Pavol Lenko pracuje v Tatranskom národnom parku ako profesionálny strážca prírody už päť rokov a má bohaté skúsenosti s medveďmi v Západných Tatrách. „Stretol som ich už niekoľko desiatok, počas dobrého roka aj štyridsať. Pri každom stretnutí som rešpektoval medveďa bez akéhokoľvek hrdinstva či zbytočného vyrušenia,“ povedal a poradil, ako prežiť prípadné stretnutie s touto šelmou bez újmy na zdraví.
Netreba sa hrať na hrdinu
Napadnutie človeka medveďom je pomerne zriedkavé a od skončenia II. svetovej vojny nejestvuje prípad, že by pri ňom došlo k usmrteniu. Zranenia, ktoré spôsobí, sú však niekedy vážne. Najčastejšie ide o poranenia hlavy, rúk a nôh. Poranenia brušnej dutiny sú zriedkavé. Akékoľvek napadnutie, ak by medveď chcel, sa môže skončiť smrťou. Medveď vníma človeka ako najväčšieho predátora, preto ho pri útoku chce iba zastrašiť.
Niektoré medvede stratili plachosť, naučili sa chodiť na odpadky v blízkosti turistického chodníka, turistickej chaty, či hotela. Stáva sa to aj preto, lebo ich často vyrušujú zberači lesných plodov, turisti, ťažba dreva a podobne. Stretnutiam s medveďom pri chatách a hoteloch sa treba vyhýbať. Nehrať sa na hrdinu, nefotografovať, nefilmovať, ale upozorniť kompetentného človeka – chatára, lesníka, strážcu, člena horskej služby alebo miestne pozemkové spoločenstvo na takýto prípad.
Nekričte a nerobte paniku
Nebezpečnú kategóriu môžu tvoriť medvedice s mláďatami a poranené či choré jedince. Medveď je nervózny, lebo sa nemôže dostať k, inak bežne, dostupnej potrave. Môže tiež vzniknúť situácia, že sa človek dostane medzi medvedicu a jej mláďatá. Medvieďatá sa môžu od svojej matky zatúlať tak, že ich na určitý čas medvedica prestáva mať pod kontrolou. Keď do takejto situácie vstúpi turista, medvedica si len bráni svoje bezbranné medvieďatá. V tomto prípade ide o hrozbu, nie útok. Hrozba je vždy krátka. Medvedica ihneď, ako je to možné, odchádza do bezpečia aj s medvieďatami. Avšak aj takáto hrozba sa môže skončiť poranením človeka.
Ak vidíte medveďa a on o vás zatiaľ ani len netuší, správa sa prirodzene, pasie sa, prechádza a vzdialenosť medzi ním a vami je podľa vášho názoru krátka, zvyčajne menej ako sto metrov, treba dať o sebe vedieť primeraným spôsobom: tlmeným rozhovorom, krátkym hvizdom a podobne. V žiadnom prípade nekričte a nerobte paniku. Ak medveď nereaguje, treba pokračovať dovtedy, kým vás nezaregistruje. Keď sa tak stane, medveď uniká rýchlosťou, ktorá vás určite prekvapí.
Ak stojí na zadných, nechce útočiť
Keď sa medveď postaví na zadné laby, ľudia si to väčšinou vysvetľujú ako hrozbu alebo nebodaj ako útok. Opak je pravdou. Medveď sa len snaží získať lepší prehľad o tom, kto alebo čo ho vyrušuje. Medveď útočí na svoju potenciálnu korisť zásadne v polohe na všetkých štyroch labách, snaží sa ju zraziť na zem. Má slabý zrak, preto sa pokúša dostať sa nad úroveň okolitého terénu. Dominantnými orgánmi sú čuch a sluch, no najmä čuch. Situáciu, keď sa stavia na zadné, môžeme zdôvodniť aj tak, že medveď nemá vhodný vietor. Napríklad fúka od medveďa smerom k turistom. Medveď potom stojí na zadných dovtedy, pokiaľ nezhodnotí situáciu zrakom. Takéto postávanie na zadných sa môže zopakovať aj niekoľkokrát. Vtedy sa tiež môže priblížiť smerom k ľuďom, ktorí to nesprávne hodnotia ako hrozbu. Odchod medveďa môžeme urýchliť tak, že opakovane budeme medzi sebou tlmene komunikovať a pritom mávať rukami, aby nás medveď dokonale identifikoval ako ľudí. Dôležité je nekričať.
Nevybočujete z turistických chodníkov
Keď sa nachádzame v teréne, kde by sme sa mohli stretnúť s medveďom, ale my sa s ním stretnúť nechceme, v inkriminovaných miestach sa správame tak, že medzi sebou komunikujeme tlmeným hlasom. Nevykrikujeme na seba, len sa rozprávame. Dôležité je pohybovať sa iba po turistických chodníkoch a rešpektovať Návštevný poriadok TANAP-u. Medvede majú turistické chodníky a cesty veľmi silno zakódované a snažia sa im cez deň vyhnúť. Môže tiež nastať situácia, keď pozorujeme medveďa na väčšiu vzdialenosť a zo stretnutia nemáme strach, ale zážitok. Tu platí pravidlo neopúšťať chodník, pozorovať ho vždy z bezpečnej vzdialenosti a zbytočne ho nerušiť.
Medveď je prevažne bylinožravec. Občas konzumuje mäsitú potravu, zdochliny, drobné hlodavce, obojživelníky a podobne. Zriedkavo však medveď uloví aj voľne žijúcu zver – jelene či diviaky. Ojedinele navštívi salaše a rôzne usadlosti, kde chovajú ovce, kozy a hovädzí statok. V Západných Tatrách má medveď mimoriadne vhodné životné podmienky s dostatkom potravy a úkrytov. Jeho početnosť sa tu odhaduje na 50 až 60 jedincov. Zimu prežíva v nepravom zimnom spánku. Znamená to, že stretnúť ho v zime je nepravdepodobné. Ak nemáme z medveďov strach, musíme mať aspoň rešpekt.
Rešpekt je veľmi dôležitý, lebo medveď si ho určite zaslúži.
