Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Prvý remeselnícky jarmok má úspešnú premiéru za sebou

„Myšlienkou na usporiadanie jarmokov sme sa zaoberali už niekoľko rokov, ale vždy rok prešiel a my sme ho neusporiadali,“ s úsmevom povedala Renáta Antolová, pracovníčka Obecného úradu v Partizánskej Ľupči. „Potom nás trošku pribrzdila rozsiahla rekonštrukcia kultúrneho domu. Dokončili sme ho vlani a povedali sme si, prečo nie jarmok, keď už máme reprezentačné miesta. Partizánska Ľupča mala bohatú históriu a vychýrené jarmoky. Chceli sme nadviazať na tradíciu, podľa ktorej jarmoky v obci bývali aj na Matúša, a tak 21. a 22. septembra celá obec žila prvým ročníkom prezentácie tradičnej ľudovej tvorby na Remeselníckom jarmoku.“

Jarmoky v obci mali bohatú históriu

Ako si zaumienili, tak urobili. Vedenie obce dalo hlavy dokopy, prizvali aj zástupcov spoločenských organizácií – hasičov, futbalistov, poľovníkov, Červený kríž, ľudí pracujúcich na aktivačných prácach, mnohých jednotlivcov a návrhy na program jarmoku šli akoby samé od seba. „Niečo sme vymysleli a postupne nápadov pribúdalo,“ povedala Renáta Antolová. „Zatiaľ nevieme, či budú jarmoky každý rok. Príprava tohto prvého bola náročná. Najmä finančne. Chceli by sme však jarmoky poriadať aspoň každý druhý rok. Celá história je zmapovaná a zapísaná v dvoch monografiách o obci, a práve preto by sme v tradícií chceli pokračovať.“
Čo hovorí história Partizánskej Ľupče? Ľupčania získali už v roku 1263 od panovníka Bela IV. s prvým mestským privilégiom aj trhové právo podľa Krupiny a Banskej Štiavnice. Podľa historických záznamov sa trh v 14. až 16. storočí konal pravidelne každú sobotu. Týždenné trhy boli ekonomickým základom ďalšieho vývinu Ľupče ako mesta. Právo konania dvoch jarmokov Ľupčania získali až od kráľa Žigmunda, ktorý svojou listinou zo 16. 12. 1434 udelil Ľupči nové výsady a ustálil konanie pravidelných jarmokov na sviatok svätého Stanislava, ako staršieho patróna mesta a neskôr aj kostola a na sviatok desaťtisíc rytierov – mučeníkov. Kráľ Leopold I. listinou z 24. 2. 1688 potvrdil výsadné listiny svojich predchodcov a udelil Ľupči právo na ďalšie dva jarmoky, ktoré sa mali každoročne konať 18. septembra a 12. novembra. Toto rozhodnutie potvrdila aj Liptovská župa. V Ľupči bolo kedysi veľa cechov. Ich najväčší rozmach nastal v 17. storočí, keď vznikoli napríklad cechy: kováčsky, zámočnícky, kolársky, čižmársky, krajčírsky, cechy súkenníkov, gombičkárov, remenárov, klbučníkov, sedlárov a povrazníkov.
„Rozumy“ o tradičných ľupčianskych jarmokoch chceli organizátori tohtoročného ťahať od najstarších občanov. „V obci žil veľký pamätník jarmokov Adolf Uhrík, počítali sme s tým, že nám príde porozprávať o slávnej minulosti Partizánskej Ľupče, a on mal v deň jarmoku pohreb. Ani som sa s ním nerozprávala, všetko si vzal so sebou,“ ľutovala R. Antolová.
Kedysi v obci pozývali na majálesy hudbou a spevom. Túto tradíciu oprášili, a tak v predvečer jarmoku v Partizánskej Ľupči chodil po dedine sprievod s koníkom, s bričkou, na ktorej sedeli členovia ľudovej muziky Stanka Luptáka s hudobnými nástrojmi a za hudby a spevu pozývali na jarmok. Zapriahnutý koník pochádzal z Trsteného a do sprievodu ho spolu s manželom a bričkou ponúkla Alenka Hlavajová, bývalá obyvateľka Partizánskej Ľupče. Za vyzdobenou bričkou vykračovali žiaci z miestnej základnej školy v krojoch a s chuťou sa chytali do spevu s Ľudovou muzikou Stanka Luptáka. Chvíľu vykračovali po obci, kde-tu sa zastavili a potešili ľudovou piesňou. Pred domy, na ulicu ich spev vytiahol mnohých obyvateľov.

