Slová Mahátma Gándhího spolu s výrokom sri svámi Mádhavánandu Jedno vo všetkom, všetko v Jednom sprevádzajú Svetové mierové fórum od jeho začiatku v roku 2002. Každý rok ho usporiadala iná európska krajina. Svetové mierové fórum 2007 sa uskutoční po prvýkrát na Slovensku, v Národnom tenisovom centre v Bratislave prvý októbrový víkend. Mnohí politici, speváci, vedci i prostí ľudia posielali svoje posolstvá mieru do Bratislavy. Nad niektorými z nich sa môžeme zamyslieť i MY:
Milan Lechan, básnik, humorista, autor literatúry pre deti a mládež, redaktor, vydavateľský pracovník, spolupracovník rozhlasu, zabávač: „Ľudia by mali byť otvorení nielen na chirurgickom stole. Pozdravujem účastníkov mierového fóra v Bratislave.“
•••
Pavel Dvořák, historik a vydavateľ historických prác, popularizátor slovenských dejín. Je autorom desiatok publikácií, televíznych i rozhlasových relácií: „Ľudstvo sa správa nespravodlivo a hlúpo, oslavuje slávne víťazstvá, žiali nad tragickými porážkami. Ako historik však viem, že každá vojna je zlá, či už je spravodlivá alebo nespravodlivá, či musela byť alebo sa jej dalo vyhnúť. Každá ničí a zabíja, kazí dielo tých, ktorí sa o niečo usilujú. A pritom od nepamäti je to tak, že ľudstvo môže žiť len z toho, čo si odpracuje a je jedno, či rukami alebo hlavou.
•••
Vladimír Merta, český folkový spevák a skladateľ: „Pokiaľ voliči lepšej časti sveta nezakážu svojim vládam ekonomicky výhodne predávať prebytky svojho zbrojného priemyslu, nebude vo svete mier.“
•••
Peter Ďurík, výtvarník, knižný grafik, pôsobí vo Vydavateľstve Osveta v Martine. Graficky upravil stovky publikácií, za ktoré získal rad domácich a medzinárodných ocenení: „Dnes, na prahu staroby, hľadám odpoveď na to, čo je naozaj pravda, kde je skutočné dobro a o ktoré právo sa môžem uchádzať. V spomienkach sa vraciam do detstva. Do čias detskej túžby po poznaní a dopátraní sa pravdy, do čias neotrasiteľnej viery v ľudskú úprimnosť. Vtedy pre mňa platil jediný zákon: viera v pravdu. Všetko to, čo som počul od dospelých, v rozhlase, čo bolo napísané a vytlačené, bolo pre mňa nespochybniteľným faktom. Pri akejkoľvek názorovej konfrontácii som sa vedel do krvi pohádať, obhajovať pravdivosť toho, čo som si prečítal v knihe alebo novinách. Bohužiaľ, čas urobil svoje. Ako zázračný lekár ma „vyliečil“. Dnes, hľadajúc v médiách pobavenie, poučenie alebo informáciu, neraz nachádzam klamstvo, zlobu a „ničotu“. Aj napriek súčasnej slobode, znovu sa v nich stretávam s názorovou a predajnou tendenčnosťou.
Preto moje posolstvo Svetovému mierovému fóru ‘07, všetkým mladým a vôbec všetkých ľuďom dobrej vôle, vychádza zo slov slávneho španielskeho režiséra Luisa Buňuela:
„Fanfáry Apokalypsy znejú už niekoľko rokov pred našimi dvermi a my si zapchávame uši. Nová apokalypsa prichádza cvalom ako besní jazdci. Jedným z ich sú informácie...“ Je na čase konať a začať veci meniť – apelovať na všetkých, čo vládnu médiami, zvlášť tými s priamym vplyvom na deti: vráťme slovám váhu, malým i veľkým radosť, poznanie a nádej.“
•••
Ľuboš Klimek, predseda občianskeho združenia Partneri pre sociálny rozvoj a pomoc z Prešova: „Mahátmá Gándhí by sa stal kresťanom, nasledovníkom Ježiša Krista, ktorý povedal: „Ja som cesta, pravda a život“, ale kresťania, ktorých v tej dobe stretol, ho svojím životom od toho odradili. Napriek tomu, dobrá správa Ježiša Krista z Nazaretu neustále oslovuje a mení životy mnohých ľudí na Zemi. Mier na Zem totiž prichádza prostredníctvom premenených životov jednotlivých ľudí, ktorí zabúdajú na vlastný prospech a slúžia blížnym. Preto prosím, vy, ktorí môžete, prijmite slová Ježiša Krista do svojho srdca: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie tak ako dáva svet, ja vám dávam. Nech sa neľaká vaše srdce, ani nestrachuje!“
•••
Štefan Lahita, predseda občianskeho združenia Deti humanity z Bratislavy: „Pravda by mala byť dychom nášho života,“ povedal Mahátmá Gándhí. Miliardy ľudí sa denne otrocky lopotia v práci, ktorá ich nenadchýna, len aby si zabezpečili základné predpoklady pre svoju existenciu... A napriek všetkej tej nesmiernej námahe existencia ľudstva visí na vlásku. Čo už môže byť žalostnejšie ako súčasné sebaohrozenie výkvetu tvorstva?
Jednou z hlavných príčin tohto existenčne kritického stavu je mrhanie talentom. Takmer každé dieťa v útlom veku nám celkom reálne pripadá ako budúci génius. Vo väčšine týchto nádejných detí však udusíme božiu iskru, v nejednom z nich zabijeme človeka. Parafrázujúc Thákura – nechápeme ich potreby, lebo ich nemilujeme a nemilujeme ich, lebo ich nechápeme.
