Nedeľa, 25. september, 2022 | Meniny má Vladislav

Prvý remeselnícky jarmok má úspešnú premiéru za sebou

„Myšlienkou na usporiadanie jarmokov sme sa zaoberali už niekoľko rokov, ale vždy rok prešiel a my sme ho neusporiadali,“ s úsmevom povedala Renáta Antolová, pracovníčka Obecného úradu v Partizánskej Ľupči. „Potom nás trošku pribrzdila rozsiahla rekonštrukcia kultúrneho domu. Dokončili sme ho vlani a povedali sme si, prečo nie jarmok, keď už máme reprezentačné miesta. Partizánska Ľupča mala bohatú históriu a vychýrené jarmoky. Chceli sme nadviazať na tradíciu, podľa ktorej jarmoky v obci bývali aj na Matúša, a tak 21. a 22. septembra celá obec žila prvým ročníkom prezentácie tradičnej ľudovej tvorby na Remeselníckom jarmoku.“

Jarmoky v obci mali bohatú históriu

Ako si zaumienili, tak urobili. Vedenie obce dalo hlavy dokopy, prizvali aj zástupcov spoločenských organizácií – hasičov, futbalistov, poľovníkov, Červený kríž, ľudí pracujúcich na aktivačných prácach, mnohých jednotlivcov a návrhy na program jarmoku šli akoby samé od seba. „Niečo sme vymysleli a postupne nápadov pribúdalo,“ povedala Renáta Antolová. „Zatiaľ nevieme, či budú jarmoky každý rok. Príprava tohto prvého bola náročná. Najmä finančne. Chceli by sme však jarmoky poriadať aspoň každý druhý rok. Celá história je zmapovaná a zapísaná v dvoch monografiách o obci, a práve preto by sme v tradícií chceli pokračovať.“
Čo hovorí história Partizánskej Ľupče? Ľupčania získali už v roku 1263 od panovníka Bela IV. s prvým mestským privilégiom aj trhové právo podľa Krupiny a Banskej Štiavnice. Podľa historických záznamov sa trh v 14. až 16. storočí konal pravidelne každú sobotu. Týždenné trhy boli ekonomickým základom ďalšieho vývinu Ľupče ako mesta. Právo konania dvoch jarmokov Ľupčania získali až od kráľa Žigmunda, ktorý svojou listinou zo 16. 12. 1434 udelil Ľupči nové výsady a ustálil konanie pravidelných jarmokov na sviatok svätého Stanislava, ako staršieho patróna mesta a neskôr aj kostola a na sviatok desaťtisíc rytierov – mučeníkov. Kráľ Leopold I. listinou z 24. 2. 1688 potvrdil výsadné listiny svojich predchodcov a udelil Ľupči právo na ďalšie dva jarmoky, ktoré sa mali každoročne konať 18. septembra a 12. novembra. Toto rozhodnutie potvrdila aj Liptovská župa. V Ľupči bolo kedysi veľa cechov. Ich najväčší rozmach nastal v 17. storočí, keď vznikoli napríklad cechy: kováčsky, zámočnícky, kolársky, čižmársky, krajčírsky, cechy súkenníkov, gombičkárov, remenárov, klbučníkov, sedlárov a povrazníkov.
„Rozumy“ o tradičných ľupčianskych jarmokoch chceli organizátori tohtoročného ťahať od najstarších občanov. „V obci žil veľký pamätník jarmokov Adolf Uhrík, počítali sme s tým, že nám príde porozprávať o slávnej minulosti Partizánskej Ľupče, a on mal v deň jarmoku pohreb. Ani som sa s ním nerozprávala, všetko si vzal so sebou,“ ľutovala R. Antolová.
Kedysi v obci pozývali na majálesy hudbou a spevom. Túto tradíciu oprášili, a tak v predvečer jarmoku v Partizánskej Ľupči chodil po dedine sprievod s koníkom, s bričkou, na ktorej sedeli členovia ľudovej muziky Stanka Luptáka s hudobnými nástrojmi a za hudby a spevu pozývali na jarmok. Zapriahnutý koník pochádzal z Trsteného a do sprievodu ho spolu s manželom a bričkou ponúkla Alenka Hlavajová, bývalá obyvateľka Partizánskej Ľupče. Za vyzdobenou bričkou vykračovali žiaci z miestnej základnej školy v krojoch a s chuťou sa chytali do spevu s Ľudovou muzikou Stanka Luptáka. Chvíľu vykračovali po obci, kde-tu sa zastavili a potešili ľudovou piesňou. Pred domy, na ulicu ich spev vytiahol mnohých obyvateľov.

