Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

V obci sa už prechádzajú mamičky s kočíkmi

„Podtureň patrí medzi staršie hornoliptovské obce. Osídlená bola už v prvom tisícročí pred naším letopočtom. V blízkosti sa nachádzali hradiská - dnešné vyvýšeniny Velínok, Varta a Bašta,“ začali sme s historikom a obecným kronikárom Petrom Vítekom hľadať súvislosti medzi dejinami a súčasnosťou Podturne. „Neskôr hradiská násilne zanikli, ale na troskách jedného z nich do 16. storočia bolo znovu hradisko postavené. Tam sa začínajú písať dejiny novšej Podturne, ktorá vznikla pod strážnou vežou - pod turnou. Preto píšeme Podtureň s krátkym u.“
Obec vznikla koncom 13. storočia. Územie Podturne vlastnili traja českí rytieri, v 15. storočí prví Podturňanskovci, ktorí po zániku obcí Čutkovo, Svätý Duch a Danišovo svoje sídlo preniesli do Podturne. Odvtedy začali používať predikát z Podturne, takže rod Podturňanskovcov. „Bol to významný rod, ktorý vlastnil majetky nielen v Podturni, ale i v Jamníku, vo Vavrišove a neskôr získali aj majetky v dnešnom Maďarsku,“ pokračoval v dejinách P. Vítek. „Najprv sa dávali pochovávať v krypte katolíckeho kostola v Liptovskom Petre, ktorý dnes už nestojí. Neskoršie v hrobkách v Podturni. Starý cintorín ležal v blízkosti obce a pôvodnej kaplnky. Dodnes sú zachované len niektoré hroby členov rodiny. Obec plánuje cintorín zrekonštruovať s použitím pôvodných náhrobkov. Prípadne dať aspoň do nejakej konzervovanej podoby zachované hrobky. Je to časť kultúrnych dejín obce.
So zemianskymi rodmi súvisia kúrie. V obci najväčšia z nich - Forgáčovská - je už roky na predaj. Jej základy vznikli v 16. storočí a neskôr ju dal prestavať dôstojník kráľovskej telesnej stráže Eduard Potornaj, ktorý si vzal za manželku Talianku. Vyženil peniaze, kaštieľ nadstavil jedným poschodím v barokovom štýle. Kaštieľ leží vo veľmi dobrej lokalite. Patrí k nemu veľký pozemok, na ktorom stál niekedy park.“ Od kaštieľa sme prešli k vynovenému kultúrnemu domu. Podľa slov P. Víteka nie je stavba kultúrnou pamiatkou, ale začal sa stavať v roku 1928 pri desiatom výročí vzniku republiky. „Bol to takzvaný jubilejný kultúrny dom, na výstavbu dostal štátnu dotáciu a je dobré, že ho obec zachránila a dala ho zrekonštruovať,“ dokončil Peter Vítek.
Z histórie sme prešli do súčasnosti obce v rozhovore so starostom Mariánom Vojtíkom. Za starostu bol zvolený v komunálnych voľbách v decembri 1998 a na čele obce je tretie volebné obdobie. Od nástupu do funkcie spolu s poslancami si vytýčili priority jednak v súlade s volebným programom, ale dôraz kladú aj na sociálny program, hospodársky rozvoj obce a podporujú všetky aktivity v prospech občanov. MY sme sa ho pýtali:

Čo vás viedlo k tomu, že ste si ako jednu z priorít zvolili sociálnu politiku?
Obec bola veľmi prestarnutá. Bolo potrebné ju omladiť, ale zároveň sme sa chceli venovať občanom všetkých vekových kategórií. Môžeme sa dnes pochváliť tým, že obec nabrala na dynamike v omladzovaní obyvateľov. Kedysi nebolo vidieť v dedine prechádzať sa mamičky s kočíkmi, teraz už áno. V obci boli málo aktívne spolky a združenia, okrem futbalistov a turistov. Dnes už všetky pôsobia pod obecným úradom. Obnovila sa ich činnosť a vytvoril sa aj spolok Jednoty dôchodcov, ktorý má okolo sedemdesiat členov. Všetky organizácie v obci rozvíjajú činnosť a pomáhajú obci pri jej aktivitách. Veľmi aktívne začalo pracovať Združenie pre občianske záležitosti (ZPOZ). Členovia pomáhajú pri pravidelných obecných akciách. Ide napríklad o uvítanie detí do života, ktoré robievame jedenkrát do roka. Prvé roky sme nemali koho vítať, lebo sa nerodili deti. Demografický vývoj v obci ide dnes takým tempom, že už uvažujeme robiť uvítanie detičiek dvakrát ročne. Na jedno stretnutie nám začína byť zasadačka malá. Členovia ZPOZ-u robia aj mesačné vyhlasovanie jubilantov od 60. rokov v miestnom rozhlase. Na záver roka zvolávame jubilantov všetkých okrúhlych výročí na spoločné posedenie.
V prvom volebnom období sa nám podarilo vybudovať detské ihrisko. Keďže sme sa chceli sociálnej politike venovať ešte viac, zaviedli sme príspevok pri narodení dieťaťa dvetisíc korún. Vypláca ho obec zo svojho rozpočtu. Nazvali sme ho novorodeneckým príspevkom a podmienkou na jeho pridelenie je trvalý pobyt matky v obci. Aby to bolo vyvážené, máme pre dôchodcov zavedené vianočné príspevky. Financie na ne nejdú z rozpočtu, ale na základe sponzorských finančných darov. Každý dôchodca dostáva poukážku a balíček sladkostí.
Keď som nastúpil do funkcie, bolo 445 obyvateľov, dnes 702. Priemerný vek občanov bol 55 rokov, v súčastnosti klesá a dochádza k symbióze spolužitia mladých so staršími.

