Téma odstrelu medveďov je aktuálna, pretože už viackrát tieto šelmy napadli ľudí. Medvede možno loviť od 1. júla do 15. decembra, keď platí výnimka ministerstva životného prostredia na regulačný a ochranný odstrel. Odstrel sa však neplní v predpísanom rozsahu. Dôvody sú rôzne. Poľovníci často obviňujú ministerstvo z toho, že najmä ochranný odstrel prichádza neskoro. V mnohých prípadoch však ani regulačný odstrel nesplnia samotné poľovnícke združenie. Ak dostanú výnimku na takýto odstrel, prakticky všetky združenia ho využijú na odstrel za poplatok. Na tom by nebolo nič zlé, veď možnosť zarobiť si nejakú tú korunu privíta každé združenie. Stáva sa však, že poľovnícky hosť prichádza vtedy, keď tam nie je medveď, ktorý určite chodí. Hosť, solventný podnikateľ, má čas najviac dva-tri dni a keď odíde, platí zákon schválnosti a príde medveď v celej svojej paráde. Ak aj medveď príde v stanovenú dobu a čas, poľovnícky sprievodca niekedy zaváha a nepovolí odstrel. Má totiž obavu z postihu v prípade, že by došlo k odstrelu vodiacej medvedice alebo prekročenia povolenej váhy úlovku. Takto vzniká začarovaný kruh.
Na druhej strane Tatier, v Poľsku, majú pomerne slušné skúsenosti z použitím gumových projektilov, uspávacích striel, elektricky napájaných oplotení a podobne. Tieto spôsoby ochrany pred medveďmi používajú aj v Amerike a ostatných vyspelých krajinách. Na Slovensku chýba legislatíva a medveď sa rieši iba odstrelom. Naši politici sa zaoberajú zákazmi bicyklovania v lese a vážne problémy s medveďmi riešia ich likvidáciou spoza zeleného stola. Nehovorím, že medvede netreba strieľať. Ale je nevhodné strieľať dospelého vyše 200 kg vážiaceho medveďa alebo medvedicu, ktorý je v lokalite dominantný. Nie je pre človeka nebezpečný a neohrozuje ho. Starý medveď má dostatok skúseností a žije len v odľahlých lokalitách, kde si stráži pomerne veľké teritórium. Ak sa mu do teritória dostane menší medveď, buď sa ho snaží zlikvidovať, alebo ho jednoducho vytlačí do predhoria. Ak by došlo k uloveniu teritoriálneho medveďa alebo medvedice, automaticky jeho územie obsadzujú dva až tri menšie medvede, čo má za následok nie zníženie početnosti v danej oblasti, ale zvýšenie. Medvede v predhorí sa potom túlajú v okolí chát a smetísk a hľadajú potravu. Postupne sú smelšie a smelšie, až sa napokon stávajú turistickou atrakciou, napríklad na Žiarskej chate, Popradskom Plese, Skalnatej doline.
Medveď vo svojom prirodzenom kráľovstve nie je pre človeka nebezpečný. V predhorí a v osídlenej krajine to tak nie je a stáva sa atrakciou a zároveň hrozbou. Turisti ho fotografujú, filmujú, pozorujú. Samozrejme, aj medveď vníma ich. Stratí prirodzenú plachosť a vtedy vzniká riziko napadnutia človeka. Tento rok v lete chodil do Tatranskej Lomnice medveď ku chate na odpadky. Pracovníci ŠL TANAP-u ho pravidelne monitorovali. Raz medveďa doslova obkľúčili turisti a začali ho fotografovať a filmovať. Medveď si uvedomil, že je v pasci. Za ním bola kolmá stena chaty a pred ním senzáciechtiví turisti. Mal jedinú cestu úniku - medzi turistov! Keď v Poľsku zistia podobný prípad, ihneď prídu strážcovia a zasypú medveďa gumenými projektilmi z pušky. Medveď je dostatočne inteligentný a vie si dať skúsenosť do súvislosti s človekom. Preto sa mu nabudúce radšej vyhne. Ak by to však predsa len zopakoval, uspia ho a prevezú do ZOO alebo ho zastrelia. Zoologické záhrady medvede totiž nechcú, lebo všade ich majú nadbytok.
