Práve som sa narodila... Pozerám na svet a všetkému sa čudujem ako krásne zdravé dieťa. Dni pribúdajú a začínajú moje zdravotné ťažkosti. Stále viac a viac ma bolí bruško a mám úplne nanič stolicu. Keď ma bozkáva maminka, vidím, že je neistá. Cíti príliš slanú chuť na perách. Je to z môjho potu...
A začal kolotoč... Mám dva rôčky a moji rodičia so mnou behajú od lekára k lekárovi. Majú podozrenie na nejakú chorobu, no stále presne nevedia, čo mi v skutočnosti je. Urobili mi testy, ktoré sa nazývajú chloridy, aký slaný pot mám. Výsledky ukázali veľmi vysoké hodnoty. Znamená to prvé vážne podozrenie na cystickú fibrózu (CF). Lekári z Liptovského Mikuláša ma spolu s rodičmi poslali za odborníkmi do Bratislavy. Po rozhovore rodičia vyšli z ordinácie s myšlienkou, že CF je detská choroba a že sa vôbec nedožijem dospelého veku. Boli vystrašení a veľmi smutní. Tušila som, že sa stalo niečo veľmi zlé. Snažila som sa robiť im len radosť spolu s malým bračekom. Oni sa však trápili. Keďže cystická fibróza je genetická choroba, ktorú nemožno získať počas života, urobili potné testy - chloridy aj môjmu bračekovi. Vyšli rovnako vysoké ako mne. Od tej chvíle rodičia žili v tom, že majú deti, ktoré trpia smrteľnou chorobou a neostáva im veľa času. Po čase sa ukázalo, že lekári urobili chybu a brat je, našťastie, úplne zdravý.
Po chvíľach neistoty a strachu si moji rodičia povedali, že urobia všetko pre to, aby som prežila plnohodnotný a ničím neobmedzovaný život. Zobrali ma ako štvorročné dieťa do Prahy za špecialistkou na cystickú fibrózu. Pamätám si na pražskú pani doktorku. Bola milá a cítila som, že mi pomôže. Poradila nám mnoho cvičení, rehabilitácie, inhalácie, prostriedky a pomôcky, ktorými sa dá pomôcť deťom, ako som ja. Hovorila aj o dospelých pacientoch s CF. Vtedy sa úplne zmenil postoj mojich rodičov k chorobe. Začali sme celá rodina bojovať. A nebolo to vždy ľahké. Bolo aj množstvo hádok, obmedzení a najmä dlhé hodiny cvičenia a rehabilitácie. Dennodenne som sa musela odhlieňovať, aby som mohla vôbec dýchať, cvičiť fyzické cviky, aby som vládala ako ostatné deti. Roky plynuli a ja som sa držala stále na dobrej zdravotnej úrovni. Boli ale aj týždne, keď som v noci nemohla ani na chvíľu zaspať kvôli neutíchajúcemu kašľu. Vtedy som musela dostávať ťažké lieky priamo do žily a ležať v nemocnici. Pridali sa problémy s trávením, pretože všetky orgány sa postupne zahlienili.
Začala som chodiť do prvej triedy so zdravými deťmi. Všetko som celkom dobre zvládala, najmä učenie. To bolo v pohode – na učenie cystická fibróza nemá žiaden vplyv. Horšie to bolo s časom. Nový denný režim, vždy som musela oveľa skôr vstávať, aby som stihla prísť na čas do školy a myslím, že málokedy som mala čas len tak nič nerobiť. Keď som nerehabilitovala, písala som úlohy, alebo lyžovala, alebo sme sa s bratom bicyklovali. Stále sme niečo robili a mamina mi vysvetľovala, že budem stále môcť robiť to, čo mám rada, len ak sa nebudem ľutovať. A ja som jej uverila...
Ako prváčka som začala mať problémy s nosovými dutinami. Zahlienili sa. Ukázalo sa, že musím ísť na ťažkú operáciu polypov v nosových dutinách. Do roka po operácii sa mi objavili opäť a operáciu som absolvovala druhýkrát. Po čase sa objavili znova, ale na ďalšiu operáciu som už nešla. Bola to nesmierne veľká záťaž na môj detský organizmus. Dohodli sme sa, že urobíme všetko preto, aby som už na operáciu nemusela ísť a začali sme hľadať iné cesty. Až teraz si uvedomujem, že to bolo často zábavné... Bublinkovanie do vody, fúkanie do papierikov, vrtuliek, bublifukov...
Časom som sa začala venovať hre na flautu a saxofón. Už od útleho detstva som sa venovala športu a dýchaniam rôzneho typu, ktoré mi pomáhali zlepšovať môj zdravotný stav. Chorobu cystická fibróza beriem od začiatku ako jednu veľkú životnú skúšku a výzvu. Už sedemnásť rokov s ňou úspešne žijem. Zvládam to najmä vďaka mojej skvelej mamine, chápavej rodine, úžasným priateľom a všetkým blízkym ľuďom, ktorých okolo seba mám. Dúfam, že prežijem celý život aspoň tak ako doteraz. Je to síce neustála práca a boj o vlastný dych, ale: „Mami, som soľou tvojho života. Neplač, je vo mne božia dobrota...“
