umelecký vedúci a choreograf folklórneho súboru Liptov
Rodná obec: Liptovské Sliače
Vek: 67 rokov
Životná dráha: Základnú školu som si v roku 1947 - 1955 „odsedel“ v Liptovských Sliačoch, strednú som neabsolvoval z dôvodu nástupu do profesionálneho súboru SĽUK v Bratislave. Po návrate z vojenskej základnej služby som pracoval v SCP Ružomberok, kde som si doplnil stredoškolské vzdelanie a v rokoch 1974 - 1977 som absolvoval trojročné nadstavbové školenie učiteľov a vedúcich detských a mládežníckych kolektívov v bratislavskom Osvetovom ústave.
Profesionálna dráha: Od mladosti je spojená s folklórom, ľudovým tancom, hudbou. Veď základnú vojenskú službu som „prežil“ vo vojenskom folklórnom súbore (FS) Jánošík v Brne. Po návrate domov, v roku 1962, ma Klimo Ondrejka, môj učiteľ a veľký vzor, odporučil na funkciu umeleckého vedúceho FS v Liptovských Sliačoch. Nakoniec som pracovne i umelecky skončil v Ružomberku, v súbore, ktorý sa po viacerých rokoch rôznych foriem vyprofiloval na FS s pevným umeleckým zameraním a organizačnou štruktúrou. A tak so súborom Liptov, ktorý vlani oslávil 60. výročie svojho vzniku, vedno kráčame v dobách dobrých i tých menej prajných.
Čo mu zamestnanie vzalo: Ojojój, pri odpovedi na túto otázku by sa dali písať romány. Ak by som sa nevenoval folklóru, možno by som podľa matkinho a otcovho učenia viedol život podľa vtedajšieho poriadku a pokračoval v otcovskej – roľníckej tradícii. Možno by som sa viacej venoval štúdiu a robil niečo úplne iné. Ja som však nesedel pri peci, ale tancoval na pódiách mnohých krajín sveta. Možností, čo som mohol robiť, je mnoho, ale vždy bude platiť - minulosť sa meniť nedá a plakať nad rozliatym mliekom sa neoddá.
A čo mu dalo: Znovu otázka, na ktorú by sa dalo odpovedať od rána do večera. Nad všetkým tróni jedna-jediná myšlienka – bez folklóru, bez poznania vlastnej minulosti by bol ľudský život veľmi chudobný. A môj život je veľmi, veľmi bohatý, vrchovato človečenstvom naplnený, hodnotný.
Najväčší životný neúspech: Na doterajší život sa takto nedívam. Každý človek zažíva prehry, raduje sa z výhier, ale... Ak sa z prehry poučí, potom to už nie je prehra, ale ponaučenie.
Najväčší životný úspech: Mohol (mal) by som spomínať svadbu, narodenie detí, úspechy a ocenenia súboru a mojej práce. To všetko sa však odvíja od spokojnosti jednotlivca, v mojom prípade od skutočnosti, že práca sa mi vďaka všemohúcemu a ľuďom dobrej vôle stala koníčkom a koníček prácou.
Najvýznamnejšie medzníky života: Všetky rozhodnutia a činy, ktoré posúvajú veci dopredu.
V profesionálnej kariére si najviac cení: Že FS Liptov patrí medzi špičku na Slovensku, že je známy na celom svete, že má ambície, predpoklady a načrtnuté reálne cesty alebo napredovania.
Koníčky: Keďže práca sa mi stala koníčkom a koníček prácou, predovšetkým ľudový tanec a k nemu patrí pieseň, kroj, naše ľudové kultúrne dedičstvo.
Čo nemá rád: Zlobu, neprajníctvo, závisť... Zlé vlastnosti, ktoré zvádzajú človeka na scestie.
Čo má rád: Nuž, opak predchádzajúcej odpovede – dobrotu, radosť z úspechu druhých. Dobré vlastnosti, dobrých anjelov, ktorí nás vedú tými správnymi cestami a cestičkami života.
Plány do budúcna: Profesionálne sú spojené so súborom Liptov, s jeho napredovaním a budúcimi úspechmi. Súkromne si nejaké „generálne“ plány nerobím. Hlavne aby boli zdravie a pohoda. Ostatné už príde samo.
Čo by vo svojom okolí zmenil: Nič netreba meniť. Stačí, ak sa každý bude k tomu druhému správať tak, ako by chcel, aby sa ten druhý správal pri kontakte s ním.
Autor: -sz-