Obradná miestnosť sa zmenila na expóziu

„Výrobky na výstavu sme, bohužiaľ, už len pozberali po obci, pretože remeslá v dedine sú na zániku,“ ľutovala R. Antalová. Štyrom ženám, ktoré za dverami obradnej miestnosti Obecného úradu v Partizánskej Ľupče v predvečer jarmoku čakali na prvých návštevníkov, sa však zbierka podarila. Anna Jacková, Žofia Sokolová, Zlatica Chalupková a Anna Sokolová. Celé dva týždne pred jarmokom sa „krútili“ okolo zriaďovania remeselníckej izby. Zháňali náčinia a hotové výrobky. Do obradnej miestnosti priniesli i staré zažltnuté fotografie, výšivky, tkané koberce, hoblíky, mutelnice, sánky aj detský kočík. „Keď sme hľadali po dedine predmety do expozície, ľudia boli ochotní a poznášali z pôjdov i zo šôp veľa vecí. V obradnej miestnosti je vyše dvesto predmetov,“ prezradila Anna Sokolová. Zároveň pripustila, že starší Ľupčania boli ochotnejší, mladším sa vraj veľmi na šopy nechcelo...
Jednu ucelenú časť v remeselníckej izbe tvorili trofeje poľovníkov z poľovníckeho združenia Ľupčianka, ďalšiu výrobky z občianskeho združenia Priatelia obcí Vlašky, Krmeš, Vlachy. Ba na stene viseli aj kroje. No Anna Sokolová hneď doplnila, že v Partizánskej Ľupči sa kroje v tradičnom ponímaní nenosili. Partizánska Ľupča bola vždy „pánska“, a tak v šatníku Ľupčanov bolo skôr tmavé „pánskejšie“ oblečenie: sukne a nohavice, biele blúzky. Bačovský kroj na stene priniesli zo Sliačov.

Hlásnik uložil Ľupčanov do postelí

Keď remeslá, tak oživiť všetko, čo zostalo z minulosti. V duchu tejto myšlienky v deň jarmoku otvorili v obci stálu expozíciu v kováčskej dielni Jozefa Rybáka. J. Rybák celý život pracoval ako kováč, a tak všetky nástroje v dielni sú pôvodné – mechy, nákovy, kladivá, kliešte... Počas jarmoku v nej však ukážky kováčskej práce robil pozvaný kováč Martin Moravčík s manželkou Miroslavou z Kalamien, ktorý pracuje v Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku.
Čo bolo netradičné na ľupčianskom jarmoku? Tradičné hlásenie z veže – z „polmesiačikov“. Večer o dvadsiatej druhej hodine v piatok i v sobotu sa ozval z veže rímsko – katolíckeho kostola sv. Matúša hlásnik Albín Antol slovami zapísanými v kronike v roku 1877: Chváľ každý duch hospodina i Ježiše, jeho syna, už bila desiata hodina, opatrujte svetlo, oheň, aby nebyl lidem škoden. Spočívejtež s Pánem Bohem. „Tak to bolo kedysi zaužívané, a preto aj počas jarmoku uložil hlásnik Ľupčanov spať,“ vysvetlila R. Antolová. „No požiadali sme Albína Antola, aby nám urobil hlásnika aj v sobotu dopoludnia a netradične z mesiačikov oznámil otvorenie jarmoku.“
V sobotu zachvátila Partizánsku Ľupču pravá jarmočná nálada. Stánky, remeslá, kroje, spev, hudba. Milka Kacianová z Malatínov, pôvodom z Partizánskej Ľupče, i Petra Benčová z Partizánskej Ľupče predviedli krásu paličkovanej čipky, pernikárka z Liptovského Mikuláša urobila ukážky zdobenia perníkov, v kováčskej dielni kováč rozdúchal mechy. Spolok chovateľov v obci má za sebou už päťdesiat rokov. Jeho členovia pripravili burzu zvierat a tiež vynikajúci guláš a hriatô.
Na zábradlí evanjelického kostola bol vežový koncert členov zo Základnej umeleckej školy J. L. Bellu z Liptovského Mikuláša. Cez obed moderátori Barborka Janíčková s Aďom Ohrádkom vymysleli klauniádu a súťaže pre deti. Popoludnie sa nieslo najmä kultúrnym programom: ľudová muzika Stanka Luptáka, žiaci zo základnej a materskej školy svojím tancom šimi –šimi začali pripravovať všetkých k večernému tancu. S malou ukážkou vystúpil detský divadelný súbor Minetrdlo, súrodenci Paškovci z Partizánskej Ľupče, Poludnica zo Závažnej Poruby, Chabenec z Dúbravy a Dratvárik z družobnej Slovenskej Ľupče. Na jarmoku nechýbal ani starosta Slovenskej Ľupče Peter Lakomčík s manželkou. A bez koho by sa prvý remeselnícky jarmok nemohol konať? Bez sponzorov, ktorí sa pričinili o to, aby sa 1. ročník jarmoku vôbec mohol zrodiť. Neboli to sponzori len z Partizánskej Ľupče, ale mnohí podnikatelia, dodávatelia, spolupracovníci, s ktorými má obec priateľské vzťahy.
Na jarmoku bola zábava, guláš, hriatô, ohňostroj, a tak všetci, čo mali ruky a nohy a pomáhali pripraviť jarmok, mohli si spokojne povedať, že sa v Partizánskej Ľupči podarilo dôstojne oživiť tradíciu.

