Ružomberok – „Veru, neviem kedy som sa naposledy tešil z ligového gólu. Je to okolo poldruha roka.“
Takto sa nám vyznal Roland Števko, autor dvoch ružomberských úspešných zásahov v Senci. „Mal som aj trochu šťastia. Pri prvom góle, ktorým sme vyrovnali na 2:2, sa po priamom kope lopta odrazila ku mne. Ja som ju hlavou len predĺžil do siete. Nuž a druhý bol z penalty.“
Boli ste vopred určený na prípadný pokutový kop?
„Nie, nikto nebol určený. Exekútorom mal byť ten hráč, ktorý sa v danom okamihu bude na to cítiť. Ja som si veril, navyše som bol oddýchnutý, tak som si loptu zobral. Rovnaký úmysel mal aj Števo Zošák. Už som však bol rozhodnutý.“
Pamätáte sa na váš doterajší posledný gól z jedenástky?
„Nie. V lige to ale určite nebolo. Možno niekedy v mládežníckej kategórii. Ja som jedenástky nekopal. Akurát po tréningoch si to sem–tam s brankárom Smieškom rozdáme o stovku.“
Mali ste trému pred tým ako ste si postavili loptu na biely bod?
„Ani nie. Išlo však o dosť nezvyčajnú situáciu. Bola tam červená karta a zranený Marek Bakoš. Dve-tri minúty sa nehralo. Nebolo to pre mňa príjemné čakanie. Všetko sa dobre skončilo a lopta zakotvila v sieti.“
S akými pokynmi vás na ihrisko vyprevádzal tréner Bičovský, keď ste v 60. min striedali Božoka?
„Aby som sa snažil prikryť loptu telom a pokúsil sa dať gól.“
Aký to bol zápas?
„Určite nie ľahký, aj keď Senec je posledný. Veľmi nepríjemné bolo, keď sme prehrávali 1:2. Zo Senca sa nepatrilo vrátiť bez víťazstva. Dôležité bolo, že nás podržal Ľuboš Hajdúch.“
