Liptovský Ján – Vo vetre lietali torzá ženských tiel. Vytvorila ich Regina Carmona z Brazílie na jemné látky nafotografovaním formy na odliatky. Formy nasvietila pod rôznym uhlom a pomocou počítačovej techniky dotvorila. Zavesila ich v Liptovskom Jáne na bielizňové šnúry a v podvečernom vánku naozaj poletovali. Na Plenéri 2007 (plenér – spôsob maľovania takými farbami, aké sú vo voľnej prírode pri plnom dennom svetle a slnečnom ožiarení) vytvorila aj drevenú sochu. Keďže je Regina menšej postavy, vybrala si menší kus dreva. Vraj si drevorezbu chcela vyskúšať, ale i tak ju pri práci rozboleli ramená. Prvýkrát v živote totiž pracovala s drevom. Inšpiroval ju Liptov a jeho príroda. „Nepoznala som Slovensko. Pricestovali sme do Liptova s dcérou Júliou a krásou nás prekvapila najmä liptovská príroda. Je nádherná,“ pohľadom sledovala Regina Carmona Júliu, ktorá drevené sochy, umelcov i les fotografovala. Všetko sa snažila zdokumentovať, pretože brazílsku umelkyňu podporila jej vláda a financovala jej aj pobyt na Slovensku. R. Carmona nielenže reprezentovala Brazíliu na Slovensku, ale o Slovensku prinesie informácie do svojej krajiny.
„Okrem Reginy na Plenéri 2007 Mystérium prírody v Liptovskom Jáne boli umelci z Talianska, Francúzska, Fínska, Rumunska, Španielska a USA. Slovensko zastupovali piati,“ povedal maliar Pavel Petráš junior. On na plenéri netvoril, organizoval, no jeho otec Pavel Petráš a strýčko, ako dôverne volal akademického maliara Alojza Petráša, pracovali s drevom. Pavel Petráš senior tvoril klasickú riavu so štyrmi živlami. Alojz Petráš si „posvietil“ v práci na lesného chrobáčika: „Veľkým nepriateľom dreva je červotoč. Vzal som si tohto malinkého netvora na paškál a snažil som sa výtvarne ho zvýrazniť. Červotoč sa nielenže dostane do dreva, ale dostal sa do chrámov, kde sú prekrásne sochárske skvosty a denno-denne „štrikuje“ ich drevo. Symboliku dreva a chrobáka by sme mohli preniesť aj do ľudskej spoločnosti. Tiež sa v nej nachádzajú červotoči, ktorí strpčujú život.“ Medzi rečou sme prešli k jeho soche. Na vysokom drevenom stĺpe vyčnievala opracovaná hrča, vyznievala štruktúra dreva a na samom vrchu akoby kostolná veža so zvonom. „Jednotlivé detaily nie sú dotiahnuté preto, aby drevo dramatizovalo situáciu, nechal som v ňom stopy po nástroji.“
Plenére sa uskutočňujú každé dva roky, majú medzinárodný charakter a sú oslavou liptovskej prírody. V posledných rokoch nesú názov Mystérium prírody.
Autor: DAGMARA