Čím žije obec v súčasnosti

Starosta Partizánskej Ľupče Ľubomír Frič k súčasnému dianiu v obci povedal: „Ako všetci starostovia i ja patrím do skupiny starostov, ktorí majú aj úspechy, aj neúspechy. Najradšej spomínam na úspechy, ktoré prinášajú hlavne občanom radosť. V súčasnej dobe pripravujeme kolaudáciu nájomného bytového domu a kolaudáciu I. etapy revitalizácie centra obce, ktorá zahŕňala obnovu lavičiek, mostíka, oporného múru a rekonštrukciu chodníkov na námestí. Pripravený máme projekt už aj na II. etapu, kde by sme chceli urobiť sadové výsadby, osvetlenie, parkoviská a podobne. Pretože je veľký záujem o investičnú bytovú výstavbu, vykonávame prípravy na predaj šestnástich stavebných pozemkov v lokalite Kamence. Zaoberáme sa aj prípravou projektov, kde finančné prostriedky by sme chceli čerpať z eurofondov. V miestnej časti Magurka sa nám tiež začala výstavba rekreačných domčekov, z tohto dôvodu je nutné začať budovať inžinierske siete, hlavne prístupové cesty a elektrické vedenie. Toto všetko zaberá veľa času, ale aj napriek všetkým starostiam sa nám úspešne cez minulý víkend podarilo zorganizovať podujatie 1. ročníka remeselníckeho jarmoku, ktorý splnil svoje poslanie: zblížiť a zabaviť nielen našich spoluobčanov, ale aj širokú verejnosť.“

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  3. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  4. Sledujte príjem živín u starých rodičov
  5. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma?
  6. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč?
  7. Realitný maklér v Poprade
  8. Je čas na cestovateľské plány, jeseň bude plná spoznávania
  1. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
  2. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  3. Industriálna Spilka Offices je súčasťou Týždňa zelených budov
  4. Hagyari: Som pripravený intenzívne a tvrdo pracovať
  5. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  6. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  7. Je neskutočná! Pani Milada (80) búra svojou básničkou internety
  8. XTB vyhlasuje Conora McGregora za svojho globálneho ambasádora
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 12 405
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 9 947
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 819
  4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 422
  5. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 2 770
  6. Rozbolí vás žalúdok zo studenej vody? Najväčšie mýty o trávení 2 700
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 180
  8. Viete, ktorá je najvzácnejšia komodita? Budete prekvapení! 1 767

Blogy SME

  1. Dana Janebová: Svetlo pre teba
  2. Anna Miľanová: Cesta vlakom... 2022
  3. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie
  4. Daniel Jankech: Ako som prežil detstvo a mladosť bez ruského plynu.
  5. Soňa Bulbeck: Dopadne Slovensko podobne ako Libanon?
  6. Jaroslav Polaček: Robíme to čestne. Budeme v tom pokračovať
  7. Štefan Vidlár: Premyslený politický ťah?
  8. Karol Bujaček: Nepokoje v Dagestane
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 14 703
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 12 090
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 274
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 6 112
  5. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 094
  6. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 4 633
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 481
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 256
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Obce ružomberského okresu trápia najmä preťažené cesty.

Prinášame exkluzívny zoznam všetkých kandidátov do blížiacich sa komunálnych volieb v ružomberských obciach. Kde končia dlhoroční starostovia?


24. sep
Viacero liptovských obcí čaká zmena, budú si voliť nového starostu alebo starostku.

Prinášame exkluzívny zoznam všetkých kandidátov do blížiacich sa komunálnych volieb v liptovských obciach. Kde končia dlhoroční starostovia? Zmenu čaká napríklad Liptovský Ján, Podtureň či Kráľovu Lehotu.


24. sep
MY | TOP správy z regiónov

Prinášame výber TOP správ z regiónov.


23. sep

Do vozidlového parku mestskej autobusovej dopravy v Ružomberku zaradili desať nových nízkopodlažných autobusov.


TASR 23. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragédia sa stala v sobotu večer v okrese Zlaté Moravce.


12 h

Mnohí sa správajú agresívne, sú vulgárni a robia neporiadok.


24. sep

Prinášame exkluzívny zoznam všetkých kandidátov do blížiacich sa komunálnych volieb v liptovských obciach. Kde končia dlhoroční starostovia? Zmenu čaká napríklad Liptovský Ján, Podtureň či Kráľovu Lehotu.


24. sep

Nad predbežnými výsledkami výskumu obyvatelia mávli rukou. Ich skúsenosti hovoria niečo iné.


23. sep

Blogy SME

  1. Dana Janebová: Svetlo pre teba
  2. Anna Miľanová: Cesta vlakom... 2022
  3. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie
  4. Daniel Jankech: Ako som prežil detstvo a mladosť bez ruského plynu.
  5. Soňa Bulbeck: Dopadne Slovensko podobne ako Libanon?
  6. Jaroslav Polaček: Robíme to čestne. Budeme v tom pokračovať
  7. Štefan Vidlár: Premyslený politický ťah?
  8. Karol Bujaček: Nepokoje v Dagestane
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 14 703
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 12 090
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 274
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 6 112
  5. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 094
  6. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 4 633
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 481
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 256
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu