Taiwan alebo tiež Čínska republika sa nachádza asi 150 až 200 kilometrov od juhovýchodného pobrežia Číny. Väčšina svetového spoločenstva, vrátane samotnej Číny, suverenitu Taiwanu neuznáva a čo je paradoxné, ani samotní obyvatelia ostrova nie sú v tejto otázke jednotní. Napriek tomu sa Taiwan vďaka prudkému hospodárskemu rozvoju v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dostal medzi Štyroch ázijských tigrov. Aj dnes ho veľa ľudí pozná práve kvôli vyspelému počítačovému a elektrotechnickému priemyslu.
Rozlohou je Taiwan menší ako Slovensko (36 000 km2), no počtom obyvateľov sa nemôžeme porovnávať. Na Taiwane žije 22,8 milióna obyvateľov. Tvoria ho viaceré etnické skupiny. Okrem Číňanov, ktorí sem vo viacerých vlnách prichádzali z pevninskej Číny, žije na Taiwane aj domorodé obyvateľstvo. Domorodci sa od Číňanov líšia na prvý pohľad. Výzorom skôr pripomínajú austrálskych Aborigénov či obyvateľov Mikronézie, majú iné zvyky a najpočetnejšie kmene dokonca ešte stále používajú vlastné jazyky. Bohužiaľ tradičná kultúra pôvodného obyvateľstva sa však čoraz viac vytráca a viaceré kmeňové rituály sú už len lákadlom pre turistov. Barbora Iľanovská zo Závažnej Poruby žije na Taiwane.
Na skútri najrýchlejšie
Barbora sa na Taiwan dostala vďaka štipendiu, ktoré taiwanská vláda každoročne udeľuje študentom z celého sveta. Býva blízko univerzity, takmer na okraji hlavného mesta Taipei. Spočiatku bola pre ňu vzdialenosť od centra Taipei nevýhodou, no dnes, po vyše roku strávenom na Taiwane, by nemenila. V čase najväčšej dopravnej špičky sa totiž ulice Taipei doslova menia na „bojisko o život“. Najobľúbenejším a najrýchlejším dopravným prostriedkom je skúter. Na skútroch jazdí každý. Od úradníkov v oblekoch a kravatách, upravených slečien v topánkach na vysokých opätkoch až po dôchodcov. Často sa na jednom skútri presúva celá rodinka, teda dvaja dospelí a medzi nimi posadené dve deti. Okrem nedostatočného počtu parkovacích miest však so sebou skútre prinášajú aj ďalší problém. Chaotické predbiehanie, odbočovanie na červenú, jazda po chodníku. Pre toto všetko treba byť ostražitým chodcom.
Vlastnými pravidlami sa často riadia aj taxikári a šoféri autobusov. Mnohí z nich si energiu dopĺňajú žutím betelových orechov. Ide o, pre Taiwan, typickú ľahšiu formu drogy, ktorá má povzbudzujúce a psychotropné účinky. Žuvaním betelu sa v ústach produkujú červené sliny, a preto máte pocit, že človeku krvácajú pery. Nedožuté zvyšky betelu pľujú na zem, a preto nie je na ulice príjemný pohľad. Betel je na Taiwane legálnou drogou a dá sa kúpiť takmer všade. Väčšinou ho predávajú tzv. betelové krásky, teda vyzývavo oblečené slečny sediace v presklených stánkoch nasmerovaných do ulice.
Zima je vlhká a krutá
Veľkým problémom pre cudzincov je zvyknúť si na taiwanské počasie. Ostrov sa nachádza v subtropickom pásme s priemernou teplotou okolo 22 °C. Zima však bola pre Barboru Iľanovskú oveľa krutejšia ako leto. Teplota síce neklesla pod 12°C, no kvôli vysokej vlhkosti vzduchu je subjektívne vnímanie chladu oveľa horšie. Navyše taiwanské domácnosti nie sú vybavené ústredným kúrením. Po dvoch týždňoch nepretržitého dažďa mala Barbora všetky veci vlhké a mnohé začínali plesnivieť. V takých chvíľach jej chýbala naša slovenská zima. Leto je horúce a vlhké. Počas najteplejších dní je niekedy úroveň prízemného ozónu a znečistenia vzduchu v Taipei taká vysoká, že školy môžu pustiť deti domov až po určitej hodine.
