„Kupujte tovar! Dobrý tovar!“ Tieto slová už na dnešných jarmokoch zvyčajne nezaznievajú. Ani na hornoliptovskom v Liptovskom Hrádku minulý víkend. Zato kupujúcich i predávajúcich bolo neúrekom. Aj keď jedni tvrdili, že tohtoročný bol o ničom, druhí sa rozplývali, ako bolo na jarmoku výborne. Každému neulahodíš. MY sme vybrali niekoľko pohľadov na Dni mesta Liptovský Hrádok, ktoré sa končili IX. hornoliptovským jarmokom na Michala.
Z každého rožka troška, ba aj viac
Šport, výstava, letecké modely, spev, tance, sila, oheň aj meče boli náplňou Dní mesta Liptovský Hrádok, ktoré začali už v utorok 25. septembra. Príjemným prekvapením kultúrneho života v meste bolo sprístupnenie priestoru stálej expozície Likavsko–hrádocké komorské panstvo, úrad prefekta Františka Wisnera z Morgensternu v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku. Pre mladých sa „ťahákom“ dní stali hviezdy SuperStar II. Matej Koreň, Barbora Balúchová a Jakub Petraník a v piatok večer mesto osvetlil ohňostroj od mestského kultúrneho strediska. Do tmy zažiaril tak, že ho bolo zreteľne vidieť aj vo Veternej Porube.
Remeselníci pripravili ukážky ľudovej tvorivosti na jarmoku v sobotu od rána. Rezbári, výrobca slamených vianočných ozdôb, paličkárky, medovnikári, košikár, výrobca teneríf, či výrobcovia ručne vareného mydla z rastlinných olejov mali svoje miesta v areáli pri mestskom kultúrnom stredisku. Na javisku súperili siláci. V mŕtvom ťahu vyhral Štefan Žákovič so 190 kilogramami. Zaujímavosťou bolo, že sa na silovej súťaži záčastnil prvýkrát a hneď zvíťazil. Jabloňový sad lákal jedlom, pitím a súťažami: majstrovstvami Liptova v jedení langošov a pivárskym preborom.
Jedol a víťazil s pokojom Angličana
„Moja žena ma má rada, dobre varí a ja rád jem,“ priznal víťaz Majstrovstiev Liptova v jedení langošov a druhý z pivárskeho preboru František Lacko. V oboch súťažiach zaujal úplným pokojom. Dokonca v jedení langošov chvíľu svojím nenáhlením nezaujal ani moderátorov Ivana Šenšela a Mariána Vrabca. Až keď z jeho tácky zmizol prvý langoš, všetci spozorneli. Rysoval sa ako víťaz zo šiestich súťažiacich, ktorí museli v časovom limite zjesť bez cudzej pomoci tri langoše s prílohou. Pod vlastným menom a výlučne na vlastné nebezpečenstvo. Päť mužov a jedna žena, Ela Kodrázi – vlaňajšia langošová víťazka, mali povolené počas súťaže vypiť pol litra minerálky. No organizátori, keď videli, ako im langoše ťažko idú dolu hrdlom, pridali ďalšiu pollitrovku. Techniku rýchleho jedenia mal každý súťažiaci inú. Zdeno Pačan skrútil langoš ako palacinku a v duchu vraj na seba nadával, na čo sa to dal nahovoriť. Martin Reiberger vyhrýzal syrový stred a okraje mu zostali aj po limite. Samuel Šrámko sťaby myška-hryzka: jeden hryz za druhým tesne vedľa seba a vlaňajšia víťazka Ela? Drobila langoše na kúsočky a ukladala do úst. Na Fera však nemali. Ján Kalušiak v časovom limite nestihol zjesť svoju porciu, dojedol po súťaži. Ostatní „jedáci“ langoše po súťaži nechceli ani vidieť. Dokonca moderátori dvom súťažiacim s rovnakým výsledkom navrhovali rozboj s ďalšími langošmi. Rázne odmietli. Výsledky? Prvý František Lacko, druhý Samuel Šramko a tretí Ján Kalušiak. Víťaz si však po skončení súťaže dlho, predlho hladkal brucho...
Pivo tieklo aj dolu bruchom
Do súťaže o najlepšieho „pivára“ IX. hornoliptovského jarmoku sa prihlásilo trinásť súťažiacich mužov. Ich úlohou bolo vypiť do dna čo najrýchlejšie tri poháre piva tak, aby, podľa možnosti, nič nevytieklo mimo ich ústnej dutiny. Táto podmienka sa ťažko plnila a mnohí odchádzali zo súperenia s mokrými bruchami. Jeden zo súťažiacich hneď po zdolaní zlatého moku skončil v predklone za stánkami. K favoritom aj v tejto súťaži patril František Lacko. Dlho si držal limit, niečo viac ako dvadsať sekúnd na tri poháre piva. V poslednej štvorici súťažiacich ho však o jednu stotinku porazil Ivor Zvara s časom 20:52. Na treťom mieste skončil Ľubomír Böhmer. I. Zvara víťazstvo prijal s obrovskou radosťou. No ledva vztýčil ruky vo víťaznom postoji, skončil aj on v hlbokom predklone. Pivo sa pýtalo von... Jeden z divákov hneď vzniesol protest. Porotcovia z radov sponzorov a moderátori usúdili, že je neplatný. Podmienkou súťaže totiž bolo vypiť pivo a nie čas, dokedy musí v útrobach súťažiaceho zostať.
Denne zabije tisíc klinčekov
„Osemnásť rokov už robím obrázky z nití. Moja žena sa dlho na mňa len pozerala. Tvrdila, že ona ich veru nedokáže, ale už sa pridala,“ usmieval sa nad prácou Stanislav Smatana a šikovne prepletal nite pomedzi klinčeky v technike zvanej tenerifi. Ako podklad mu slúžia opracované doštičky. Návrh práce si najprv nakreslí na papier a potom pripraví drevo. Jeden kus prejde v jeho stolárskej dielničke na piatich strojoch. Podklady vymaľuje a obrys budúceho obrázka vybije drobučkými klincami. Potom preplatá nite. Farebné, biele, zlaté... „Každý deň zabijem do dosky aspoň tisíc klinčekov. Len na Vianoce nerobím. Ten čas patrí rodine.“ Tisíc klincov? Koľkože je to obrázkov? „Na jednu postavu málo. Žena v kroji má po obvode tisíc dvesto,“ prezradil a z tašky vybral fotografie. Na jednej galéria výrobkov v byte, na druhej návrhy, na ďalšej biblická Posledná večera. O tú je veľký záujem. Chcú ju mať doma jednotlivci, ale žiadajú ju aj na fary. „Posledná večera má vyše štyritisíc klinčekov a množstvo farebných nití. Je to náročná práca, ale už som ich urobil niekoľko,“ a Stanislav zdvihol ruky tak, že bolo vidieť doráňané prsty a zhrubnutú pokožku na nich. „Na Slovensku nedostať maličké klinčeky, budem ich musieť chodiť kupovať do zahraničia. Tieto mi vyrobil známy. No zaexperimentoval a mne takto ráňajú prsty.“ Napriek tomu S. Smatana neprestal pracovať. Spod jeho rúk vychádzajú technikou tenerifi nádherné obrázky na stenu.
