Milan Daniel z Ružomberka chodí nie do jedného, ale hneď do troch zamestnaní. Celý svoj čas, nielen pracovný, ale aj voľný, venuje tomu, čo miluje. Neustále niekomu pomáha. Chodí do detských domovov, vyhľadáva tie najsmutnejšie prípady. Vybavuje na úradoch, pomáha tým najnevinnejším, bezbranným deťom z domovov i na uliciach. Takým, ktoré keď majú problém, nemôžu zakričať mami či oci. A ak kričia, nikto ich nepočuje. Niektoré dokonca nemajú pri sebe ani súrodenca, no on im ho nájde. Osamelých chorých odváža k lekárom, vyberie im lieky z lekárne, kupuje im vitamíny. Stará sa o nich. Zájde aj na tie najhoršie miesta v Ružomberku a vyzýva bezdomovcov, či drogovo závislých, aby odišli z ulice do centra pomoci. Ak sa mu nepodarí presvedčiť ich, poskytne im aspoň základnú zdravotnú pomoc a vybavenie na prežitie. Všetko to robí zadarmo. Len tak. Pretože to robiť chce.
Slová nemôžem, nechcem, nemám čas v jeho slovníku neexistujú. Lebo on chce. A chce veľmi. Na to, aby mohol svoju činnosť úplne rozvinúť, rozhodol sa konať. S kolegami založil občianske združenie Minibodka. Odpovedal nám na niekoľko otázok.
Čo bolo podnetom na založenie združenia?
V tejto oblasti už pôsobím 12 rokov ako dobrovoľník. Pri svojej dobrovoľníckej práci som sa dostával do takých situácií, v ktorých bolo treba rýchlo reagovať a hľadať riešenia, pomoc a východiská. Videl som, čo podľa mňa vidia mnohí: žobrajúce deti, dospelých, matky prosiace o pomoc. Ale aj deti v ústavoch, ktoré chceli spoznať svojich súrodencov, lebo boli odlúčení. Deti, ktoré poukazovali na problémy svojej rasovej príslušnosti. Tiež aj deti, resp. mládež, ktoré po opustení detského domova boli a sú zneužívané pôvodnými rodinami, príbuznými a rodičmi a končia v azylových domoch, krízových strediskách či SOS centrách a odtiaľ už nechcú odísť z jediného dôvodu, lebo sa boja ísť von, na ulicu... Je toho tak veľa, že som nemohol zostať nečinným a začal som hľadať riešenie, zhromaždil som skupinku ľudí, ktorým nebol ľahostajný žiadny ľudský osud. Spojili sme sa a vznikla Minibodka.
Kto všetko stojí za Minibodkou a odkiaľ čerpáte prostriedky?
Ide o skupinu dobrovoľníkov, momentálne nás je dvadsaťsedem. Patria medzi nás študenti, zdravotníci, ale aj ľudia zo sociálnej sféry. Sme jednoducho dobrovoľníci, ktorí chcú pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Chceli by sme sa však spojiť s každým, kto nepotrebuje veľa rozprávať, ale chce tiež pomáhať. Takouto formou by sme si mohli odovzdávať skúsenosti, vytvárať dobrovoľné pracovné skupiny, stretávať sa a pomáhať priamo v teréne. Niekedy stačí len včas podať pomocnú ruku. Prostriedky a pomoc získavame väčšinou zo súkromného sektora, od konkrétnych občanov. Budeme sa uchádzať aj o granty. Na konkrétnu pomoc rodinám, matkám s deťmi zo sociálne slabšieho prostredia, využívame vlastné zdroje. Pretože často treba reagovať rýchlo a takýchto prípadov je azda počas roka najviac. A nemáme možnosť niekoho rýchlo prosiť, aby nám dal, pomohol a nemôžeme ani uviesť na čo. Lebo je to nepredvídaná situácia, nie je to dopredu pripravený projekt. A nemožno to odložiť ako nejaký predmet. Nemôžeme sa tváriť, že sa nikomu neubližuje, keď to tak nie je. Denne sme svedkami tragických príbehov, na ktorých začiatkoch je ľudská zlosť, nevšímavosť a neochota, často aj vlastnej rodiny. A dôsledky môžu byť tragické…
Myslím si, že pomôcť takýmto ľuďom by mal každý, bez ohľadu na to, či je alebo nie je v nejakom združení. Pre nás to platí dvojnásobne, pretože zmyslom nášho združenia je pomáhať a vytvárať priestor na realizáciu ďalších dobrovoľníkov, ktorí môžu nadobudnúť veľa skúseností, sociálne zručnosti, zážitky i dobrých priateľov. Máme v sebe humor a entuziazmus. Ale zaskočí nás vždy fakt, že časť z tých firiem, organizácií alebo jednotlivcov, ktorých oslovíme, pošleme list alebo e-mail, nám ani neodpovedia. Hoci by ich odpoveď bola aj negatívna, ale aspoň by sme vedeli, že si našu výzvu o pomoc aspoň prečítali. Okolie by malo byť vnímavejšie voči ľuďom, ktorí sa dostali do zložitej životnej situácie.
