Keď prší, chodí do kostola v Iľanove. Keď svieti slnko, je v horách
„Ponáhľam sa, už zasa balím plecniak na niekoľkodňovú túru do Moravsko-sliezkych Beskýd,“ zasmiala sa dôchodkyňa a turistka Elena Bakošová z Liptovského Hrádku. Ona sa totiž upísala horám. Napriek svojmu veku absolvuje každý rok niekoľko náročných i menej náročných túr do vysokohorského prostredia doma i v zahraničí. Neobíde ani výstavy horskej fotografie či festivaly, kde sa premietajú filmy s vysokohorskou tematikou.
Na jednom z festivalov Vysoké Tatry E. Bakošovú upútala akcia Zdolávanie mét S 2000 v treťom tisícročí. Cieľom podujatia je aktivizovať turistov, aby prekonávali miesta na Slovensku v nadmorskej výške dvetisíc metrov. Elena Bakošová ich má na svojom konte niekoľko. Podľa záznamníka šesťdesiat. To znamená, že zo Slovenského vysokohorského turistického spolku získala nielen bronzový a strieborný odznak, ale aj zlatý za zdolanie dvojtisícoviek na Slovensku. O túrach si vedie záznamy, ktoré píše priamo na mieste činu. Technickým písmom červenou farbou názvy. Modrým perom presný záznam túry, výstupu či vychádzky. Listujeme v zošite: Grécko – najvyššia hora Olympu Mytikas 2 917 metrov, Fačkovský kľak 1351,6 metrov, Studenovodské vodopády, Rainerova chata, Holčovská Magura 1059 metrov, Starohorské vrchy, Predná Magura 1171 metrov, Kopa 1187 metrov, Krakova Hoľa 1751 metrov, Sivý vrch 1805 metrov, Fatranský Kriváň 1709 metrov, Kľak 1394 metrov, Kopské sedlo 1749 metrov, Sitno 1009 metrov, posledný záznam z Rakúsko – Štajerska z augusta 2007 – kopce vo výškovom rozmedzí 1238 (Präbicht) až 1860 metrov (Hochalm)...
Kedy ste zistili, že sú vám hory blízke?
Začala som chodiť do hôr, ešte keď moji synovia boli malí. Jeden z nich mal len deväť, keď sme sa vybrali na Ostrý Roháč. Poblúdili sme a do chaty sme sa vrátili neskoro večer. Chatár hneď na mňa spustil, že nemám rozum, s takými malými deťmi sa vybrať na túru a poblúdiť... Naplno som sa však horám začala venovať na dôchodku. Viete, už som dosť stará a musím sa ponáhľať, aby som všetko, čo chcem, videla a prešla po vlastných. Potrebujem pohyb aj na dôchodku. Na túrach idem svojím vlastným tempom a dostanem sa vždy do cieľa.
Ste organizovaná v nejakom turistickom oddieli?
Ja som ako prelietavý vták. Chodievam aj s turistami z Klubu slovenských turistov z Liptovského Mikuláša, aj s turistami z Telovýchovnej jednoty Tesla Liptovský Hrádok. No sledujem všetky dostupné kalendáre turistických podujatí na Slovensku a vždy sa pridám k skupine, ktorá podniká do hôr, pre mňa, zaujímavú túru.
Na ktoré dvetisícovky ste vysúpili?
Jój, bolo ich vyše šesťdesiat. O všetkých som si urobila záznamy. Dokonca ich robievam dvakrát. Čo ak by sa mi jeden zo slovníkov stratil? Z mnohých túr mám účastnícke listy, odznaky alebo pečiatky v osobitnom zápisníku. Mám v ňom nalepené všetko, čo sa mi páči: mapky, logá, vstupenky...
Koľko zošitov so záznamami máte?
Asi sedem. Je veľmi dobré z času na čas zalistovať si v nich. Spomeniem si aj na také veci, na ktoré by som dávno zabudla, pripomeniem si atmosféru výstupu a spomeniem na priateľov, ktorí so mnou boli. V slovníkoch mám presné trasy, názvy miest aj časy, za aké som ten-ktorý vrch zdolala. Rada sa k nim vraciam hneď po túre, ale aj neskôr.
Chodievate na túry sama alebo máte stabilnú skupinku priateľov - turistov?
Už som povedala, že som ako prelietavý vták. Rada chodím v skupine, mám svojich priateľov na túry, ale zisťujem, že mi celkom vyhovuje chodiť aj samej. Idem si svojím tempom a prežívam krajinu. Musím chodiť veľa, keď mám už toľko rokov. Ale keď prší, idem do kostola do Iľanova, rada počúvam litánie iľanovského farára.
Autor: DagmaRA