Musíme sa dôrazne usilovať o to, aby kvalitné vzdelanie a s ním spojená tvorivá práca a radostný život neboli výsadou detí z bohatých rodín. Nech aj deti chudobných môžu – ako to radí Vivékánanda – zavrhnúť všetko, čo ich ubíja telesne či duševne.“
•••
Juraj Čelko, lekár, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg: „Americký kardiológ Henry Blackburn charakterizoval dnešného človeka ako klietkového tvora. Moderný človek je uväznený v systéme klietok, ktoré v katastrofálnej miere limitujú jeho fyzické a psychické prejavy. Jeho hlavná klietka – byt, je jednou bunkou v celom systéme rovnakých klietok sídliska. V klietkach rôzneho druhu sa homo cavealis – klietkový človek, dopraví do ďalšieho systému klietok – na svoje pracovisko. Pobyt v dopravných klietkach je mimoriadne nepríjemný, namáhavý a rozčuľujúci. V zamestnaní je človek zase v systéme klietok, kde sedí pri stálej teplote prostredia, občas urobí pár pohybov alebo krokov, inokedy musí opakovať stereotypné pohyby v časovej tiesni. Pritom je stále vystavovaný stresom. Potom nasleduje postávanie a pobehávanie v klietkach, v ktorých si človek zaobstaráva svoje životné potreby – moderné safari v supermarketoch. V túžbe po väčšom spútaní fyzickom, psychickom i citovom trávi moderný človek ďalšie hodiny v ešte tesnejšej klietke – v izbe pred televízorom. Chronické ochorenie pri tomto klietkovom živote netreba plánovať – choroby sa dostavia zákonite a predčasne. Pohyb, pozitívne myslenie a zdravá strava sú základným predpokladom k tomu, aby z bytosti nazvanej homo cavealis sa opäť stal homo sapiens. Preto vítam všetky aktivity, ktoré vedú k oslobodeniu klietkového človeka a účastníkov Svetového mierového fóra 2007 srdečne pozdravujem.“
Emil Páleš, predstaviteľ sofiológie – smeru, ktorý sa snaží o syntézu kozmológie, antropológie a teológie. Vyštudoval kybernetiku a vyučoval počítačovú lingvistiku na Katedre umelej inteligencie Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, viedol výskumnú úlohu Počítačový model slovenčiny v Jazykovednom ústave Slovenskej akadémie vied, je autorom knihy Angelológia dejín: „Môže byť na svete mier? V prospech tých, čo neveria, že svetový mier je uskutočniteľný, padá na váhu jeden pozoruhodný argument: napätie a boj protikladov sú zdrojom pokroku; súperenie, konkurencia a konflikt zohrávajú dôležitú úlohu v evolúcii prírody a podnecujú formovanie veľkých osobností, národov a civilizácií. Či by sa nezastavil vývoj a neupadli by ľudské schopnosti v bezkonfliktnom svete hojnosti bez akýchkoľvek výziev? Všimnite si, že akonáhle zmizol protiklad kapitalizmu a komunizmu a s ním aj zdroj studenej vojny, hneď sa objavil nový: západná versus islamská civilizácia, hrozba svetového terorizmu atď. Konflikt bude vždy zdrojom pohybu, ale človek má, na rozdiel od zvieraťa, možnosť tento konflikt zvnútorniť, presunúť na úroveň kultúry. Naša vlastná duša je bojisko, kde zápasia cnosti s neresťami a víťazovi nad sebou samým patrí väčšia sláva ako tomu, čo dobyl mestá. Musíme si znova osvojiť tento pohľad na život, ktorý nám odkázali veľkí kresťanskí mystici či Bhagavadgíta: ozajstný nepriateľ je v našom vnútri a sem sa musí presunúť aj veľký boj hodný skutočných hrdinov. Kým vo svete nezosilnejú iniciatívy v tomto duchu, zostanú všetky mierové opatrenia len dočasnou ilúziou. Ide totiž o celkom reálne psychické sily, ktoré vnútorne pristupujú k človeku a pokúšajú ho. Ak zostáva zápas s nimi neuvedomený, projektuje sa navonok do nepriateľstva k rôznym ideovým, etnickým a sociálnym skupinám. Pred štyritisíc rokmi hovorili babylonskí kňazi o démonovi menom Nergal, ktorý sa teší z prelievania krvi a jeho útoky na ľudstvo silnejú pravidelne každých 500 rokov. V mojej „Angelológii dejín“ som dokázal, že násilie sa od samého úsvitu dejín vskutku vystupňuje každých 500 rokov. Novoveké ľudstvo verbálne odmieta existenciu diabla, ale v skutočnosti – navlas presne podľa babylonskej predpovede – v 20. storočí podľahlo bezpríkladnému ošiaľu zášti v podobe dvoch svetových vojen a hromadného vraždenia v mene ideológie.“
•••
Kanhaiya Lal Bairwa, zástupca generálneho policajného inšpektora v Džajpure, Radžastan, India: „Svetový mierový summit 2007 v Bratislave sa koná v tom istom roku, v ktorom si pripomíname sté výročie satjagrahy – boja, ktorý začal Mahátma Gándhí v roku 1907 Južnej Afrike, aby vystúpil proti rasovej diskriminácii proti indickým imigrantom. Cesta satjagrahy vychádzala z Gándhího pokusov nenásilím, hlásala nenásilie, nespoluprácu a občiansku neposlušnosť voči utláčateľom. Mahátma Gándhí prevzal vedenie indického národného hnutia a riadil ho takmer dvadsaťosem rokov. Jeho myšlienky včlenené do systému, ktorý bol etický a duchovný, praktický aj politický zároveň, sa neskôr stali univerzálnou učebnicou etiky.“
