Nedožité sté narodeniny nestora slovenskej literárnej vedy, hybského rodáka Ruda Brtáňa (na fotografii), si pripomenuli v Hybiach aj Liptovskom Mikuláši. Na spomienkových podujatiach sa zúčastnili aj jeho deti Tatiana, Jela a Ivan. V Liptovskom Mikuláši besedovali 5. októbra so študentami Hodžovho gymnázia a neskôr na evanjelickej fare. Okrem iného prezradili, že ich otec rád chodieval na potulky po slovenských hradoch, kde odpisoval staré latinské nápisy a na dedinských cintorínoch pátral po pôvode slovenských básnikov. Najradšej mal Janka Kráľa. Jeho básne vedel naspamäť. Vypátral jeho potomkov, skontaktoval sa s nimi a získal od nich veľa cenných originálnych dokumentov pre Múzeum Janka Kráľa. Jeho zásluhou previezli do neho z rumunskej Turdy zariadenie zlatomoravského bytu Janka Kráľa, ktorý sa zachoval u jeho vnučky. V Turci hľadal Brtáň korene maďarského básnika Sándora Petőffiho. Brtáň išiel po jednom brehu rieky Turiec, maďarský bádateľ po druhom. Jeden o druhom nevedeli. Napokon mal viac šťastia maďarský bádateľ a vypátral Petőffiho pôvod v Necpaloch. Na spomienkovom podujatí na fare sa zúčastnila početná Brtáňova rodina, viceprimátor Liptovského Mikuláša Ján Droppa, vedúca oddelenia kultúry mestského úradu v Liptovskom Mikuláši Antónia Papčová a predseda miestneho odboru Matice slovenskej Milan Stromko. Život a dielo R. Brtáňa priblížili Dana Fiačanová a Zuzana Nemcová, pracovníčky Múzea Janka Kráľa. Nachádza sa v ňom množstvo Brtáňových rukopisov aj jeho korešpondencia. Brtáňove básne zarecitovala Naďa Gilániová a jeho obľúbené piesne interpretovalo matičné duo Miroslav Hudec a Andrea Dzúriková. Sesternica Ruda Brtáňa Emília Kostolná zarecitovala vlastnú báseň, ktorú napísala pre túto príležitosť. Obe podujatia – na gymnáziu aj na fare, moderoval Peter Vrlík.
V Hybiach si svojho rodáka pripomenuli v evanjelickom chráme na bohoslužbách 7. októbra. Zúčastnil sa na nich aj starosta obce Martin Piovarči. O Brtáňovom živote a tvorbe porozprával zástupca starostu Stanislav Žiška. Premietli aj film, ktorý natočili pri príležitosti 90. Brtáňových narodenín.
Rudo Brtáň bol jedným z najvýznamnejších literárnych historikov a kritikov na Slovensku v 20. storočí. Bol profesorom na gymnáziu v Martine a Bratislave, pracoval v Matici slovenskej, Slovenskej národnej knižnici, Ústave slovenskej literatúry a Slovenskej akadémii vied. Napísal napríklad Dejiny slovenskej literatúry od konca 18. storočia, básnickú zbierku Smädné letá, knihy pre deti, učebnice a mnohé odborné diela. Spolu vydal 140 kníh a vyše tisíc štúdií a článkov. Zomrel v roku 1998 v Bratislave. Vo vydavateľstve Tranoscius vyšla prvá časť jeho spomienok pod názvom Živé roky.