak celá domácnosť bola na manželkinych pleciach. Zvládala to v pohode. Nedala na sebe poznať, že má zdravotný problém. Prijala chorobu a vedela, že musím bojovať. Ani najbližšie okolie však o rakovine nevedelo. Rozprávala sa o nej len s manželom. „O chorobe sme spolu rozprávali, ale s ľuďmi okolo nás nie. Načo? Ono je ťažké rozprávať najbližším o svojej chorobe len preto, aby sa človeku uľavilo. Nepotrebovala s nikým chorobu rozoberať. Nechcela sa s nikým o nej rozprávať, podľa nej to nebolo potrebné. Vedela, že ak jej niekto môže pomôcť, sú to odborníci, lekári. A ona do poslednej chvíle verila, že bude všetko dobré. Do poslednej chvíle. Aj ja. Bol som stále s ňou. Pri rakovine hrubého čreva nie je bohvieaká prognóza, je tam veľmi krátka životnosť. Od začiatku som vedel, o čo ide, som lekár, ale v kútiku duše som veril, že bude dobre.“

Všetkých nás učila zdravo žiť

Ako sa zmenil život Božky Timkovej a jej rodiny po diagnostikovaní rakoviny? Veľmi, aj keď okolie dlho netušilo, čo vlastne Božke je. Starala sa o domácnosť, deti, chodila do práce, na chemoterapiu si brávala dovolenku. Zvyčajne v piatok odchádzala na chemoterapiu do Banskej Bystrice a už v pondelok išla do práce. Bolo to náročné, ale ona chorobu i cesty za zdravím zvládala veľmi dobre. Bola štíhla, mala zdravý štýl života, nefajčila, nepila alkohol, mastné jedlo nejedávala. Jej životný štýl bol tip-top a všetkých učila zdravo žiť. Čo sa potom stalo, že prišla rakovina? „Neviem. Ťažko povedať. Mohla byť odstavená imunita. Vedela, že sa musí liečiť, počúvala na každé jedno slovo, brala lieky. Nehovorila: ja nechcem, to sa nedá... choroba ju v podstate ani viditeľne nezlomila. Obdivoval som ju, podporoval. Ticho bola aj v nemocnici. Nekonečne statočne znášala chorobu, iný by sa bol z toho zrútil. Ani jej mama nevedela, že je chorá. Nikto. Vravievala: ,Majú sa tí okolo mňa trápiť?´ Možno tušili, že niečo sa s ňou deje, ale... Šetrili sme okolie, najmä jej mamu. Ani moji rodičia, ani naše deti nevedeli do poslednej chvíle, že je chorá. Božka bola doma, ja som si ju nedal do nemocnice, lebo to ťažko znášala.“
Krásne chvíle prežívala rodina Timkovcov každoročne na dovolenkách pri mori. „Nekonečne milovala more. Chodievali sme k nemu každý rok. Kdekoľvek, najviac razy sme boli v Chorvátsku. Radi sme cestovali a všetky dovolenky sme absolvovali spolu. Bola s nami na dovolenke v Chorvátsku aj počas choroby. Nebola síce na slniečku, ale bola s nami. Veľa sme precestovali, ešte sme veľa chceli cestovať...“

Nekompenzovala vnútorný stres?

Pohodová, krásna, úspešná žena. Čo bolo takým veľkým stresom, že jej priniesol rakovinu? Podľa manželových slov asi rodinné tragédie. Božka totiž nekompenzovala vnútorý stres, nedala na sebe poznať, že má problém. Sestrinu smrť veľmi ťažko znášala, bola s ňou veľmi zviazaná. Bolesť však držala v sebe, nikomu nič nepovedala. „Ani so mnou sa o týchto veciach veľa nerozprávala, skôr málo. Nechcela ma zaťažovať, aby som mohol existovať. Ona nepustila stres zo svojho tela von, nevedela zahrešiť, nevedela buchnúť po stole. Asi nevedela stres spracovať v sebe.“ Málo spávala, málo oddychovala. Pred asi desiatimi rokmi sa prihlásila na jazykový kurz angličtiny. Dokázala sa učiť v noci po splnení iných povinností. „Veľmi veľa času venovala našim deťom. Vedela si rozdeliť čas medzi prácu a domácnosť. I preto málo spávala. Nemala čas. Vyčítal som jej to, ale ona chcela všetko stihnúť: pripraviť deťom raňajky, mňa vypraviť aj o druhej v noci na služobnú cestu. Spoľahlivo ma vždy zobudila. Pri nej som nevedel, čo je to zaspať. Do služby ma vždy vychystala. Správna mama a manželka.“

