Mnohé ženy doma pletú svetre, šály či ponožky pre seba a svoju rodinu. Ale sú aj také, ktoré štrikujú deky a obväzy pre malomocných v Afrike. Nedávno sa ich vo Vavrišove zišlo päť: Margita Bobulová, Drahomíra Hýsková, Svatava Prečová, Zlatka Beňová a Táňa Račková. Všetky sú členky Bratskej jednoty baptistov, ktorej biskupom bol aj učiteľ národov Ján Amos Komenský. Okrem iného učil aj to, že ľudia by si mali pomáhať.
V zimné piatky sa stretávajú priadky
„V časopise Rozsievač sme sa pred niekoľkými rokmi dočítali, že v Komárne vyhlásili zaujímavú akciu. Vyzvali dôchodkyne, ktoré rady pletú a majú čas, aby plietli štvorce 20x20 cm, že z nich budú robiť deky a posielať ich do leprosárií. To sú nemocnice, kde liečia lepru, čiže malomocných. Najbližšie leprosárium je v Rumunsku, ďalšie sú v strednej Ázii v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu. Povedali sme sestrám v našom zbore, nech donesú staré svetre, poslali sme ich do pradiarne pri Trenčíne a odtiaľ nám poslali šesť kilogramov priadze. Niečo sme za ňu zaplatili, ale oveľa menej, ako keby sme vlnu kupovali v obchode. Porozdeľovali sme ju ženám a asi pred piatimi rokmi sme začali pliesť štvorce. Vždy na jar ich pošleme do Komárna, tam zabezpečia, aby ich zošili a deky posielajú do leprosárií,“ povedala Drahomíra Hýsková. Adoptovala si a vychovala dve deti z detského domova. Stretli sme sa v jej skromnom, ale útulnom byte vedľa baptistickej modlitebne, na ktorej je nápis Boh je láska. Práve sa vrátila zo záhrady a obviazala si prst. Poranila si ho kosákom a bola trochu smutná, že sa jej bude zle štrikovať. „Začali sme to s Margitkou Bobulovou, ona je dušou priadok. Schádzame sa cez zimu raz za týždeň väčšinou v piatok večer u niektorej z nás, pletieme, rozprávame sa, niekedy niečo hodnotné popočúvame. Margitka založila túto peknú tradíciu pred mnohými rokmi. Prečo by svoju kávu alebo čaj mal piť každý sám, keď ho môžeme piť spoločne? Mávame aj sesterské stretnutia, na ktorých si povieme, koho treba navštíviť, kto je sám, kto niečo potrebuje, kto je chorý. Tým pestujeme aj blízke rodinné vzťahy, lepšie sa poznávame.“
Svetríky a papučky pre africké bábätká
Okrem štvorcov štrikujú ženy pre chudobné africké deti aj svetríky a papučky. „Pred niekoľkými rokmi prišla na Slovensko švajčiarska misia na Níle. Táto misijná organizácia je tam už 50 rokov. Poskytuje chorým ľuďom v krajinách na Níle - Egypte, Sudáne a Etiópii hlavne lekársku starostlivosť. Budujú tam nemocnice, školia domorodých obyvateľov. Hovorili nám o tom, v akých hrozných podmienkach a chudobe tam ľudia žijú. Povedali, že ak im chceme trochu pomôcť, môžeme pliesť pre malé deti svetríky a papučky. Cez deň sú tam síce horúčavy, ale v noci chladno. Keď tu boli zástupcova misie znovu vlani v novembri, vraveli: ,Dostali sme veľkú zásielku krásnych pletených vecí pre malé bábätká zo Slovenska. Už sme ich aj porozdávali a bol to ten najkrajší kus oblečenia, ktoré tam deti mali.’ Chcela by som teraz začať štrikovať spacie vaky pre bábätká, aby sa do nich mohli v noci schovať a aby im bolo teplo,“ prezradila Drahomíra Hýsková.
Robme všetci dobré věci
Všetky ženy, ktoré sa stretli pred dvoma týždňami u Zlatky Beňovej vo Vavrišove, pletú štvorce alebo vecičky pre detičky, iba Svatava Prečová pletie obväzy. „Materiál mi posiela dcéra, ktorá ho dostáva od charity v Olomouci. Obväzy pletiem pre malomocných do Ugandy z bielej Snehurky. Jedno klbko má dvesto metrov a upletiem z neho 230 riadkov. Dĺžka jedného obväzu musí byť tristo riadkov a šírka tridsať očiek. Je to ľahké, štrikuje sa stále iba hladko. V každej cirkvi, v každom zbore sú starenky, ktoré ovládajú ručné práce. Je to výborný relax, môžu sa pri tom rozprávať, modliť aj spievať. A robia pritom dobrú a osožnú vec. Mám už osemdesiat rokov, všelijaké choroby, ťažko sa mi chodí, ale som rada, že aj v tomto stave môžem byť užitočná. A keby som chodiť vôbec nemohla, nevadí. Pliesť môžem aj v kresle,“ povedala Svatava Prečová. Užitočná chce byť aj po smrti, preto sa rozhodla nedať sa spopolniť ani pochovať. Svoje telo chce poskytnúť anatomickému alebo patologickému ústavu na vedecké účely. Viera jej dáva silu prekonávať ťažkosti s ľahkosťou a tešiť sa zo všetkého, čo život prináša. „Odkedy som veriaca, som veselá. Všetkých kresťanov spája jedno – osobnosť Pána Ježiša. To, čo nás rozdeľuje, nie je také dôležité. Preto by sme mali všetci spolupracovať na dobrých veciach.“
