Nespočetné množstvo najazdených kilometrov, malé maringotky, ktoré slúžia ako sklad aj dočasný domov. Zábava, bavenie ľudí, ale aj dlhé hodiny, dni, ba dokonca roky tvrdej driny, neustáleho zdokonaľovania, cvičenia a drezúry. To je len pár faktov, ktorými sa dá charakterizovať život cirkusantov. Nie každý cirkus je celosvetovo známy, všetky však spája jedno – chcú ukázať ľuďom, čo dokážu a popritom ich zabaviť.
Exotickú rodinnú stratégiu prežitia si zvolila aj rodina Novotných, ktorá počas celého leta brázdila oravské cesty, putovala z dediny do dediny, z mesta do mesta. Otec Anton, synovia Antonín a Ludvík, dcéra Drahomíra a matka a manažérka Drahomíra. V takomto zložení mohli mnohí Oravci vidieť a spoznať český cirkus. Ešte minulý rok boli šiesti, dcéra Simona sa však vydala a odišla spolu s manželom účinkovať do cirkusu v Španielsku.
Hoci sa čoraz častejšie dostávame k tomu, že v súčasnosti treba bezpodmienečne kráčať s dobou a napredovať, oni akoby sa stále vracali dozadu. Tak ako pred tromi rokmi, musia aj teraz opakovane robiť veľa vecí. Opäť prechádzajú z miesta na miesto, demontujú a nanovo montujú manéž, zabezpečujú predaj vstupeniek a kompletný marketing, starajú sa o zvieratá.
Okrem toho musia ponúkať všetky typicky cirkusové drobnosti, či zrealizovať vystúpenia i drezúru zvierat. A to je len pár „drobností”, ktoré musí päť členov českého cirkusu zvládnuť. Im však more povinností vyplývajúcich z kočovného života vrásky nerobí. Putujú predsa preto, aby deťom i dospelým prinášali radosť a nezabudnuteľný zážitok zo živého vystúpenia.
Prvé vystúpenia zorganizovali v roku 2004 a odvtedy sa každoročne od marca do novembra vyberajú svetom. V každej obci pobudnú dva dni a oddych si doprajú len v pondelok. Nedávno sa dali na najdlhšiu púť. Púť smerom domov, veď ani sa nenazdáme a je tu november. Čo potom s maringotkami, stanom a ostatným vybavením? Všetko bude oddychovať, podobne ako rodina Novotných v rodinnom dome v Roztokladoch u Kolína. O svoj dom nemusia mať počas svojej neprítomnosti žiadne obavy. Ochrannú ruku nad ním drží ich starostlivá starostka.
Hoci v súčasnej uponáhľanej dobe cirkusy vytláča na vedľajšiu koľaj televízia a množstvo satelitných staníc, „slobodní umelci”, našťastie, stále existujú. Nechcú sa vzdať svojej práce, ktorá je súčasťou ich samých, napĺňa ich a baví. Preberajú ju z pokolenia na pokolenie a do fungovania rodinného podniku zapájajú už aj maličké deti. No žijú hlavne dneškom. Ako spieva Pavol Hammel: „Svetom tiahnu za ním lipicany detských snov, maringotky detských prianí, akrobati krásnych slov…“
