Som mikulášska rodáčka a často cestujem do Liptova. Šoféri sú všelijakí, ochotní i mrzutí, presne ako my, cestujúci. O jednom som však chcela napísať do vašich novín už vlani. Nejako som to nestihla. Keď som však tento rok mala to šťastie cestovať s ním opäť, povedala som si, že o ňom napíšem, pretože chýr o dobrých ľuďoch by sa mal niesť čo najďalej. Tým šoférom je Ľudovít Uhrík. Jeho ľudskosť a láskavosť v dnešnej dobe až dojíma. Pri tohoročnej ceste do Tatier bolo príjemné zase pozorovať jeho profesionálny výkon nielen ako šoféra, ale aj ako komunikatívného človeka. Zbytočne sa nerozčuľuje, ale keď treba, vie zdvihnúť hlas. Nepostrehla som, že by mal potrebu prejavovať moc nad cestujúcimi a oni ho možno práve preto rešpektujú. Ctí pravidlá, je zásadový, ale i ústretový. Chcem mu poďakovať za všetkých dobiehajúcich cestujúcich, ktorých počká a nezavrie im dvere pred nosom, za bezradných turistov, pre ktorých nájde milé slovo, radu i úsmev. Ďakujeme, pán šofér.
Autor: Mária Papcunová