Zrodil sa len nedávno. V júli tohto roku. Najprv pozostával zo štrnástich členov, dnes ich má už dvadsať. A bude určite rásť. Nielen do šírky, ale aj do výšky. Kto? Folklórny súbor Salatín. Počas svojej krátkej pôsobnosti zažil toho dosť. Dokonca mal tú česť reprezentovať náš kraj na Dňoch slovenskej kultúry v Krakowe. Tam odzneli práve v jeho podaní ľudové tóny liptovskej muziky.
Vo štvrtok 10. októbra, čosi po pol ôsmej ráno, je pred budovou cirkevného gymnázia v Ružomberku rušno. Niekoľko žiakov a zopár pôsobiacich dospelých v súbore Salatín už netrpezlivo čakájú na autobus. Mieria do Krakova. Na Dni slovenskej kultúry v Poľsku. „Ide o naše prvé zahraničné vystúpenie. Sme však hrdí na to, že práve študenti Gymnázia sv. Andreja sa zúčastnia takého podujatia,“ s pyšným výrazom v tvári prezrádza riaditeľ školy Stanislav Bella. Otcom Salatínu je vlastne on. „Chcel som dať šancu žiakom, ktorí sú talentovaní, majú vzťah k folklóru, ale nedostali sa do súboru Liptov. Nech ďalej rozvíjajú svoj talent a neurobia bodku za hudbou a tancom. Veď napokon, pôsobenie v súbore im prináša potešenie. A to je najdôležitejšie,“ odpovedá na otázku, čo ho podnietilo, aby inicioval vznik skupiny.
V Krakove v rytme folklóru
Autobus prichádza. Súbor berie hudobné nástroje a ukladá ich do kufra. Všetci sú dobre naladení, plní entuziazmu a očakávania, čo deň prinesie. Opúšťajú Ružomberok a strácajú sa v hmle. Tá mizne až pár kilometrov pred Krakovom. Našťastie, babie leto nesklamalo. Slniečko dodáva súboru pred vystúpením energiu. Budú ju potrebovať. V repertoári majú takmer dvadsať pesničiek.
Krátko pred treťou spovedáme mladých folkloristov, či nemajú trému. O malú chvíľu totižto vystúpia na Hlavnom námestí pred davom ľudí. „Zo začiatku nás na podujatiach strašila, ale dnes nie,“ smejú sa členovia súboru. Nahodení do krojov sviežo odkráčajú na pódium. Vzápätí sa celým námestím začnú ozývať liptovské tóny. Členovia spievajú „Cez zelené žitko voda tečie“. Zdá sa, že upútali. Domáci aj turisti sa pristavujú. Na konci úvodnej piesne prichádza prvý potlesk. A spolu s ním ďalší zvedavci. Tých je čoraz viac. V očiach členov súboru vidieť úprimnú radosť. „Robíme to predovšetkým pre druhých. Niet nad pocit, keď sa ľudia usmievajú a zároveň nadšene tlieskajú. Úsmev a potlesk sú vlastne tou najkrajšou a najvzácnejšou odmenou,“ srdečne priznáva členka súboru Lucia Hariňová počas prestávky. Slovensko zastupujú aj žiaci z Nitry a z Popradu, s ktorými sa Salatín pri vystúpení strieda. O naše ľudové tóny na poľskej pôde teda vôbec nie je núdza.
Prirodzená atmosféra pod holým nebom
Priblížiť kultúrne tradície a umenie na Slovensku prostredníctvom spevu, tanca a hudby je jednou z hlavných zámerov projektu Dní slovenskej kultúry v Krakove. A to sa Salatínu v tomto okamihu jednoznačne darí. „Vystupovať vonku pod holým nebom je úplne iné ako niekde vo vnútri, kde sa už dopredu vie, koľko ľudí sa na nás príde pozrieť. Niet nad prirodzenú atmosféru. Najviac nás teší, keď sa okoloidúci pristavia a zostanú až dokonca. Vtedy vieme, že sme ich úprimne zaujali. Podarilo sa nám to aj v Krakove. Tešíme sa, že rytmus slovenského folklóru v našom podaní prilákal Poliakov,“ s neskrývaným nadšením v hlase komentuje Paulína Šulová finálny potlesk, ktorý sa rozlieha po celom námestí. Aj pocity ostatných účastníkov sú podobné. Z tvárí im čítame radosť a spokojnosť. Sú hrdí na to, že mohli Poliakom priblížiť predovšetkým liptovský folklór: „Veď ten náš je predsa na tradície skutočne bohatý.“