Obradná miestnosť sa zmenila na expóziu

„Výrobky na výstavu sme, bohužiaľ, už len pozberali po obci, pretože remeslá v dedine sú na zániku,“ ľutovala R. Antalová. Štyrom ženám, ktoré za dverami obradnej miestnosti Obecného úradu v Partizánskej Ľupče v predvečer jarmoku čakali na prvých návštevníkov, sa však zbierka podarila. Anna Jacková, Žofia Sokolová, Zlatica Chalupková a Anna Sokolová. Celé dva týždne pred jarmokom sa „krútili“ okolo zriaďovania remeselníckej izby. Zháňali náčinia a hotové výrobky. Do obradnej miestnosti priniesli i staré zažltnuté fotografie, výšivky, tkané koberce, hoblíky, mutelnice, sánky aj detský kočík. „Keď sme hľadali po dedine predmety do expozície, ľudia boli ochotní a poznášali z pôjdov i zo šôp veľa vecí. V obradnej miestnosti je vyše dvesto predmetov,“ prezradila Anna Sokolová. Zároveň pripustila, že starší Ľupčania boli ochotnejší, mladším sa vraj veľmi na šopy nechcelo...
Jednu ucelenú časť v remeselníckej izbe tvorili trofeje poľovníkov z poľovníckeho združenia Ľupčianka, ďalšiu výrobky z občianskeho združenia Priatelia obcí Vlašky, Krmeš, Vlachy. Ba na stene viseli aj kroje. No Anna Sokolová hneď doplnila, že v Partizánskej Ľupči sa kroje v tradičnom ponímaní nenosili. Partizánska Ľupča bola vždy „pánska“, a tak v šatníku Ľupčanov bolo skôr tmavé „pánskejšie“ oblečenie: sukne a nohavice, biele blúzky. Bačovský kroj na stene priniesli zo Sliačov.