Ktoré sú iné spoločensko – kultúrne aktivity obce?
Na internetovej stránke Podturne sú informácie o aktivitách spoločenského a športového charakteru. Napríklad posedenie žien pri príležitosti MDŽ, Deň matiek, športovo-kultúrny deň na MDD. Významnou akciou je Deň obce a oslavy Slovenského národného povstania (SNP) – zapálenie vatry. Veľa nielen našich občanov, ale aj hostí a ľudí z okolitých obcí a miest sa každoročne teší na tieto oslavy. Získali popularitu a ako jedna z mála obcí budujeme tradíciu osláv na výročia oslobodenia a SNP. Myslíme si, že je potrebné, aby mladí poznali históriu kraja, v ktorom žijú. V októbri – v mesiaci úcty k starším, bývajú posedenia dôchodcov, v decembri vítanie Mikuláša. Deti sa tešia z jeho príchodu, či príde na koči alebo na saniach. Deň končíme divadielkom v kultúrnom dome. Program pripravia deti.

Základná škola v obci nie je?
Nie. Ak potrebujeme pripraviť program pre občanov v dedine, spolupracujeme so školami, kam chodia naše deti. Sú to najmä školy v Liptovskom Hrádku a v Liptovskom Jáne. Veľmi pekný program dokážu pripraviť aj pedagógovia s deťmi zo Špeciálnej školy v Liptovskom Jáne. Ale programy s deťmi pripravujú aj ženy z Červeného kríža alebo z Jednoty dôchodcov.

Takže spoluprácu s miestnymi organizáciami si pochvaľujete?
Áno. Podarilo sa nám zaktivizovať dobrovoľníkov v hasičskom zbore aj vďaka jeho terajšiemu predsedovi Ľuboslavovi Strcuľovi a novému veliteľovi Jaroslavovi Vozárikovi. Ich aktivity sú nadrozmerné preto, že mládež nemá záujem pracovať v tejto oblasti. My sme však vytvorili družstvo nielen mužov, ale aj družstvo dievčat, ktoré tento rok dosiahlo na súťažiach veľmi dobré výsledky. Podarilo sa nám dať dokopy chod celej hasičskej zbrojnice. Dostali sme napríklad rozobratú áviu od okresného Záchranného a hasičského zboru. Zgenerálkovali sme ju vďaka predsedovi a dnes máme hasičskú techniku na veľmi dobrej úrovni. Samozrejme, dopĺňame ju každý rok za financie z rozpočtu.

Aká je zamestnanosť obyvateľstva?
Dobrá, siedmi nezamestnaní sú prihlásení na aktivačné práce. Starajú sa o miestne jarky, zeleň, celkovú údržbu obce. Zametajú, čistia, pomáhajú aj pri pohreboch, odvážajú jesenný odpad i smeti. Vo výstavbe je nové kompostovisko, o ktoré sa starajú, upravujú ho a zvážajú doň. Ľudia sú zamestnaní v mestách a v Liptovskom Jáne. V obci máme priemyselnú zónu Roveň. Sú v nej fabriky stredného charakteru a veľa našich občanov je v nich zamestnaných.

