Marián Béreš, východniar, žijúci už štrnásť rokov v Prahe, strávil leto v Liptove. Prenajal si domček v Závažnej Porube, chodil na túry a fotografoval. Na Stretnutí cestovateľov v Prahe bude v novembri prezentovať Liptov.
Prečo ste sa rozhodli prísť na Liptov?
Učarovali mi hory. Liptov a okolie mi pripadá strategicky veľmi zaujímavá oblasť. Je úžasný, lebo na jednej strane sú Západné Tatry, na druhej Nízke. Veľmi málo oblastí má na takej malej ploche toľko krás.
Ako dlho sa venujete fotografovaniu?
Veľa som cestoval po celej Európe a popri tom som fotografoval. Ale iba tak rekreačne. Asi pred rokom a pol som sa rozhodol, že si kúpim poriadny fotoaparát. Kúpil som si digitálnu zrkadlovku a odvtedy fotografujem pravidelne. Už som urobil asi dvadsaťtisíc fotografií.
Mali ste už vlastné fotografické výstavy?
Jednu som mal v Prahe pred rokom, v lete som mal výstavu pre česko-nepálsku nadáciu a v súčasnosti sa chystajú dve moje výstavy v Prahe o Indii a Nepále. Prispievam do rôznych časopisov, spolupracujem s Krásami Slovenska.
V Prahe budete prezentovať Liptov. Nemyslíte si, že je to trochu odvaha? Predsa len, nie ste Lipták a za jedno leto sa Liptov asi až tak dobre spoznať nedá...
Netvrdím, že ho poznám perfektne. Ale pochodil som mnohé hrebene Nízkych a Západných Tatier. Materiál na prezentáciu som nezbieral iba tento rok, ale aj vlani. Na túry som chodil väčšinou sám, veľa tipov a informácií som získal od miestnych ľudí. Pýtal som sa ich, čo považujú za zaujímavé, výnimočné, veľa som sa od nich dozvedel. Pred pol rokom som robil v Prahe na Stretnutí cestovateľov prezentáciu Nízkych a Západných Tatier a trochu som sa obával, ako to tam zapadne a koľko príde ľudí. Boli tam totiž napríklad prezentácie Antarktídy, Nepálu a rôznych exotických oblastí. Ale musím povedať, že záujem o Tatry bol veľký. Pred prezentáciou vždy pripravím video, tým trochu ľudí nalákam na prezentáciu. Už mám pripravené video o Liptove, bude na internete, kde si ho ľudia môžu pozrieť.
Čo si od prezentácie sľubujete?
Myslím si, že Liptov má obrovský potenciál a dalo by sa z toho vyťažiť oveľa viac hlavne v oblasti cestovného ruchu. Môže to pomôcť celému regiónu.
Čo robíte v Prahe?
Som Košičan, do Prahy som odišiel za prácou. Desať rokov som v Prahe pracoval pre veľké americké spoločnosti v oblasti marketingu a reklamy, teraz som na voľnej nohe. Robím školenia, trénujem a koučujem manažérov na vysokých postoch, aby sa aj oni stali koučami.
Nie každý rozumie slovu kouč. Môžete ho vysvetliť?
Koučovanie je jedna z najúčinnejších metód, ako pomôcť človeku dosiahnuť výrazne lepšie výsledky v práci aj v živote. Od poznania seba samého, poznania ostatných ľudí, stanovenia vlastných vízií, hodnôt a cieľov až po konkrétne napĺňanie týchto cieľov. Pred dvoma rokmi som putoval sám po Slovensku. Na základe tohto putovania som pripravil pre manažérov tréning, ktorý sa volá extrémny koučing. Nie je to klasické školenie. Manažéri sú vytrhnutí z kancelárií a bez mobilov a laptopov chodia po horách. Idú vlastne z extrému do extrému. Príroda najviac naučí človeka. Všetky manažérske poučky sa dajú prirovnať k tomu, čo robíme na ceste. Je tam analógia s horami.
Máte na to, čo robíte, nejaké špeciálne vzdelanie?
Vyštudoval som síce strojárinu, ale vedel som, že raz skončím tak, že budem pomáhať ľuďom. Mojou doménou je typológia ľudí. Prešiel som rôznymi manažérskymi postami a začalo ma zaujímať, prečo sa niektorí ľudia dostanú hore a niektorí nie. Začal som o tom študovať knižky, pripravoval som diagnostické testy. Znie to možno nadnesene, ale keď sa pozriem na človeka, po desiatich sekundách ho dokážem zaradiť, podľa vonkajších znakov, ako funguje s úspešnosťou na 80-90 percent.
V októbri má vyjsť vaša kniha Ako manipulovať s ľuďmi s podtitulom A nenechať manipulovať so samým sebou. Je ťažké sa to naučiť?
S ľuďmi sa dá veľmi jednoducho manipulovať. Kto chce, naučí sa to za dva dni tréningu. Kto nechce, zostane väčšinou manipulovateľný až do konca svojho života. Svet je vlastne rozdelený na manipulátorov a manipulovateľných. Tých druhých je asi 90 percent.
Cítite sa ako Košičan, Pražák alebo Lipták?
V prvom rade som človek, potom svetobežník, Európan a Slovák. Ďalej to už nerozoberám. Asi som teraz už košicko-pražsko-liptovský. Momentálne mám tri domovy - Košice,Prahu a Liptov.
Chceli by ste v Liptove žiť, ale bol to len taký úlet?
Nie, nebol to úlet. Viem, že raz skončím tu, niekde v horách.
Ktoré fotografie z Liptova považujete za najvydarenejšie?
Najlepšie fotografie vznikajú vtedy, keď som tam, kde som pôvodne vôbec nemal byť. Ale prídu nejakú nepredvídané udalosti, niečo vás zastaví, skríži plány. Stalo sa mi to v Nepále, aj nedávno na Kráľovej holi. Keď som išiel hore, zastihol ma veľký dážď. Bol som premoknutý na kosť a nútený prespať v malej miestnosti asi 3x3 metre. Spali sme tam šiesti. Nadával som,že som nemohol ísť ďalej. A na druhý deň som urobil jednu z najkrajších fotografií. Podobné sa mi stalo na Poludnici.
Ktoré miesto v Liptove vám najviac učarovalo?
Práve Poludnica. Na jednej strane vidíte celé Západné Tatry a na druhej Nízke. Je to podľa mňa jedno z najkrajších miest. Druhé krásne miesto, ktoré mám veľmi rád, je Chopok. Podarilo sa mi tam odfotografovať východ slnka presne v strede medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Tretie miesto, ktoré mám rád, sú Babky. Nádherné výhľady sú aj z Chabenca, Skalka je úžasné miesto, Vajskovská dolina je nádherná. Jeden z najkrajších výhľadov na Slovensko je z Veľkého Choča.
•••
Marián Béreš prišiel do redakcie s ruksakom, na ktorom mal zvonček. Možno preto nestretol na potulkách Liptovom medveďa. Počas rozhovoru sme sa, okrem iného, dozvedeli, že je dorasteneckým majstrom Slovenska v bedmintone, venoval sa viacerým druhom športu a píše poviedky. Chceli sme si ich prečítať, tak nám ich priniesol na cédečku. Zaujali nás a jednu z nich si budete môcť prečítať aj vy vo vianočnom čísle. Páčili sa nám jeho fotografie, z ktorých sme dlho nemohli odlepiť oči. Mnohé z nich uvidia cestovatelia v Prahe, a preto sa dá predpokladať zvýšený výskyt turistov v Liptove.