Hlásnik uložil Ľupčanov do postelí

Keď remeslá, tak oživiť všetko, čo zostalo z minulosti. V duchu tejto myšlienky v deň jarmoku otvorili v obci stálu expozíciu v kováčskej dielni Jozefa Rybáka. J. Rybák celý život pracoval ako kováč, a tak všetky nástroje v dielni sú pôvodné – mechy, nákovy, kladivá, kliešte... Počas jarmoku v nej však ukážky kováčskej práce robil pozvaný kováč Martin Moravčík s manželkou Miroslavou z Kalamien, ktorý pracuje v Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku.
Čo bolo netradičné na ľupčianskom jarmoku? Tradičné hlásenie z veže – z „polmesiačikov“. Večer o dvadsiatej druhej hodine v piatok i v sobotu sa ozval z veže rímsko – katolíckeho kostola sv. Matúša hlásnik Albín Antol slovami zapísanými v kronike v roku 1877: Chváľ každý duch hospodina i Ježiše, jeho syna, už bila desiata hodina, opatrujte svetlo, oheň, aby nebyl lidem škoden. Spočívejtež s Pánem Bohem. „Tak to bolo kedysi zaužívané, a preto aj počas jarmoku uložil hlásnik Ľupčanov spať,“ vysvetlila R. Antolová. „No požiadali sme Albína Antola, aby nám urobil hlásnika aj v sobotu dopoludnia a netradične z mesiačikov oznámil otvorenie jarmoku.“
V sobotu zachvátila Partizánsku Ľupču pravá jarmočná nálada. Stánky, remeslá, kroje, spev, hudba. Milka Kacianová z Malatínov, pôvodom z Partizánskej Ľupče, i Petra Benčová z Partizánskej Ľupče predviedli krásu paličkovanej čipky, pernikárka z Liptovského Mikuláša urobila ukážky zdobenia perníkov, v kováčskej dielni kováč rozdúchal mechy. Spolok chovateľov v obci má za sebou už päťdesiat rokov. Jeho členovia pripravili burzu zvierat a tiež vynikajúci guláš a hriatô.
Na zábradlí evanjelického kostola bol vežový koncert členov zo Základnej umeleckej školy J. L. Bellu z Liptovského Mikuláša. Cez obed moderátori Barborka Janíčková s Aďom Ohrádkom vymysleli klauniádu a súťaže pre deti. Popoludnie sa nieslo najmä kultúrnym programom: ľudová muzika Stanka Luptáka, žiaci zo základnej a materskej školy svojím tancom šimi –šimi začali pripravovať všetkých k večernému tancu. S malou ukážkou vystúpil detský divadelný súbor Minetrdlo, súrodenci Paškovci z Partizánskej Ľupče, Poludnica zo Závažnej Poruby, Chabenec z Dúbravy a Dratvárik z družobnej Slovenskej Ľupče. Na jarmoku nechýbal ani starosta Slovenskej Ľupče Peter Lakomčík s manželkou. A bez koho by sa prvý remeselnícky jarmok nemohol konať? Bez sponzorov, ktorí sa pričinili o to, aby sa 1. ročník jarmoku vôbec mohol zrodiť. Neboli to sponzori len z Partizánskej Ľupče, ale mnohí podnikatelia, dodávatelia, spolupracovníci, s ktorými má obec priateľské vzťahy.
Na jarmoku bola zábava, guláš, hriatô, ohňostroj, a tak všetci, čo mali ruky a nohy a pomáhali pripraviť jarmok, mohli si spokojne povedať, že sa v Partizánskej Ľupči podarilo dôstojne oživiť tradíciu.

Čím žije obec v súčasnosti

Starosta Partizánskej Ľupče Ľubomír Frič k súčasnému dianiu v obci povedal: „Ako všetci starostovia i ja patrím do skupiny starostov, ktorí majú aj úspechy, aj neúspechy. Najradšej spomínam na úspechy, ktoré prinášajú hlavne občanom radosť. V súčasnej dobe pripravujeme kolaudáciu nájomného bytového domu a kolaudáciu I. etapy revitalizácie centra obce, ktorá zahŕňala obnovu lavičiek, mostíka, oporného múru a rekonštrukciu chodníkov na námestí. Pripravený máme projekt už aj na II. etapu, kde by sme chceli urobiť sadové výsadby, osvetlenie, parkoviská a podobne. Pretože je veľký záujem o investičnú bytovú výstavbu, vykonávame prípravy na predaj šestnástich stavebných pozemkov v lokalite Kamence. Zaoberáme sa aj prípravou projektov, kde finančné prostriedky by sme chceli čerpať z eurofondov. V miestnej časti Magurka sa nám tiež začala výstavba rekreačných domčekov, z tohto dôvodu je nutné začať budovať inžinierske siete, hlavne prístupové cesty a elektrické vedenie. Toto všetko zaberá veľa času, ale aj napriek všetkým starostiam sa nám úspešne cez minulý víkend podarilo zorganizovať podujatie 1. ročníka remeselníckeho jarmoku, ktorý splnil svoje poslanie: zblížiť a zabaviť nielen našich spoluobčanov, ale aj širokú verejnosť.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 713
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 598
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 650
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 667
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 392
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 432
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 268
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 637
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 362
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 358
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Pomník Pod skalkou obnovia z vládnej dotácie

K dotácii 8-tisíc eur plánuje radnica uvoľniť z mestského rozpočtu ďalších 4-tisíc eur.

Vodáci sú už bez vody, ryby vylovené, začína sa modernizácia

Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši je už odstavený.

Po odstavení vody ešte vylovili uviaznuté ryby Liptovskí rybári.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?