Je obec splynofikovaná a je v nej vybudovaná kanalizácia?
Keď som do funkcie nastúpil, obec bola z väčšej časti splynofikovaná, ja som zabezpečil jej doplynofikovanie. Veľkým problémom však bola kanalizácia. Vzali sme si ju ako prioritu. Prvé roky sme zabezpečili finančné prostriedky najprv na dokončenie projektovej dokumentácie. Potom sme začali s realizáciou odkanalizovania obce. Vybudovali sme čističku odpadových vôd a vyše kilometrový kanál hlavného zberača. Toto bolo veľmi ťažké v priestoroch, kadiaľ bol vedený. Museli sme prekonať vodný tok a aj podložie bolo veľmi nevhodné. Dodávateľ zápasil s problémami. Kanalizácia však bola spustená, napojené na ňu boli dve dlhé ulice. Čo sa nám podarilo - odkanalizovali sme aj miestny penzión, kde sme mali problémy s presakovaním splaškov do spodných vôd. Pred dvoma rokmi sme celú obec napojili na kanalizáciu. To sa týka aj nových bytových domov, aj pôvodnej časti obce. Na 99,9 percent občanov je pripojených na kanalizáciu. Výnimky majú len starší občania, ktorí nemajú kúpeľne. Následne sme urobili v 54 rodinných domoch rekonštrukciu vodovodných prípojok. Z pozinkovaných rúr sme prešli na plastové.
Venovali sme sa aj miestnemu cintorínu. V prvých rokoch nástupu do funkcie bolo naň veľa sťažností od občanov. Vykopali sme studňu, napojili ju na zásobník a dnes majú občania dostatok vody na údržbu miest v cintoríne. Postavili sme na cintoríne aj nový kríž, pretože starý schátral. Obe cirkvi ho vysvätili. Upravili sme prístup k nemu a k jednotlivým hrobom a tento priestor udržiavame. Prijali sme uznesenie, podľa ktorého zabezpečujeme kopanie hrobov. U nás už takzvané „sporiadky“ nefungujú. Občania majú zabezpečené kopanie hrobov zdarma, obec to zabezpečuje na svoje náklady. Vybavili sme našich ľudí uniformami, staráme sa o celkový chod pohrebného obradu, ozvučili sme dom smútku, vybudovali urnový háj, o ktorý je veľký záujem.

Takže všetko v obci ide hladko, nemáte žiadne ťažkosti?
Mám, ale rád s nimi robím. Vždy treba zápasiť s problémami, ktoré prináša život. Keby som len sedel pri počítači v kancelárii a riešil problémy, bol by som zbytočný. Dnes nič nie je ľahké. Problémy občanov sú pre každého starostu výzvami a mojou snahou je pomôcť, aby sme pokračovali vo vývoji, ktorý sme naštartovali. Každý hovorí peniaze, peniaze. Peniaze sa dajú poriešiť, zabezpečiť, ale nesmiem sedieť za stolom, musím chodiť, cestovať a musím vedieť, kde ich mám hľadať.

Podtureň má jasnú bytovú politiku na získanie mladých do obce.
V roku 2002 obecné zastupiteľstvo schválilo novozhotovený územný plán rozvoja obce, ktorý spracovali Vladimír Paška a Tatiana Nosková zo životného prostredia. Na základe tohto plánu sme sa mohli aktivizovať v bytovej politike – v individuálnej aj v hromadnej bytovej výstavbe. Zastupiteľstvo schválilo nový stavebný obvod pred stanicou. Dnes sa buduje dvadsaťštyri rodinných domov na ulici pri Váhu a postupne sme začali stavať aj bytovky. V roku 2003 sme začali stavať dve šesťbytové nájomné bytovky za pomoci Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva výstavby SR. Podarilo sa ich vystavať v priebehu roka a záujem o byty bol veľký. Spočiatku sme uspokojovali len našich občanov. Mladých ľudí, ktorí museli spĺňať určité kritériá. Nasledujúci rok sme šli do výstavby dvoch desaťbytových domov. Minulý rok sme dokončili štyri nájomné bytové domy a vytvorili sme novú ulicu k stanici, ktorá má 330 metrov a býva na nej šesťdesiat nových rodín. Vytvárame tak novú časť, nové minisídlisko v kombinácii rodinných a bytových domov.
Tento rok sa nám podarilo dohovoriť s vlastníkmi pôdy a vykúpiť nové pozemky pre vybudovanie bytových a rodinných domov. Bude to nová ulica popri ceste číslo 18 smerom na Liptovský Mikuláš. Perspektívne počítame so zástavbou celej tejto lokality. Darí sa nám stavať možno aj preto, že sme našli s vlastníkmi pozemkov vhodné riešenia. Je to o dobrej spolupráci, o dobrej komunikácii a o dobrých vzťahoch.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 40 968
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 38 958
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 268
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 035
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 153
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 132
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 456
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 255
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 063
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 956
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Na fotografii zľava: František Púčik (Lazisko), Miroslav Kubáň (Galovany), Dušan Matejka (Svätý Kríž)

Bez spolupráce do nejde. Tri susedné obce sa spojili, aby pretestovali obyvateľov.

5 h

Pozitivita je nižšia ako bola na obed.

18 h
Testovanie v Závažnej Porube. Ľudia rešpektujú rozpis podľa ulíc uverejnený na webovej stránke a vo vývesných tabuliach.

Pozitivita je zatiaľ nízka.

18 h
Testovací tím v ZŠ Klačno.

Vo výsledkoch nie sú započítaní dvaja najväčší zamestnávatelia.

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23 h

Pozitivita je zatiaľ nízka.

18 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

18 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

23. jan

Už ste čítali?