Spojila vnútornú krásu s vonkajšou

Svoju prácu mala Božena Timková veľmi rada, rozumela jej. Roky pracovala ako vedúca Hygieny životného prostredia v Liptovskom Mikuláši. Podľa manželových slov bola vynikajúca, otvorená hlava, hlava mapa. Veľmi rozvážna osoba, vždy vedela pomôcť, poradiť. Keď niečo povedala, malo to hlavu a pätu. Nič jej nerobilo problém. „V práci boli dobrá partia, mali sa radi. Ona nebola konfliktný typ, nevedela sa hádať. Ak potrebovala niečo presadiť, argumentovala.“
Mala veľa kníh - od Rúfusa po klasiku. Napĺňali ju, najmä poézia, krásne slová. Obdivovala prírodu. Spájala sa v nej vnútorná i vonkajšia krása.
Príznaky choroby? „Dlho nemala žiadne problémy. Keď nastalo krvácanie, hneď išla na vyšetrenie. Už bolo neskoro... Deti jej smrť prijali statočne, obdivujem ich. No neviem, či sa ich niekedy dokážem opýtať, odkiaľ tú silu v sebe berú. Myslím, že sa ich to nikdy ani neopýtam. Pritom pre ne bola mama, pre mňa len manželka. A ony sa usmievajú na mňa, obchádzajú si ma, šetria ma. Je to ťažké, veľmi náročné. Pri každom kroku mi Božka chýba, všade mi ju všetko pripomína.

Božkina smrť zaskočila aj kolegov

Choroba Boženy Timkovej prekvapila aj jej spolupracovníkov, jej smrť zaskočila všetkých. „Dodnes som vo svojom vnútri nespracovala fakt, že odišla navždy. V podvedomí očakávam, že ju uvidím v práci, že otvorí dvere na mojej pracovni, že budem počuť jej kroky na chodbe, či hlas. Bohužiaľ, už sa tak nestane,“ zamyslela sa Eva Chobotová, riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši, kde Božena Timková strávila celý svoj pracovný život. Dvadsaťšesť rokov. „Po skončení Lekárskej fakulty hygienickej Univerzity Karlovej v Prahe, 1. a 2. atestácii v odbore, neustálom každodennom štúdiu problematiky, ktorú riešila, pracovala ako vedúca oddelenia Hygieny životného prostredia, dlhoročná zástupkyňa riaditeľa organizácie, vo funkcii okresného hygienika v Ružomberku, členka hlavnej odborníčky Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor Hygiena životného prostredia. Svoje skúsenosti a vedomosti odovzdávala vždy veľmi prístupným a ľudským spôsobom. Obetavosť a lásku k ,hygiene´ prejavila aj počas choroby, keď aj počas práceneschopnosti bola ochotná pomôcť svojím odborným postojom k veci a radou. Bola to obdivuhodná osobnosť, čestná, skromná, svedomitá. Taká zostane v našich spomienkach,“ vyjadrila sa Eva Chobotová.

Bola vzácnym človekom

Magdaléna Dočolomanská, jej dlhoročná spolupracovníčka a spriaznená duša, spomína na Božku Timkovú takto: „Nastúpili sme na Okresnú hygienickú stanicu v Liptovskom Mikuláši v lete v roku 1981 na oddelenie hygieny všeobecnej a komunálnej – ona, mladá lekárka – čerstvá absolventka Lekárskej fakulty hygienickej Univerzity Karlovej v Prahe a ja asistentka hygienickej služby s praxou v tejto službe osemnásť rokov. Spriatelili sme sa, mali sme rady poéziu, najmä Milana Rúfusa. Na oddelení sme všetci dobre vychádzali aj neskôr, keď sa stala našou vedúcou, založila si rodinu a narodili sa jej dve deti. Bola veľmi obetavá, skromná, múdra a spravodlivá. V práci uplatňovala premyslené a rozvážne postupy. Bola vzácny človek, prežívala s nami naše starosti aj radosti. Aj po odchode niektorých z nás do dôchodku sme sa všetci stretávali pri životných jubileách a iných sviatočných chvíľach. Keď mi zomrela matka, priniesla mi útlu knižku o priateľstve, z ktorej citujem: ,Vedomie priateľstva nám pomôže prežiť samotu, chorobu i chaos, aj keď nám priateľ nevie pomôcť. Stačí, že existuje´. Veľmi nám chýba a bolesť z rozlúčky zostáva navždy.“
Pracovné miesto Boženy Timkovej stále nie je obsadené. Jej fotografia dodnes ostala v klubovni pracoviska... Rovnako ako spomienky na úžasnú ženu...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hygge ako životný štýl
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 339
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 881
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 379
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 12 326
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 189
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 853
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 482
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 331
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 142
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 007
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ilustračná fotografia.

O výsledkoch plošného skríningu informoval premiér Igor Matovič.

9m
Búrlivé oslavy po zisku titulu pokračovali aj v šatni.

V poslednom vydaní MY Liptovských novín v roku 2020 sme uverejnili rozsiahly článok o hokejových majstroch Slovenska v doraste, ktorými sa pred 20 rokmi stali mikulášski mladíci. Článok sme boli nútení rozdeliť na dve časti. Teraz vám prinášame jeho pokračovanie.

26. jan

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan
Testovanie v Bojniciach.

V Liptovskom Hrádku otestovali počas trojdňového (22. - 24. 1.) skríningového testovania na ochorenie COVID-19 dokopy 1857 ľudí.

26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

24 h

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

13 h

Už ste čítali?