„Fíha, to sú nádherne vydarené odpaľované venčeky!“ prebehlo mysľou azda všetkých žien, ktoré vkročili do miestnosti, kde v Detskom domove v Kráľovej Lehote usporiadali malú recepciu. Oslavovali vydarený projekt, vďaka ktorému si skrášlili záhradu okolo domova, vysadili stromčeky, vybudovali altánok a „zabehávali“ ihrisko. Zákusky na oslavu napiekol chlapec z domova. Dobre čítate: chlapec! Osemnásťročný Peter Frátrik. V detskom domove je od svojej trinástky a šťastie mu žičilo v tom, že celých päť rokov mohol byť so svojimi sestrami - staršou Monikou a mladšou Petrou. Aj v Kráľovej Lehote bývajú spolu v jednej z dvoch rodinných buniek.
„Peter je veľmi šikovný cukrár. Pečie fantastické zákusky a najradšej torty,“ prezradili o ňom jedna po druhej všetky ženy z domova. Peťo svoju záľubu v pečení tort rýchlym prikývnutím potvrdil. Prečo však torty? Veď aj pre skúsenú cukrárku je torta tým ťažším pečením. „Podľa mňa sú torty ľahké. Všetko je na nich ľahké,“ uzavrel tortový rozhovor mladý cukrár. Po námety na pečenie a zdobenie nechodí ďaleko. Vraj si ich nosí v hlave, prípadne vymýšľa. Inšpiráciu zbiera aj v škole, kde sa učí za cukrára. Na praxi veľa pečú a Peťo sa snaží všetko sa zapamätať. Vedúca vychovávateľka Beáta Böhmerová prezradila, že v zápisníčku, do ktorého si Peter zapisuje recepty, má na každej strane jeden, ale bez názvu a množstva. Zapisuje si len ingrediencie, napríklad múku, cukor, vodu... Všetko ostatné si pamätá. „Zatiaľ sa mi nestalo, že by sa mi niečo nepodarilo. Ak by som aj niečo pokazil, viem si poradiť. Napríklad cesto vymiešam ručne ešte raz s octom, do nevydarenej plnky pridám olej...“ načrel do rád starých materí Peťo. B. Böhmerová hneď pridala, že Peťo žiadne šľahače či mixéry nepoužíva. Vždy všetko vyšľahá a vymiesi ručne. Akú najväčšiu tortu upiekol? Knihu ujovi Peťovi v domove, no nenapísal na ňu nič, pretože vychovávateľ Peťo nápis nechcel. Torta bola celá čokoládová. V júni však mali dievčatá z domova prvé sväté prijímanie a Peťo im naň upiekol a krásne vyzdobil veľkú tortu. Teší ho, keď pečie. Robí všetko s radosťou a radosť je podľa neho zapečená v zákusku. Podľa slov žien z domova, korpusy sú ľahučké, torty veľmi chutné, cítiť v nich Petrovu radosť z práce.
Rozhodol sa Peťo sám pre profesionálnu dráhu cukrára? Dôrazné nie. „Ja som rozmýšľal ešte v domove v Liptovskej Porúbke, že sa vyučím za murára. No som spokojný ako cukrár.“ Všetky ženy na recepcii po ochutnávke Peťových odpaľovaných venčekov zhodne potvrdili, že Peťa by bolo škoda za murára a jedna z nich pridala: „Peťo má v izbe poriadok...“ Peter jej slová komentoval dlhým: „Nóóó, nemám veľký poriadok.“ MY sme izby v oboch rodinných bunkách domova prešli a môžeme potvrdiť, že vo všetkých bol poriadok. Je síce pravda, že deti našu návštevu čakali, ale Beáta Böhmerová prezradila, že deti skutočne dbajú na poriadok nielen vo svojich izbách, ale aj v kuchyniach, kde si pripravujú jedlo, v priestranných obývačkách a v záhrade. Priestory domova sú po rekonštrukcii, nábytok i koberce nové a práve pekné okolie vedie deti k starostlivosti oň a k snahe byť poriadnym.
Autor: DagmaRA