Čašníka a stôl nezjedia
Osobitnou kapitolou života na Taiwane je jedlo. Len tam sa dá ochutnať skutočná čínska kuchyňa. Na Taiwane žijú prisťahovalci zo všetkých čínskych provincií a každý so sebou priniesol tie najlepšie recepty a kulinárske postupy. Je pravdou, že pre Taiwancov znamená jedlo oveľa viac než len zahnanie hladu. Doma varia veľmi málo, väčšinou sa stravujú na uliciach. Najesť sa tam dá skutočne kdekoľvek a v ktorúkoľvek hodinu. Základom stravy je, samozrejme, ryža, rôzne druhy mäsa, rýb, morských plodov a zelenina. Polievku Taiwanci konzumujú až za hlavným jedlom a väčšinou je to len zeleninový alebo mäsový vývar. K typickým špecialitám nočných trhov patrí „smradľavý“ tofu syr, grilované kalamáre alebo chobotnice a pochutiny ako opekané prasačie uši, kuracie krky a zmrazená kačacia krv s ryžou. Medzi cudzincami koluje vtip, že Taiwanci zjedia všetko, čo má štyri nohy okrem stola a všetko, čo má dve nohy s výnimkou čašníka. Hygienické podmienky niektorých stánkov s jedlom síce nezodpovedajú európskym štandardom, no určite prispievajú k nezameniteľnej atmosfére taiwanských ulíc.
Nepríjemnosti radšej zamlčia
Taiwanci sú veľmi priateľskí a snažia sa byť nápomocní. Častým problémom býva jazyková bariéra a úplne iný typ myslenia. Taiwanci neradi hovoria nepríjemné veci a radšej zamlčia podstatnú vec, než by „stratili tvár“. V praxi to znamená, že vás radšej pošlú opačným smerom, akoby mali priznať, že nevedia, kde sa vami hľadané miesto nachádza. V spoločnosti je silno zakorenený rešpekt nielen voči predkom a autoritám, ale aj prírodným a duchovným silám. Mnohé rodiny majú domáce oltáre predkov, kam každý deň kladú obetné dary a pália vonné tyčinky. S pomocou bohov a božstiev si hľadajú vhodných životných partnerov či prácu, obetujú dary za úspešné zvládnutie skúšky alebo vyzdravenie. Jednoducho, všetky dôležité životné udalosti sa riadia podľa presne určených pravidiel, ktorým pripisujú nesmierny význam.
Šťastie je červené
Ak mladomanželia dostávajú ako svadobný dar peniaze, vždy to musí byť párna suma, inak by sa mohli rozísť. Farbou šťastia a blahobytu je červená. Do červených obálok dávajú peňažné dary a červená dominuje vo výzdobe všetkých chrámov i domácností počas sviatkov. Dar nikdy neotvárajú v prítomnosti človeka, od ktorého ho dostali. Znamenalo by to, že darček je dôležitejší ako darca. Keďže v čínštine znie slovo „štyri“ podobne ako „smrť“, nikto nechce bývať v byte s týmto číslom a v nemocniciach chýbajú štvrté poschodia. Pri hľadaní nového bytu sa Taiwanci spoliehajú na pomoc feng-shuej majstra. Jedine ten môže odstrániť negatívne vplyvy a vyhnať zlých duchov. Počas mesiaca duchov sa nesmie na noc nechávať vonku vyvesená bielizeň a Taiwanci nechodia plávať, lebo by ich mohli duchovia stiahnuť na dno...
Pre Barboru je Taiwan krásnou krajinou, v ktorej má stále čo objavovať a učiť sa. Okrem rodiny a priateľov jej veľmi chýba vianočná kapustnica, slovenský chlieb, syry a kysnutý koláč starej mamy.
Autor: BARBORA IĽANOVSKÁ
