„Ak si niekto myslí, že chovám zajace, mýli sa. Venujem sa chovu králikov,“ privítal nás vo svojom králičom kráľovstve Peter Lešťan zo Závažnej Poruby, v obci známy ako vzrastom najvyšší Porubän, bežecký lyžiar a tréner detí v jednej osobe. Registrujeme, že v špeciálne upravených klietkach si voňavé seno pokojne hryzká pýcha chovateľa: jedenásť samíc, sedem samcov a nespočetné množstvo potomstva.
Králik nie je zajac
Aký je teda rozdiel medzi králikom a zajacom pýtame, sa majiteľa králikárne. „Králik i zajac sú hlodavce a majú veľa spoločných, ale i rozdielnych znakov. Podstatný rozdiel je v tom, že králik sa rodí holý a slepý, zajac je ochlpený a hneď vidí. Králik behá, zajac skáče. Rozdiely sú i v stavbe tela, v počte chromozómov, ale hlavne v množstve potomstva. Zajačica vrhá maximálne štyri mladé, samica králika štyri až osem, ba i viac.“ Dozvedáme sa, že práve vysoká reprodukčná schopnosť králikov predstavuje činiteľ, ktorý zaraďuje králiky medzi najrozšírenejšie živočíchy na zemeguli. Ich pravlasťou je Ázia.
Dnes sa chovajú štyri základné plemená králikov. Zakrpatené: do jedného kilogramu, malé plemená: činčila, malý baran, plemená stredné – najrozšírenejšie: kalifornský, nitriansky, novozélandský a z veľkého plemena je najrozšírenejší nemecký obrovitý strakoš a belgický obor. Mesačný strakoš váži
600 g, dvojmesačný 1,20 kg, trojmesačný 2,30 kg, štvormesačný 3,5 kg, päťmesačný 4,5 kg, polročný 5 kg a dorastá až do 6 kg i viac.
„Chovu králikov sa venujem viac ako tridsať rokov. Prešiel som chovom rôznych plemien, no najviac ma oslovil nemecký obrovitý strakoš.“ Prečo práve toto plemeno? „Chovám ho pre krásu, radosť, zábavu i úžitok. A ešte niečo: je to športové plemeno. Človek čaká v napätí, čo z hniezda vyjde. Pri králikoch jednofarebných je to jednoduché, pri dvojfarebných oveľa zložitejšie, tajomnejšie, aj keď sa celá plemenitba riadi určitými pravidlami. Tie však musí chovateľ dokonale poznať.“
Perko nesmie utekať nabok
Dozvedáme sa, že práve sfarbenie nemeckého obrovitého strakoša reprezentuje najvýraznejší prvok tohto plemena. A pozorne počúvame výklad znalca a špecialistu v tejto veci: „Uši musia pekne stáť a dosahovať dĺžku minimálne 17 cm, očné krúžky musia byť pekne okrúhle, bez spojenia s bočnými, tŕň musí sedieť. Šírka chrbtového pása má dosahovať minimálne tri centimetre, hovorí sa mu úhorí pás. Hlava musí byť pekná, čistá, srsť hladká, pružná. Potrebná je pravidelná bočná kresba, hrubé laby, symetrické telo a pri samcovi výrazná hlava, chvostík rovný. Perko, ako mu hovoria chovatelia, nesmie utekať nabok.“
Cieľom každého chovateľa je vystavovať výsledky svojho chovu. „Zúčastnil som sa viacerých výstav. Ako návštevník i ako vystavovateľ. Ide tam vždy o výmenu skúseností a porovnanie s výsledkami iných chovateľov. Vystavovaný králik musí byť zaočkovaný, aby nenakazil iné zvieratá. Vystavovaná samička sa označuje ako 0.1, samček 1.0. Pekný plemenný králik má hodnotu tisícpäťsto korún. Tie, ktoré prešli Národnou výstavou v Nitre, až 3-tisíc korún, zahraniční chovatelia ponúkajú aj drahšie.“ Veľmi nás potešil fakt, že na XV. oblastnej výstave Liptova v Jamníku minulý rok získala ročná samička P. Lešťana prvé miesto a vo svojej kategórii sa stala víťazom. Prezeráme si jej fotografiu s pohárom víťaza a na správaní chovateľa sledujeme, že to ešte nie je jeho posledné slovo.
Ako sa možno dopracovať k takémuto úspechu? „Je to výsledok cielenej plemenitby, zdravotného stavu celého chovu, selekcie a kvalitnej potravy. Králik je bylinožravec s najjednoduchšou tráviacou sústavou, ktorá sa rovná až dvanásťnásobku dĺžky tela. Základ potravy tvorí suché, kvalitné seno, zelenina, jadrové krmivo, granule. Voda v miske nesmie nikdy chýbať. Jeden deň v týždni potrebuje diétu, aby sa vyčistil, podobne ako človek. So zeleným treba opatrne. Spôsobuje plynatosť, lebo obsahuje veľa dusíka. Králika zduje a obyčajne zahynie,“ prízvukuje chovateľ.
Mnoho chovateľov odradil hromadný úhyn chovu. Ako tomu predísť? „Je pravdou, že králik je veľmi vnímavý na rôzne choroby. Najzákernejšia je kokcidióza, čínsky mor a myxomatóza. Je to nevyliečiteľná choroba, prenášajú ju hlavne komáre a bodavý hmyz. Prevencia spočíva v podaní dostupného séra veterinárnym lekárom a to v potrebnom čase. V 5. až 7. týždni mláďatka. Potom si už králičí organizmus dokáže samostatne vybudovať dostatočnú imunitu.“
Nielen pokrm, skôr pochúťka
Naša zvedavosť vedie k tomu, čo s exemplármi, ktoré nespĺňajú požadované kritériá. „S tým sa počíta. Vyradia sa z chovu, idú na porážku. Tu je však dôležité nechať mäso vyzrieť a potom pripraviť nielen ako pokrm, ale skôr ako pochúťku. Práve labužníci dávajú prednosť tomuto druhu mäsa. Králičie mäso je ľahko a dobre stráviteľné, zvlášť pre deti a rekonvalescentov. Vhodné je pri diétach a zvýšenom cholesterole. Zložením sa veľmi podobá mäsu kurčiat a teľacine. Plnený králik s prílohou, paprikáš, šunka, klobása... Mäso možno spracovať a upraviť na tisícky spôsobov. Aj králičia polievka má špecifickú, korenistú chuť. To je ten úžitok, pre ktorý sa chovajú králiky,“ doplnil P. Lešťan.
Vieme dobre, že v Závažnej Porube sa chovu králikov venuje dosť ľudí, ale svoju organizáciu, spolok nemajú. P. Lešťan je členom spolku chovateľov v Ondrašovej. Čo preto robiť? „Na vytvorenie spolku je potrebné minimálne šesť členov. Verím tomu, že toľko chovateľov sa nájde a jedného dňa začne fungovať aj porubská organizácia chovateľov králikov. Bolo by to pekné, keby sa stretávali ľudia s podobnými záujmami, vymieňali si skúsenosti, spoločne riešili ťažkosti a nástrahy chovu, odpútali sa od televízorov, počítačov a nanovo sa vrátili k prírode, k zvieratkám zvlášť,“ vyjadril svoje prianie úspešný chovateľ. Možno aj v tejto oblasti nastane renesancia. Ožijú nielen spolky drobnochovateľov, ale i záhradkárov a včelárov. Je to cesta z toho uponáhľaného sveta, kde už ani na pozdrav človeka človekovi nezostáva času. Doba sa mení a my s ňou, no nikdy nie je neskoro. Začať možno vždy.