Aké boli vaše najväčšie podujatia?
Robili sme akciu s názvom Pomoc na uliciach. Oslovovali sme v Ružomberku ľudí bez domova pričom naším cieľom bolo poskytnúť im prvý kontakt pomoci, zistiť ich zdravotný stav, kúpiť im lieky a informovať ich o možnostiach, na koho sa ešte môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc. Jednou z možností je pre ľudí z Ružomberka a okolia Kuratórium pre občanov bez prístrešia, ktoré zriadilo mesto.
Ďalšou väčšou aktivitou bolo tohtoročné Stretnutie detí - súrodencov na Škutovkách a Stretnutie súrodencov - tábor na chate. Ide o veľký, náročný a citlivý projekt, v rámci ktorého sústreďujeme na táborových stretnutiach deti z detských domovov, z rodín a z iných zariadení, ktorých súrodenci žijú inde a nemajú šancu sa stretnúť. Mnohé z týchto detí o svojich súrodencoch vedia, len nemajú možnosti stretávať sa. Našli a spojili sme aj také, ktoré o sebe nevedeli a pritom chodili do rovnakých táborov, ale s inými zariadeniami. A boli sme aj pri stretnutí súrodencov, ktorí sa nevideli 20 rokov a žili celkom blízko seba. Chceme sa pokúsiť o pravidelné stretávanie sa týchto detí. Medzi naše stále celoročné aktivity patrí pomoc neúplným rodinám, pomoc ľuďom zo slabšieho prostredia, pomoc rómskym komunitám, ľuďom bez domova.
Čo Minibodka pripravuje na najbližšie obdobie?
Vianočný tábor s názvom Tradičné Vianoce. Predovšetkým ide o stretnutie súrodeneckých skupín z celého Slovenska. Tým chceme nadviazať na stretávanie sa detí, aby sa videli viackrát ako raz za rok. Asi 50 detí by malo v rámci stretnutiea stráviť jeden deň v niektorej liptovskej obci a s miestnymi obyvateľmi, zažiť a spoznať tradičné zvyky. Na stretnutí si deti pripravia program s koledami, scénkami, vyskúšajú si výrobu ozdôb, varenie a pečenie. Nebudú chýbať ľudové, moderné či rómske tance, hra na hudobných nástrojoch, vzdelávacie aktivity, ľudová tvorba, ručné práce a iné. A na budúci rok plánujeme zorganizovať športové podujatie s názvom Jarné talenty 2008.
Ľudí možno oslovia aktivity, ktoré robíte. Akú pomoc by ste privítali?
Potrebujeme dobrovoľných ošetrovateľov, zdravotníkov a základný materiál do terénu na tento aj budúci rok. Potrebujeme deky, spacie vaky, stany, aj používané. Veľmi potrebujeme získať väčšie auto, ale tiež potraviny, ošatenie, topánky, hračky, výbavu pre domácnosť, pre rodiny a technický materiál pre združenie. Privítali by sme športové potreby, materiál na pobyt v prírode a voľno-časové aktivity i zdravotný materiál do terénu. Ružomberské občianske združenie Minibodka má aj svoju internetovú stránku a privíta akúkoľvek pomoc.
